Kontinentálny šelf je pojem, ktorý sa v médiách objavuje najmä pri ťažbe ropy, plynu či pri debatách o ťažbe nerastov z hlbokého dna. V praxi ide o právny aj geologický koncept, ktorý určuje, kto môže skúmať a využívať nerastné bohatstvo morského dna a podložia. Bez jasných pravidiel by hrozili spory, environmentálne škody a neistota pre štáty aj firmy. Nasledujúci prehľad vysvetľuje hlavné pojmy, pravidlá a prax podľa medzinárodného práva morí.
Čo je kontinentálny šelf (a prečo sa líši od výlučnej ekonomickej zóny)
Z hľadiska práva ide o „dno mora a jeho podložie“ ako prirodné pokračovanie pevniny pod morom, ku ktorému má pobrežný štát suverénne práva na prieskum a využívanie nerastných zdrojov. Tieto práva existujú „ipso facto a ab initio“ – automaticky a bez potreby vyhlásenia. V bežnej reči sa šelf často zamieňa s výlučnou ekonomickou zónou (EEZ), no nejde o to isté: EEZ sa týka predovšetkým vodného stĺpca (rybolov, energia z vody a vetra), zatiaľ čo kontinentálny šelf sa týka iba dna a podložia (ropa, plyn, minerály). Základnú definíciu a práva štátov upravuje Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), najmä jeho článok 76 a nasledujúce ustanovenia.
Ako sa určujú vonkajšie hranice kontinentálneho šelfu
Každý pobrežný štát má „právny“ kontinentálny šelf minimálne do vzdialenosti 200 námorných míľ (nm) od základných čiar, aj keď geologický okraj pevniny siaha kratšie. Ak však geologický kontinentálny okraj siaha ďalej, šelf môže pokračovať až za 200 nm – spravidla najviac do 350 nm, prípadne do 100 nm za izobatou 2 500 metrov, podľa technických pravidiel článku 76. Aby sa preukázalo, kam až takýto rozšírený šelf sahá, štáty predkladajú vedecké dáta medzivládnemu orgánu zvanému Komisia pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS), ktorá vydáva odporúčania k vonkajším hraniciam.
Úloha Komisie pre hranice kontinentálneho šelfu (CLCS)
CLCS nevytyčuje hranice medzi štátmi – hodnotí iba to, či predložené vedecké a technické údaje odôvodňujú vonkajšie hranice šelfu jedného štátu smerom do otvoreného oceánu. Komisia postupuje podľa vlastných procesných pravidiel, posudzuje hrúbku sedimentov, morfologické a geofyzikálne kritériá a následne vydá odporúčania. Štát, ktorý hranice stanoví „na základe odporúčaní“, získa voči ostatným štátom pevnú právnu istotu, že jeho vonkajšia hranica kontinentálneho šelfu je v súlade s UNCLOS.
Kde sa končí národná jurisdikcia: „Oblasť“ a medzinárodná ochrana
Za vonkajšími hranicami národných šelfov sa začína „Oblasť“ (the Area) – dno a podložie mimo národnej jurisdikcie. Tam zdroje nepatria jednotlivým štátom, ale sú „spoločným dedičstvom ľudstva“ a ich prieskum a potenciálna ťažba podliehajú pravidlám a dohľadu Medzinárodného úradu pre morské dno (International Seabed Authority, ISA). ISA prijíma tzv. Mining Code – predpisy pre prieskum a (do budúcna) ťažbu, ktoré majú zároveň zabezpečovať účinnú ochranu morského prostredia. Komerčná ťažba v „Oblasti“ sa stále pripravuje a debata o environmentálnych rizikách je intenzívna.
Ako sa delia šelfy medzi susedmi: od „rovnakej vzdialenosti“ k „spravodlivému riešeniu“
Ak majú dvaja susedia prekrývajúce sa nároky, hranica sa určuje dohodou na základe medzinárodného práva a judikatúry. Prelomom boli tzv. North Sea Continental Shelf Cases (1969), v ktorých Medzinárodný súdny dvor odmietol striktne automatickú „rovnakú vzdialenosť“ a zdôraznil potrebu dosiahnuť „spravodlivý výsledok“ s ohľadom na špecifiká pobrežia (napr. konkávne tvary). Moderná prax preto spravidla používa metódu „rovnakej vzdialenosti“ upravenú o relevantné okolnosti, aby výsledná čiara nebola neprimerane nespravodlivá.
Aké práva má štát na svojom kontinentálnom šelfe
Pobrežný štát má výlučné práva prieskumu a využívania nerastných zdrojov dna a podložia, napríklad ropy, plynu či tuhých minerálov. Môže povoliť vrty, stavať umelé ostrovy alebo inštalácie a regulovať káble a potrubia, pričom musí rešpektovať niektoré slobody iných štátov (napríklad kladenie podmorských káblov). Tieto práva sa uplatňujú bez toho, aby štát musel šelf „obsadiť“ alebo „využívať“. Základ stanovuje priamo UNCLOS (časť VI), ktorý zároveň rámcovo odkazuje na povinnosť chrániť a zachovávať morské prostredie.
Ako by svet vyzeral bez dnešného režimu kontinentálneho šelfu
Bez pravidiel UNCLOS by sa podniky aj štáty ocitli v právnom vákuu. Investície do prieskumu by boli rizikové, poisťovatelia by sa vyhýbali projektom a spory by eskalovali, pretože by chýbal spoločný jazyk aj inštitúcie na riešenie konfliktov. V „Oblasti“ by bez autority typu ISA hrozila „preteky ku dnu“ – každý by sa snažil vyťažiť maximum bez ohľadu na dlhodobé následky. Takýto stav by zvyšoval riziko kolízií nárokov, poškodenia habitátov a kumulatívnych škôd, ktoré sa v hlbokom oceáne naprávajú veľmi ťažko. Dnešný režim síce nie je dokonalý, ale poskytuje minimálny rámec právnej istoty, transparentnosti a environmentálnych záruk.
Časté mýty: šelf nie je o rybách a 200 nm nie je „strop“
Častým omylom je predstava, že „šelf = rybolov“. Rybolov a energia z vodného stĺpca patria do kompetencií v EEZ, zatiaľ čo šelf rieši dno a podložie. Rovnako neplatí, že 200 nm je vždy konečná hranica – ak geologický okraj pevniny siaha za 200 nm, štát môže mať rozšírený šelf, ak to podloží údajmi a CLCS dá priaznivé odporúčanie. Naopak, pri blízkych susedoch môže byť hranica kratšia a vyžaduje sa dohoda alebo rozhodnutie súdu
Zdroje
- United Nations – United Nations Convention on the Law of the Sea (UNCLOS) – full text (čl. 2, 55–57, 76, 77): https://treaties.un.org/doc/publication/CTC/Ch_XXI_6_english_p.pdf
- UN DOALOS – Introduction to the Law of the Sea (teritoriálne more 12 NM, priľahlá zóna 24 NM, EEZ 200 NM): https://www.un.org/depts/los/LEGISLATIONANDTREATIES/introduction.htm
- International Court of Justice – North Sea Continental Shelf Cases (1969) – Summaries/Judgment: https://www.icj-cij.org/case/52/summaries
- International Seabed Authority – Frequently Asked Questions (mandát nad „Oblasťou“, spoločné dedičstvo ľudstva): https://isa.org.jm/frequently-asked-questions-faqs/
Pridaj komentár