Kde sa začína vesmír?

Kozmický priestor je všetko, čo leží nad vrstvami zemskej atmosféry, no hranica nie je taká ostrá, ako sa často píše. Medzinárodne používaný technický štandard hovorí o takzvanej Kármánovej hranici vo výške 100 km nad morom, kde už aerodynamický let prestáva byť možný a prevažuje orbitálna mechanika. V niektorých krajinách (napríklad v USA) sa však na účely udeľovania „astronautských krídel“ berie do úvahy aj hranica 80 km. V praxi preto neexistuje jednoznačná právna „čiara“ medzi vzdušným priestorom štátov a vesmírom; ide skôr o funkčnú hranicu používanú vedcami a leteckými/kozmonautickými inštitúciami.

Podmienky vo vesmíre: vákuum, extrémne teploty a žiarenie

Hneď nad atmosférou panuje tvrdé vákuum, ktoré vysušuje materiály a bez špeciálnej ochrany zničí prakticky všetko biologické. Teploty sa menia prudko – v priamom slnku môžu byť stovky stupňov Celzia, v tieni hlboko pod nulou. Do toho treba prirátať slnečné aj galaktické žiarenie (kozmické lúče), voči ktorému sa dá len obmedzene tieniť. Pre ľudí to znamená riziko poškodenia DNA, úbytku kostnej hmoty a svalstva, zmeny videnia či problémy s imunitou. Aj preto je každá dlhšia misia kombináciou ochranných štítov, režimov cvičenia a lekárskeho monitoringu.

Druhy obežných dráh: LEO, MEO, GEO a ďalšie

Najbližšie k Zemi je nízka obežná dráha (LEO) do ~2 000 km. Tam lieta Medzinárodná vesmírna stanica (približne 370–460 km) a väčšina satelitov novej „konštelačnej“ éry. Vyššie je stredná obežná dráha (MEO), kde pracujú hlavne navigačné systémy (Galileo, GPS a pod.). Ešte vyššie je geostacionárna dráha (GEO) vo výške približne 35 786 km nad rovníkom, kde satelit obieha Zem raz za 24 hodín a „visí“ nad jedným miestom – ideálna poloha pre televízne a mnohé dátové spojenia. Medzi nimi existujú desiatky špecializovaných dráh (polárna, SSO, vysoko eliptická atď.), ktoré sa vyberajú podľa toho, čo satelit robí a kam má „vidieť“.

Čo robíme vo vesmíre: spojenie, navigácia, pozorovanie Zeme a veda

Telekomunikačné družice prenášajú televíziu, internet a telefóniu naprieč kontinentmi. Navigačné systémy umožňujú presné určovanie polohy v mobiloch, lietadlách či lodiach. Pozorovacie satelity prinášajú dáta o klíme, lesoch, poľnohospodárstve či katastrofách. A napokon je tu výskum – od mikrogravitácie na ISS cez nové materiály až po testovanie technológií pre návrat na Mesiac a lety k Marsu. Ekonomicky ide o veľké odvetvie: štarty a satelity stoja od miliónov po desiatky miliónov € podľa hmotnosti a cieľovej dráhy, no hodnota služieb, ktoré z nich plynú (komunikácia, navigácia, snímkovanie), je rádovo vyššia.

Vesmírne smetie: rastúci problém

Od roku 1957 zostali na obežných dráhach tisíce vyradených satelitov, horných stupňov rakiet a úlomkov. Veľké fragmenty sa dajú sledovať a aktívne satelity pred nimi uhýbajú, no milióny drobných kúskov monitorovať nevieme. Zrážky pri rýchlostiach okolo 7–8 km/s môžu satelit zničiť a vytvoriť ďalší „štrk“, ktorý problém znásobuje (tzv. Kesslerov syndróm). Preto vznikli medzinárodné odporúčania: nevyhadzovať zbytočné súčiastky, minimalizovať riziko výbuchov na orbite, po misii satelit „odplyniť“ a z dráhy ho stiahnuť v rozumnom čase (tradične do 25 rokov; pre najzaťaženejšie dráhy sa diskutuje prísnejšie pravidlo).

Právny rámec: čo dovoľuje a zakazuje medzinárodné právo

Základom je Zmluva o vesmíre z roku 1967. Stanovuje, že vesmír je „provincia celého ľudstva“, je voľne prístupný na výskum a použitie, no nesmie byť predmetom národného privlastnenia. Zakazuje rozmiestňovanie jadrových a iných zbraní hromadného ničenia na obežnej dráhe alebo na nebeských telesách a kladie dôraz na mierové využívanie a medzinárodnú zodpovednosť štátov za ich aktivity (vrátane činností súkromných firiem).

Na ňu nadväzuje Dohovor o zodpovednosti (absolútna zodpovednosť za škody na Zemi a v lietadlách; vo vesmíre zodpovednosť pri zavinení) a Dohovor o registrácii (povinnosť zapisovať objekty do registra OSN). Existuje aj Dohoda o Mesiaci (1979), ktorá podrobnejšie rieši režim prírodných zdrojov Mesiaca, no ratifikovalo ju len málo štátov, takže má obmedzený praktický dosah.

Zdroje vo vesmíre: vlastniť asteroid nemôžete, ale vyťažené suroviny áno (podľa niektorých štátov)

Medzinárodné právo zakazuje „privlastniť si“ nebeské teleso, no niekoľko krajín prijalo národné zákony, ktoré umožňujú firmám vlastniť suroviny, ktoré legálne vyťažia (voda, kovy), bez nároku na územie ako také. USA to zaviedli v roku 2015, podobný rámec majú Luxembursko či SAE. Ide o kontroverznú tému, no súčasná prax smeruje k tomu, že ťažba je možná, ak rešpektuje Zmluvu o vesmíre a transparentné pravidlá. Pre spoločnosti je kľúčové mať jasné povolenia od domovského štátu a plniť registračné a bezpečnostné povinnosti.

Bezpečná a udržateľná spolupráca: od OSN po Artemis Accords

Okrem zmlúv OSN vznikajú aj dobrovoľné rámce pre prax a „dopravné pravidlá“ na obežných dráhach. IADC (medzinárodné koordinačné fórum vesmírnych agentúr) vydáva usmernenia proti vzniku odpadu; čoraz viac štátov ich zapracúva do licencií. Pararelne rastie koalícia krajín okolo zásad Artemis Accords – tie opisujú transparentnosť, interoperabilitu, bezpečnostné zóny pri povrchových aktivitách a zdieľanie vedeckých dát pri návrate na Mesiac a ďalších misiách. Nie sú právne záväzné ako zmluva OSN, ale prakticky nastavujú očakávania medzi desiatkami signatárov.

Prečo je pobyt človeka vo vesmíre tak náročný

Mikrogravitácia spôsobuje rýchly úbytok svalov a kostí, posuny telesných tekutín ovplyvňujú zrak a dlhodobé kozmické žiarenie zvyšuje zdravotné riziká. NASA aj partneri preto investujú do výskumu ochranných materiálov, cvičebných režimov či „vnútrokorábových“ protižiaričových riešení. Zdravotné dáta z dlhých misií ukazujú, že jednotlivci reagujú odlišne, a budúce posádky na Mesiac a k Marsu potrebujú robustnejšie tienenie, medicínu na diaľku aj autonómne zásahy.

Ako sa bude vesmír vyvíjať ďalej

Nasledujúce roky prinesú viac menších a výkonnejších družíc, hustejšie koštelačné siete v LEO a návrat ľudí na Mesiac s podporou medzinárodných partnerstiev. Súčasťou toho bude aj prísnejšie riadenie dopravnej premávky na obežných dráhach a reálne testy aktívneho „upratovania“ starých kusov odpadu. Pre štáty aj súkromné firmy zostáva kľúčové, aby rástla otvorenosť dát, koordinácia manévrov a jednotné bezpečnostné štandardy – inak by sa niektoré dráhy mohli stať v budúcnosti neudržateľné.

Videá na pochopenie témy

Čo je nízka obežná dráha a prečo je dôležitá

Krátke video NASA o tom, prečo je LEO hlavnou „pracovnou zónou“ pre ľudí aj firmy.

Vesmírne smetie stručne a jasne

ESA vysvetľuje, prečo je odpadu pribúda a ako sa proti nemu brániť.

Geostacionárna dráha v praxi (TDRS)

Ako funguje prenos dát cez geostacionárne satelity NASA.

Zdroje

1. „The Outer Space Treaty (1967) – overview.“ Úrad OSN pre vesmírne záležitosti (UNOOSA). https://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/spacelaw/treaties/introouterspacetreaty.html
2. „Treaty on Principles Governing the Activities of States in the Exploration and Use of Outer Space… (full text).“ UNOOSA. https://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/spacelaw/treaties/outerspacetreaty.html
3. „Convention on International Liability for Damage Caused by Space Objects (1972).“ UNOOSA – prehľad. https://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/spacelaw/treaties/introliability-convention.html
4. „Convention on Registration of Objects Launched into Outer Space (1976).“ UNOOSA. https://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/spacelaw/treaties/registration-convention.html
5. „Moon Agreement (1979) – overview.“ UNOOSA. https://www.unoosa.org/oosa/en/ourwork/spacelaw/treaties/intromoon-agreement.html
6. „IADC Space Debris Mitigation Guidelines (rev.).“ UNOOSA (PDF, 2025). https://www.unoosa.org/res/oosadoc/data/documents/2025/aac_105c_12025crp/aac_105c_12025crp_9_0_html/AC105_C1_2025_CRP09E.pdf
7. „ESA Space Environment Report 2024 – stav odpadu na obežnej dráhe.“ Európska vesmírna agentúra. https://www.esa.int/Space_Safety/Space_Debris/ESA_Space_Environment_Report_2024
8. „DISCOSweb – Space Environment Statistics (živé štatistiky).“ ESA/ESOC. https://sdup.esoc.esa.int/discosweb/statistics/
9. „Kármán line – definícia a kontext 100 km hranice.“ FAI. https://www.fai.org/page/icare-boundary
10. „Low Earth Orbit – FAQ.“ NASA. https://www.nasa.gov/humans-in-space/leo-economy-frequently-asked-questions/
11. „TDRS – geostacionárne spojenie NASA (35 786 km).“ NASA. https://www.nasa.gov/missions/tdrs/tracking-and-data-relay-satellite-tdrs-generations-of-spacecraft/
12. „The Human Body in Space – riziká žiarenia a mikrogravitácie.“ NASA. https://www.nasa.gov/humans-in-space/the-human-body-in-space/
13. „Artemis Accords – zoznam signatárov a zásady.“ NASA. https://www.nasa.gov/artemis-accords/
14. „U.S. Commercial Space Launch Competitiveness Act (2015) – text zákona.“ U.S. Congress. https://www.congress.gov/bill/114th-congress/house-bill/2262
15. „Law of July 20th 2017 on the exploration and use of space resources.“ Luxembourg Space Agency. https://space-agency.public.lu/en/agency/legal-framework/law_space_resources_english_translation.html
16. „UAE Space Resources Regulation – prehľad vlastníckych práv k vyťaženým zdrojom.“ UAE Space Agency (PDF). https://space.gov.ae/assets/download/2de177/SpaceResources-EN.pdf.aspx