Otázka, ktorú si veľa ľudí zadá do Googlu zo zvedavosti, znechutenia alebo čierneho humoru, má prekvapivo vážnu odpoveď. Nejde totiž len o vulgarizmus, ale aj o to, ako funguje ľudská chuť, čuch a obranné mechanizmy tela. Pri ľudskej stolici neexistuje bežný vedecký „degustačný“ opis, no podľa jej zloženia, pachových látok a spôsobu, akým mozog skladá chuť z vône, textúry a chemických podnetov, sa dá pomerne presne odhadnúť, aký zážitok by to bol.
Ak to treba povedať čo najstručnejšie, stolica by pravdepodobne pôsobila horko, kyslasto, slano a najmä odpudivo. Dôvod je jednoduchý: veľkú časť toho, čo človek vníma ako chuť, tvorí vôňa, a práve stolica obsahuje viacero silno zapáchajúcich látok vznikajúcich pri bakteriálnom rozklade potravy. Výsledný dojem preto nie je „jedna chuť“, ale veľmi nepríjemná zmes pachu, chemického podráždenia a zvyškov nestráveného obsahu.
Prečo sa na to nedá odpovedať jedným slovom
Chuť nie je len to, čo cíti jazyk
Ľudia si často myslia, že chuť sa odohráva len na jazyku, no v skutočnosti ide o kombináciu viacerých vnemov. Národný inštitút pre hluchotu a iné poruchy komunikácie v USA vysvetľuje, že chuť vzniká spojením základných chutí, vône, textúry, teploty a takzvaného chemického zmyslu, teda podráždenia slizníc. Bez čuchu bývajú potraviny nevýrazné a „bez chuti“. Pri stolici je to kľúčové, pretože práve pachové látky robia z celého zážitku niečo oveľa horšie než obyčajnú horkosť alebo slanosť.
Z čoho sa stolica vlastne skladá
Pre odhad chuti je dôležité aj samotné zloženie. Prehľadová vedecká práca publikovaná v databáze PubMed Central uvádza, že ľudská stolica je z veľkej časti voda a v suchej zložke tvorí významnú časť bakteriálna biomasa. Okrem toho obsahuje nestrávené zvyšky potravy, produkty bakteriálneho metabolizmu, tuky, bielkoviny, minerálne látky a odlúpené bunky čreva. Inými slovami, nejde o jednu homogénnu látku, ale o veľmi premenlivú zmes, ktorej výsledný pach aj chuť sa môžu meniť podľa jedla, hydratácie, liekov či zdravotného stavu.
Aká chuť je najpravdepodobnejšia
Horkosť a „pokazený“ profil
Najpravdepodobnejšie je, že by stolica pôsobila horko a zatuchnuto. Nie preto, že by existovala oficiálna chuťová stupnica stolice, ale preto, že medzi látky spájané s fekálnym pachom patria sírne zlúčeniny, indolové a fenolové zlúčeniny či amoniakálne a rozkladné produkty. Práve takýto chemický profil si mozog typicky spája s niečím pokazeným, rozkladajúcim sa alebo zdravotne rizikovým. Aj preto by väčšina ľudí nevnímala stolica ako „nechutnú potravinu“, ale skôr ako prudko varovný senzorický signál.
Kyslastosť, slanosť a nepríjemná pachuť
Keďže stolica obsahuje vodu, minerálne látky a množstvo produktov fermentácie a rozkladu, dá sa predpokladať aj kyslastý a slaný podtón. Nešlo by však o čistú chuť podobnú potravinám, ale o znečistený, ťažký a dlhý dojem, ktorý by zostával v ústach ako nepríjemná pachuť. Národný inštitút pre poruchy chuti a čuchu zároveň pripomína, že nepríjemný chuťový vnem môže mať až rancidný, kovový alebo slaný charakter, čo pomáha pochopiť, prečo by stolica pravdepodobne nepôsobila len „zle“, ale vyslovene rušivo.
Prečo pach rozhoduje viac než samotná chuť
Keď človek niečo žuje alebo má v ústach, aromatické látky sa dostávajú do nosa aj zvnútra cez spojenie medzi hrdlom a nosovou dutinou. Mozog potom spája jazyk, nos a podráždenie slizníc do jedného výsledného dojmu, ktorý nazývame chuťou jedla. Pri stolici preto rozhoduje hlavne to, že pachové látky sú pre človeka výrazne nepríjemné. Niektoré z nich vznikajú priamo činnosťou baktérií v hrubom čreve a sú typické práve pre výkaly a črevné plyny. Aj keby samotný jazyk zachytil iba časť slanosti, kyslosti alebo horkosti, nos by celý vnem posunul do extrémne odpudivej polohy.
Prečo to určite neskúšať
Z čisto zdravotného hľadiska je odpoveď jednoduchá: ľudské výkaly nie sú niečo, čo patrí do úst. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb upozorňuje, že kontakt s ľudským odpadom zvyšuje riziko ochorení a pri práci s ním odporúča prísne hygienické pravidlá, ochranné pomôcky a najmä zabránenie kontaktu s ústami, nosom a očami. To je dôležité aj pre bežného človeka, pretože stolica môže obsahovať baktérie, vírusy a parazity, ktoré sa pri požití alebo zanesení do úst môžu preniesť do tela.
Prakticky povedané, odpoveď na otázku „ako chutí hovno“ je menej zaujímavá než dôvod, prečo nás tá predstava odpudzuje. Ľudské telo má veľmi dobré dôvody vyhodnotiť takýto materiál ako nebezpečný. Nechutnosť teda nie je len kultúrna alebo slovná, ale aj biologická. Pach, chemické zloženie a zdravotné riziká sa tu stretávajú v jednej zmesi, ktorú mozog prirodzene odmieta.
Kedy môže byť pach stolice signálom problému
Bežná stolica nemá príjemnú vôňu, ale extrémne silný, nezvyčajný alebo nápadne zmenený zápach môže súvisieť so stravou aj so zdravotným problémom. MedlinePlus uvádza, že veľmi zapáchajúca stolica často súvisí s tým, čo človek zjedol, no niekedy môže signalizovať aj ochorenie. Ak sa k zápachu pridá hnačka, krv, mastný vzhľad, čierna farba alebo bolesti brucha, je rozumnejšie riešiť príčinu s lekárom než sa zaoberať samotnou „chuťovou“ otázkou.
Video k téme vône stolice
Pochopiť, prečo je predstava „chuti“ stolice taká nepríjemná, pomáha aj vysvetlenie, odkiaľ sa berie jej zápach.
Záver
Ak by sa mala odpoveď uzavrieť bez zbytočných obchádzok, stolica pravdepodobne chutí tak, ako aj zapácha: zle, horko, kyslasto, slano a rozkladne. Presnejšie sa to povedať nedá, pretože nejde o jednu stabilnú látku a veľkú časť výsledného dojmu tvorí vôňa. Vedecky je preto presnejšie povedať, že stolica nemá „chuť“ v bežnom zmysle slova, ale veľmi nepríjemný senzorický profil, ktorý telo správne vyhodnocuje ako niečo, čo sa nemá jesť.
Zdroje
- Rose, C. a kol. – The Characterization of Feces and Urine: A Review of the Literature to Inform Advanced Treatment Technology
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4500995/ - National Institute on Deafness and Other Communication Disorders – Taste Disorders
https://www.nidcd.nih.gov/health/taste-disorders - Centers for Disease Control and Prevention – Protecting Workers Handling Human Waste
https://www.cdc.gov/global-water-sanitation-hygiene/about/workers_handlingwaste.html - Tangerman, A. – Measurement and biological significance of the volatile sulfur compounds hydrogen sulfide, methanethiol and dimethyl sulfide in various biological matrices
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19505855/ - Mosele, J. I. a kol. – Metabolic and Microbial Modulation of the Large Intestine Ecosystem by Non-Absorbed Diet Phenolic Compounds
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6331829/ - MedlinePlus – Stools – foul smelling
https://medlineplus.gov/ency/article/003132.htm - Veritasium – Why Does Poop Smell Bad?
https://www.youtube.com/watch?v=F73CoX9F6fg
Robert
Zaujímam sa o technológie a históriu, najmä o kriminálne príbehy. Tri roky som viedol faktografický portál o moderných dejinách a rok som spolubudoval blogovú platformu, kde som publikoval desiatky analytických článkov. Pitchoviny som založil preto, aby kvalitný obsah nebol ukrytý za paywallom.
