Antarktída vs. Arktída

Dva póly, dva úplne odlišné právne svety

Antarktída je kontinent bez suverénne uznanej štátnej správy – vedecká „rezervácia“ pre mier a výskum. Arktída je naopak oceán obkolesený územiami ôsmich štátov, kde sa uplatňujú bežné pravidlá medzinárodného námorného práva a vnútroštátnych zákonov. Tento článok vysvetľuje, ako sa tieto dva póly riadia, čo je povolené a zakázané, a rozbíja najčastejšie mýty.Antarktída a Arktída sú si vizuálne podobné (ľad, polárna noc, -40 °C), ale právne, politicky aj prakticky fungujú úplne inak. Antarktída je „laboratórium“ chránené medzinárodným režimom, ktorý už 65 rokov drží mimo hry vojenské a ťažobné ambície; Arktída je naopak sieť prekrývajúcich sa národných jurisdikcií, kde sa hrá podľa UNCLOS a sektorových dohôd (SAR, ropné havárie, veda, rybolov). Pre turistu či vedca to znamená odlišné povolenia, iné pravidlá pre palivá, a veľmi rozdielne „čo smiem / nesmiem“ už od momentu plánovania cesty.

Antarktída má prísnejší environmentálny rámec

V Antarktíde musí každá plánovaná aktivita prejsť predbežným posúdením vplyvov (EIA) – od jednodňovej filmovačky až po výstavbu stanice. Pri aktivitách s viac než „malým alebo prechodným“ vplyvom sa vyžaduje komplexné hodnotenie (CEE) s medzinárodným pripomienkovaním v CEP/ATCM. Protokol z Madridu zároveň zakazuje akýkoľvek ťažobný režim nerastov (okrem vedy) a nastavuje tvrdé pravidlá pre odpad, invázne druhy či znečistenie z lodí. V praxi to znamená papierovanie, plán biosekurity, zber odpadu a reportovanie – aj pre turistických operátorov. 

Antarktída stručne: kde platí Antarktická zmluva

Antarktická zmluva sa vzťahuje na územia a vody južne od 60° južnej šírky. Základné princípy sú tri: využitie výlučne na mierové účely, sloboda vedeckého výskumu a voľná výmena vedeckých výsledkov. Zmluva zároveň chráni „status quo“ územných nárokov – neumožňuje nové nároky, ani rozširovanie existujúcich.Antarktída (ATS): Antarktická zmluva (1959) zakazuje militarizáciu, jadrové výbuchy a ukladanie rádioaktívneho odpadu; zaručuje slobodu vedy a umožňuje inšpekcie kedykoľvek a kdekoľvek (čl. VII). „Madrid“ (1991) ju rozšíril o šesť anexov (EIA, fauna/flóra, odpad, námorné znečistenie, chránené územia, zodpovednosť). Námorný živočíšny svet spravuje CCAMLR (krill, toothfish, MPA Ross Sea 1,55 mil. km²). 
Arktída: Namiesto „jednej ústavy“ je tu Arktická rada a tri sektorové dohody: SAR 2011 (delenie pátracích zón), Oil Pollution 2013 (pripravenosť a reakcia) a Science 2017 (uľahčenie výskumu). Celkový rámec tvorí UNCLOS, vrátane pravidiel pre kontinentálny šelf a článku 234 (ľadom pokryté oblasti – prísnejšie protiprašné/polutantné predpisy pobrežných štátov). 

Antarktída je „krajina nezávislosti“? Nie – ale je to kontinent bez suveréna

Hoci sedem štátov historicky deklarovalo nároky, žiadny z nich nemá medzinárodne uznanú suverenitu nad celým kontinentom a ostatné štáty tieto nároky neuznávajú. Článok IV zmluvy výslovne udržiava tieto pozície „v stave zmrazenia“ a bráni vzniku nových nárokov počas platnosti zmluvy.

Antarktída je striktnejšia ako Arktída

V Antarktíde platí podľa MARPOL R. 43 zákaz ťažkých olejov (HFO) – používať/voziť sa nesmú. V Arktíde vstúpil zákaz HFO (R. 43A) do platnosti 1. júla 2024, no s výnimkami/odkladmi (ochranné nádrže, národné výnimky) až do roku 2029, čo kritizujú ekoiniciatívy (aj kvôli čiernemu uhlíku). Pre plánovanie plavby to znamená, že rovnaká loď môže spĺňať antarktický režim, ale v Arktíde niekde ešte legálne s HFO prepláva – alebo naopak. 

Čo je v Antarktíde zakázané?

Zmluva povoľuje Antarktídu len na mierové účely (zákaz vojenských opatrení) a zakazuje jadrové výbuchy či ukladanie rádioaktívneho odpadu. Protokol o ochrane životného prostredia (tzv. Madridsky protokol) dopĺňa absolútny zákaz akýchkoľvek aktivít súvisiacich s nerastnými surovinami (okrem vedeckého výskumu). Dôležité: nejde o „ban do roku 2048“ – zákaz nemá dátum exspirácie; zmeniť ho možno len za prísnych podmienok a konsenzom strán.

Chránené územia, povolenia a turizmus

Veľká časť citlivých lokalít je chránená ako ASPA (Antarctic Specially Protected Areas) či ASMA (Antarctic Specially Managed Areas). Vstup do ASPA je možný len na základe povolenia príslušného štátu; návštevníci a operátori musia dodržiavať všeobecné aj miestne návštevné smernice. Mnohé krajiny vyžadujú pre občanov a subjekty, ktoré od nich vyrážajú, osobitné povolenia podľa národných zákonov (napr. US Antarctic Conservation Act).

Plavba a palivá: Polar Code, zákaz ťažkých olejov a rozdiely medzi pólmi

Pre lode platí povinný IMO „Polar Code“ (bezpečnosť, ochrana prostredia). V antarktických vodách je od roku 2011 zakázané používať a prepravovať ťažký vykurovací olej (HFO) ako palivo či náklad; v Arktíde nadobudol zákaz HFO účinnosť 1. júla 2024, no s dočasnými výnimkami (u niektorých plavidiel a vlajok) až približne do roku 2029. Preto je antarktický režim v otázke HFO prísnejší a starší.

Kto dohliada na živé zdroje v Južnom oceáne: CCAMLR a rybolov

Rybolov a ochranu morských ekosystémov v okolí Antarktídy koordinuje CCAMLR (Komisia pre ochranu živých morských zdrojov Antarktídy), súčasť antarktického zmluvného systému. Stanovuje kvóty, oblasti a monitoring (vrátane boja proti NNN rybolovu).

Kto rozhoduje o „šelfe“ a morskom dne

Antarktída: územné nároky sú „zmrazené“ a ťažba nerastov zakázaná; rieši sa skôr ochrana ekosystémov než delimitačné spory. Inšpekčný režim zaručuje transparentnosť staníc a lodí v prístavoch. documents.ats.aq+1
Arktída: pobrežné štáty si predkladajú dôkazy Komisii pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS) podľa čl. 76 UNCLOS – využíva sa „60 M od päty svahu“ a „1 % sedimentov“ kritérium, so všeobecným stropom 350 M/100 M od izobaty 2500 m. Preto vidíš mediálne titulky o Lomonosovovom chrbte či „predĺžení“ šelfu.

Čo to prakticky znamená pre vedcov a turistov (Antarktída)

• Povolenia & EIA: aj nevládne aktivity (napr. expedície) musia mať EIA podľa Annex I a často osobitné povolenia (USA: 40 CFR Part 8; ACA). Vstup do ASPA len s povolením; ASMA koordinujú pohyb. 
• Návštevnícke limity (IAATO/ATCM prax): max. 100 osôb naraz na mieste (lode >500 pasažierov nesmú vysádzať), 1 sprievodca na 20 hostí; konkrétne miesta (napr. Hannah Point) majú aj časové/početné limity.
• Biosekurita: povinné kefovanie a dezinfekcia obuvi, vysávanie suchých zvyškov/semien z vreciek a suchý čas medzi výsadkami; pri kolóniách typicky 5 m odstup (viac pri citlivých druhoch alebo z člna). 
• Odpad a „bez jadra“: zákaz jadrových výbuchov a ukladania rádioaktívneho odpadu (Traktát čl. V); Annex III prikazuje minimalizovať odpad a veľa vecí odvážať z kontinentu. 

Čo to prakticky znamená pre prevádzku a biznis (Arktída)

Rybolov: stredový Centrálny arktický oceán má platný moratórium na ne-regulovaný komerčný lov(2018/2021) – 16 rokov priestor na vedu pred otvorením prípadnej ťažby rýb. 

Pravidlá sa menia hranicou teritoriálnych vôd: na pevnine aj v teritoriálnom mori platí národné právo, v EEZ a za ňou sa hrá podľa UNCLOS a sektorových dohôd. Článok 234 UNCLOS umožňuje pobrežným štátom sprísniť pravidlá proti znečisteniu v „ľadom pokrytých oblastiach“. 

Bezpečnosť a incidenty: SAR dohoda (2011) rozdelila koordinačné zóny medzi 8 štátov; Oil Pollution 2013harmonizuje pripravenosť a vzájomnú pomoc pri ropných nehodách. Pre operátorov to ovplyvňuje plány trasy, poistky a povinné vybavenie. 

Arktída: oceán obkolesený štátmi, nie jeden spoločný „režim“

Arktída zahŕňa teritóriá ôsmich arktických štátov (Kanada, Dánsko – Grónsko, Fínsko, Island, Nórsko, Rusko, Švédsko a USA). Politickú a odbornú koordináciu rieši Arktická rada – vysoká platforma spolupráce zameraná na životné prostredie, udržateľnosť a vedu. Rada nie je „vládou Arktídy“ ani obraným paktom a jej rozhodnutia sa prijímajú konsenzom; má aj tri právne záväzné dohody (SAR 2011, ropná havária 2013, vedecká spolupráca 2017).

Ako sa v Arktíde delí more: UNCLOS a domáca legislatíva

V arktických moriach platí všeobecné „právo mora“ (UNCLOS). Štát má teritoriálne more (12 nám. míľ), výlučnú ekonomickú zónu (EEZ) do 200 nám. míľ a právomoci nad kontinentálnym šelfom. Niektoré štáty predkladajú na Komisiu pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS) žiadosti o rozšírený šelf za 200 míľ; CLCS vydáva odborné odporúčania, nie „rozhodnutia o vlastníctve“. Severný pól ako taký nie je „niekoho majetok“ – spadá do režimu práva mora a potenciálnych rozšírených šelfov podľa dôkazov geológie.

Zákazy a obmedzenia v Arktíde: čomu sa musíte prispôsobiť

Okrem Polar Code a postupne sprísňovaného zákazu HFO existujú sektorové dohody (napr. dohoda o prevencii neregulovaného rybolovu v centrálnom Severnom ľadovom oceáne, účinná od 2021), ktoré preventívne zakazujú komerčný rybolov v polárnom „vysokom mori“, kým nebude dostatok vedy a pravidiel. Iné činnosti – ťažba, plavba, turizmus – upravujú najmä národné zákony príslušných štátov v ich výsostných vodách a na súši.

Krill, toothfish a ochrana v Antarktíde

CCAMLR riadi krill prostredníctvom „trigger“ limitov a priestorového rozdelenia kvót; každoročné vedecké hodnotenia (WG-EMM) a povinní pozorovatelia na lodiach sú štandard. Nelegálny rybolov toothfish sa potláča Catch Documentation Scheme (CDS) – bez „papierov“ sa úlovok nepredá. Ross Sea MPA (1,55 mil. km²) je zatiaľ vlajkovou loďou chránených vôd
Pozn.: v posledných sezónach rastú napätia okolo manažmentu krillu a rozširovania MPA – sú to politicky citlivé rokovania s konsenzom. 

Svalbard (Špicbergy): vízové a právne špecifikum

Svalbard je plnohodnotnou časťou Nórskeho kráľovstva na základe Svalbardskej zmluvy (1920), ktorá zároveň zaručuje štátnym príslušníkom zmluvných strán rovné hospodárske práva a špecifický demilitarizovaný status súostrovia. Vstup na Svalbard je bezvízový, ale ak potrebujete vízum do schengenského priestoru, pri tranzite cez kontinentálne Nórsko potrebujete viacvstupové schengenské vízum. Zmluva o Svalbarde (1920) uznáva nórsku suverenitu, ale zaručuje rovné hospodárske práva štátom-signatárom a ukladá environmentálne záväzky. Zaujímavosť: Svalbard je bezvízová zóna, no ak letíš cez pevninské Nórsko/Schengen, potrebuješ správny (dvojvstupový) schengenský vízový režim na tranzit späť. Nie je to demilitarizovaná zóna v zmysle úplného zákazu armády, ale vojenské využitie je zmluvne obmedzené; otázky „militarizácie“ sa občas vracajú do médií.

Navigačná prax: Polar Code a prečo je dôležitý

Polar Code (IMO) je „vše v jednom“ – od konštrukcie lodí (ľadová trieda), výbavy a výcviku posádok až po environmentálne kapitoly. V Antarktíde + Arktíde je záväzný cez SOLAS/MARPOL a premieta sa do plánovania trasy, vybavenia (napr. protipožiarne systémy v extréme), ľadových pilotov a školení. Ak si plánuješ charter alebo expedíciu, operátora sa pýtaj na Polar Ship Certificate a palivové usporiadanie (ochranné nádrže). 

Najčastejšie mýty a rýchle odpovede

„Dá sa kúpiť pozemok v Antarktíde?“ Nie – neexistuje suverénna štátna správa, ktorá by predávala vlastnícke práva a zmluvný systém chráni kontinent pre mier a vedu. „Skončí zákaz ťažby po roku 2048?“ Nie automaticky; zákaz nemá expiráciu a jeho zmena je viazaná na prísne podmienky a konsenzus. „Sú na južnom póle vojenské základne?“ Nie, vojenské využitie je zakázané, hoci vojenský personál môže pôsobiť na mierové a vedecké účely.

Praktické rady pre návštevníkov a vedcov

Ak cestujete s operátorom, overte si, podľa akej krajiny sa vybavujú povolenia (štart a návrat expedície). Dodržujte všeobecné a miestne návštevné smernice, rátajte s obmedzeniami vstupu do chránených oblastí a so zákazom rušenia živočíchov či zavlečenia nepôvodných druhov. Pre výskumníkov platia prísne povolenkové režimy (ASPA/ASMA, odbery vzoriek, preprava materiálu).

Odporúčané videá na pochopenie kontextu

Antarktická zmluva – stručné vysvetlenie (EN)

Arktická rada – čo je jej úloha (EN)

Rýchly prehľad – čo si odniesť

• Antarktída = jeden silný režim (zmluva + protokol + CCAMLR); Arktída = množstvo režimov (UNCLOS + sektorové dohody + národné právo). 
• Palivá: Antarktída dlhodobo zakazuje HFO; Arktída zákaz od 2024 s výnimkami do 2029.
• Povolenia: Antarktída = EIA + povolenia + IAS/biosekurita; Arktída = procedúry podľa štátu a typu aktivity. 
• Návštevy: drž sa limitov (100 osôb), dezinfikuj výstroj, dodržuj odstupy od fauny (min. 5 m na pevnine, viac podľa druhu/miesta).

Zdroje

1. The Antarctic Treaty – oficiálny prehľad a text (ATS Secretariat) — https://www.ats.aq/e/antarctictreaty.html(Antarctic Treaty System)
2. THE ANTARCTIC TREATY – úplné znenie (PDF) — https://documents.ats.aq/keydocs/vol_1/vol1_2_AT_Antarctic_Treaty_e.pdf (documents.ats.aq)
3. Environmental Protocol (Madrid Protocol) – oficiálne info (ATS Secretariat) — https://www.ats.aq/e/protocol.html (Antarctic Treaty System)
4. Resolution 3 (2023) – Reaffirmácia zákazu ťažby (ATCM/ATS) — https://www.ats.aq/devAS/Meetings/Measure/807 (Antarctic Treaty System)
5. Visitor Site Guidelines a General Guidelines for Visitors (ATS/IAATO) — https://www.ats.aq/devAS/Ats/VisitorSiteGuidelines; https://documents.ats.aq/recatt/att707_e.pdf (Antarctic Treaty System)
6. ASPA/ASMA – Area Protection and Management (ATS) — https://www.ats.aq/e/protected.html (Antarctic Treaty System)
7. Antarctic Conservation Act & Permits (NSF/USA) — https://www.nsf.gov/geo/opp/env/antarctic-conservation-act-permits (NSF – National Science Foundation)
8. IMO Polar Code – oficiálna stránka — https://www.imo.org/en/ourwork/safety/pages/polar-code.aspx (imo.org)
9. MARPOL Annex I Reg. 43 – HFO zákaz v Antarktíde (MEPC.189(60), PDF) — https://wwwcdn.imo.org/localresources/en/KnowledgeCentre/IndexofIMOResolutions/MEPCDocuments/MEPC.189%2860%29.pdf(wwwcdn.imo.org)
10. Arktída: zákaz HFO od 1. 7. 2024 (Arctic Council – správa) — https://arctic-council.org/news/changing-tides-of-arctic-shipping-how-new-fuels-impact-the-arctic/ (Arctic Council)
11. Správa o účinnosti arktického HFO zákazu a výnimkách (Reuters) — https://www.reuters.com/sustainability/climate-energy/new-fuel-restrictions-ships-arctic-fall-short-green-groups-say-2024-07-01/ (Reuters)
12. Arktická rada – kto je kto, dokumenty a dohody — https://arctic-council.org/ (sekcia „Key documents“) (Arctic Council)
13. UNCLOS Part V – EEZ (UN DOALOS) — https://www.un.org/depts/los/convention_agreements/texts/unclos/part5.htm (un.org)
14. UNCLOS Part VI – Kontinentálny šelf (UN DOALOS) — https://www.un.org/depts/los/convention_agreements/texts/unclos/part6.htm (un.org)
15. CLCS a rozšírený šelf – vysvetlenie (US CRS) — https://www.congress.gov/crs-product/R47912 (Congress.gov)
16. Svalbard – vládne materiály k zmluve a statusu (Nórska vláda) — https://www.regjeringen.no/en/dokumenter/meld.-st.-26-20232024/id3041130/ (Regjeringen.no)
17. Svalbard – víza a pobyt (UDI) — https://www.udi.no/en/word-definitions/svalbard/ (udi.no)
18. Visas and immigration – Governor of Svalbard (oficiálne pokyny) — https://www.sysselmesteren.no/en/visas-and-immigration/ (Sysselmesteren på Svalbard)
19. Antarktická zmluva & inšpekcie, jadrový zákaz, EIA, odpad: ATS/sekretariát a texty zmluvy (čl. V, VII), Annex I & III; BAS a NSF pre preklady do praxe. Antarctic Treaty System+4documents.ats.aq+4documents.ats.aq+4
20. Polar Code (IMO): prehľad požiadaviek. imo.org
21. MARPOL – HFO: Antarktída (Reg. 43) a Arktída (Reg. 43A, účinnosť 2024, výnimky do 2029). steamshipmutual.com+1
22. CCAMLR – krill, toothfish, CDS, Ross Sea MPA: oficiálne stránky a informačné materiály. ccamlr.org+2cm.ccamlr.org+2
23. Arktída – záväzné dohody (SAR 2011, Oil Pollution 2013, Science 2017): dokumenty Arktickej rady. oaarchive.arctic-council.org+2oaarchive.arctic-council.org+2
24. UNCLOS článok 76 a 234: oficiálny text OSN a UNTERM poznámky. un.org+2unterm.un.org+2
25. IAATO/ATCM návštevnícke a biosekuritné usmernenia: limity 100 osôb, čistenie obuvi/výstroja, špecifické stránky. iaato.org+2Viva Expeditions+2
26. Svalbard – víza a štatút: guvernér Svalbardu a prehľad stratégie Nórska.