Stlačením klávesu ESC zatvorte

Kolos s anjelskou tvárou: ako sa Edmund Emil Kemper stal „co-ed killerom“ a následne poradcom FBI

Kto stretne Edmunda Kempera dnes, vidí veľkého, trochu zhrbeného sedemdesiatnika s knihou na kolenách. Neuverili by ste, že práve on je zodpovedný za sériu najbrutálnejších vrážd, aké kedy otriasli Kaliforniou, a že vo veku pätnástich rokov spustil svoju krvavú kariéru dvojnásobnou vraždou priamo v rodine. Lenže za barykádami štátnej väznice v Centrali California je z neho kronikár vlastných zločinov, narátor stovky audiokníh pre nevidiacich a človek, ktorého výpovede formovali modernú profiláciu sériových vrahov.

Detstvo obra s temnou fantáziou


  • 1948, Burbank – druhé zo troch detí veterána Edmunda M. Kempera a sekretárky Clarnell Strandbergovej.
  • Do štrnástich vyrástol na takmer dva metre, no matka ho označovala za „príliš veľkého čudáka, ktorého žiadna žena nebude milovať“.
  • V desiatich rokoch pochoval mačku zaživa, neskôr ju vykopal, sťal a hlavu napichol na kôl. Mäsožravé fantázie u neho striedali detské „hry“ na elektrické kreslo – súrodenci ho páskou priviazali na stoličku a on teatrálne „umieral“, aby videl ich reakcie.

Rozvod rodičov situáciu iba zhoršil. Chlapec sa najskôr pokúsil utiecť k otcovi, no ten už viedol nový život. Matka ho preto poslala k prarodičom na farmu v North Forku. Tam sa 27. augusta 1964 odohralo niečo, čo neskôr psychológovia označia za jeho „prvú veľkú skúšku moci“. Po hádke zastrelil starú mamu Maude Kemperovú loveckou puškou, ktorú mu daroval starý otec. Keď sa o pár minút vrátil dedko Edmund Kemper Sr. s nákupom, vnuk ho zložil na dvore rovnakou zbraňou. Volal matke, potom sám privolal šerifa.

Detský pacient, ktorý učil psychiatrov

Kemper skončil v Atascaderu State Hospital, zariadení s maximálnym strážením pre mladistvých delikventov. IQ testy mu opakovane namerali hodnoty nad 140, prejavy paranoidnej schizofrénie sa však nepotvrdili. Vďaka intelektu a dôslednosti ho personál povýšil na „asistenta“: rozdeľoval testy iným pacientom, zapisoval odpovede a nahliadol do metodík, podľa ktorých sa posudzuje príčetnosť. O roky neskôr priznal, že práve tu sa naučil „hovoriť jazyk psychiatrov“ a nastaviť dojem úplnej rehabilitácie.

Návrat do civilu a lov stopárok

Na 21. narodeniny (1969) ho prepustili. Záznam o dvojitej vražde bol na žiadosť odborníkov zahladený a „Veľký Ed“ sa vrátil do Santa Cruz. Policajtom síce nemohol byť kvôli výške 206 cm, ale s hliadkami sa spriatelil a v bare Jury Room sa stal takmer maskotom.

Medzitým staval diaľnice, chcel sa osamostatniť od matky – no Clarnell ho pravidelne vyhľadávala, ponižovala a pripomínala mu, že pre ženy ostane „obludou“. Práve v tom čase objavil nový trend: študentky a turistky stopujúce na pobrežnej diaľnici. Spočiatku ich len vozil a počítal; sám tvrdí, že takto „trénoval“ viac než 150 dievčat, kým dovolil nasýtiť staré túžby.

Osem vrážd za jedenásť mesiacov

DátumObeťSpôsobPoznámka
Máj 1972Mary Ann Pesce (18) & Anita Luchessa (18)uškrtenie + bodné ranyTelá odniesol do bytu, polaroidy, nekrofilia
Sept. 1972Aiko Koo (15)duseniePred návratom domov si „dal drink“ s telom v kufri
Jan. 1973Cindy Schall (19)zastrelenieDiely tela pochoval v matkinej záhrade, hlavu obrátil k jej spálni
Feb. 1973Rosalind Thorpe (23) & Allison Liu (20)strela z polautomatuOdrezané hlavy viezol na sedadle spolujazdca, aby prešiel bránou kampusu
Apr. 1973Clarnell Strandberg (52) & Sally Hallett (59)kladivo + rezné rany / škrtenieMatke odrezal hlavu, na krk položil lampu; priateľku nalákal na „večeru“

V poslednú noc, keď už ticho v dome explodovalo do kriku, odcestoval 1600 km do Pueblo (Colorado). Polícia zatiaľ nič netušila, on sa však psychicky zrútil a zo staničného automatu zavolal o vlastné zatknutie.

Proces bez úniku


Obvinenie padlo 7. mája 1973. Norimberské sérum pravdy (amytal) preverilo, či netají ďalšie vraždy; vyšli najavo kanibalistické fantázie, ale žiadne nové obete. Porota odmietla obhajobu nepríčetnosti; Kemperovi hrozila plynová komora v San Quentine. On sám žiadal „mučivú popravu“, no Kalifornia práve rušila trest smrti, a tak dostal doživotie – s možnosťou prehodnotenia po siedmich rokoch.

„Spolupracovník“ jednotky Behavioral Science

V druhej polovici 70. rokov začal FBI budovať profilovací tím. Agenti John Douglas a Robert Ressler navštívili Kempera niekoľko desiatokkrát; rozpitvali jeho vzťah s matkou, sklony k nekrofílii aj manipuláciu počas stopovania. Z týchto rozhovorov vznikol kultový manual Crime Classification Manual, z ktorého dodnes čerpajú kurzy kriminálnej psychológie. Kemper ich citlivo navigoval v terminológii – napríklad navrhol rozlíšenie medzi „kontrolnými“ a „posmrtnými“ bodnými ranami.

Práve vďaka rozhovorom s Kemperom sa FBI rýchlejšie zorientovala v prípade ďalšieho kalifornského sériového vraha, Herberta Mullina, ktorý v rovnakom období zabíjal z rôznych psychotických pohnútok. Douglas neskôr priznal, že bez Kemperovej ochoty a analytickej presnosti by čítanie Mullinových zločinov trvalo podstatne dlhšie.

Život za múrmi – od audiokníh po zamietnuté poroty

  • Nahovoril viac než štyristo titulov pre program Books for the Blind; jeho barytón dodnes koluje v amerických knižniciach.
  • V rokoch 1980 – 2024 stál pred radou podmienečného prepustenia už šestnásťkrát; naposledy 9. júla 2024, pričom verdikt znel „odmietnuť – ďalšie hodnotenie o 7 rokov“.
  • Zo zdravotných dôvodov (dva infarkty, chronická artérioskleróza) nepracuje na keramickej dielni, stále však vedie štatistiky knižnice väznice.

Paradox slávy a morálne varovanie

Kemperov prípad vypichuje dve protichodné skutočnosti: mimoriadna inteligencia môže rovnako dobre podporiť rehabilitáciu ako zdokonaliť manipuláciu; a zároveň ukazuje, že rodinné prostredie – najmä toxický vzťah s matkou – môže byť spúšťačom, nie však ospravedlnením. Aj preto Kalifornia sprísnila postupy hodnotenia rizika pri podmienečnom prepustení mladistvých násilníkov.



VIDEO: Rozhovor z väznice Vacaville (1979), potreba VPN

Dvadsaťminútový zostrih z prvého oficiálneho interview, v ktorom Kemper popisuje mechaniku a motiváciu svojich vrážd.


Zdroje

  1. Federal Bureau of Investigation, FOIA Log – záznam „Kemper, Edmund“ (2021). https://vault.fbi.gov/foia-log-2021-part-01/FOIA%20Log%202021%20Part%2001%20(Final).pdf
  2. California Department of Corrections and Rehabilitation, Board of Parole Hearings – týždeň 8.–12. júla 2024 (prípad B52453). https://www.cdcr.ca.gov/bph/2024/07/17/week-of-july-8-july-12-2024/
  3. Douglas, J. E.; Ressler, R. K.; Burgess, A. W.; Hartman, C. R. Crime Classification Manual (U.S. Department of Justice, 1992). https://www.ojp.gov/pdffiles1/Digitization/146643NCJRS.pdf
  4. Geberth, V. J. „The Serial Murderer: An Integrated Approach to Offender Profiling.“ Journal of Forensic Sciences45 (2000): 16–21. https://academic.oup.com/jfs/article/45/1/16/5433304

Robert

Zaujímam sa o technológie a históriu, najmä o kriminálne príbehy. Tri roky som viedol faktografický portál o moderných dejinách a rok som spolubudoval blogovú platformu, kde som publikoval desiatky analytických článkov. Pitchoviny som založil preto, aby kvalitný obsah nebol ukrytý za paywallom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *