Príplatok za 8. máj a 15. september 2026: zamestnanci dostanú 100 % navyše, ďakujeme Fico

Zmeny v sviatkoch, ktoré vláda presadila v rámci konsolidácie, mali pôsobiť jednoducho: niektoré dni už nemali byť voľné, ľudia mali normálne nastúpiť do práce a štát aj firmy mali ušetriť. Lenže pri dvoch dátumoch sa do legislatívy dostala medzera, ktorá teraz obracia pozornosť k tomu, čo vlastne platí na papieri a čo mala vláda pôvodne na mysli. Práve preto sa opäť rieši otázka, či sa 8. máj a 15. september 2026 nestanú pracovnými dňami s nárokom na sviatočný príplatok.

Podľa aktuálne účinného znenia zákonov vyzerá odpoveď tak, že áno — zamestnanci, ktorí 8. mája 2026 alebo 15. septembra 2026 odpracujú zmenu, by mali mať nárok na 100-percentné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Tieto dni síce v roku 2026 nie sú dňami pracovného pokoja, no zákon ich zároveň výslovne nevyraďuje zo sviatkov pre účely Zákonníka práce tak, ako to urobil pri iných dátumoch.

Čo sa vlastne zmenilo

Konsolidačný zákon č. 261/2025 Z. z. zasiahol aj do pracovného práva a do pravidiel okolo sviatkov. Národný inšpektorát práce pri zhrnutí zmien uviedol, že od 1. novembra 2025 už 17. november nie je dňom pracovného pokoja a zároveň nie je sviatkom ani na účely mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. Pri roku 2026 však úrad pri 15. septembri a 8. máji hovorí iba toľko, že tieto dva sviatky dočasne nebudú dňami pracovného pokoja.

Práve tu je jadro problému. Pri 17. novembri je zákonné znenie napísané tvrdo a priamo, takže zamestnanec za prácu v ten deň sviatočný príplatok nedostáva. Pri 8. máji a 15. septembri je však v aktuálnom texte zákona o štátnych sviatkoch uvedené len to, že v roku 2026 nejde o dni pracovného pokoja, nie že by tieto dni prestali byť sviatkami aj pre účely Zákonníka práce.

Prečo z toho vychádza nárok na 100 % príplatok

Zákonník práce hovorí, že dňami pracovného pokoja sú dni nepretržitého odpočinku v týždni a sviatky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ten istý zákon zároveň v § 122 uvádza, že za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Inak povedané, ak niektorý deň zostane sviatkom pre pracovnoprávne účely, nárok na príplatok zostáva zachovaný aj vtedy, keď človek ide normálne do práce.

Aktuálne znenie zákona o štátnych sviatkoch presne takúto zvláštnu situáciu pri 8. máji a 15. septembri vytvára. Obe dátumy sú stále uvedené medzi sviatkami v § 2 ods. 2, no pre rok 2026 sa pri nich osobitným prechodným ustanovením hovorí iba to, že nebudú dňami pracovného pokoja. Keďže zákon pri nich nepoužil rovnakú formuláciu ako pri 1. septembri, 28. októbri a 17. novembri, vzniká výklad, podľa ktorého ľudia síce prídu do práce, ale za sviatočný deň im stále patrí zvýhodnenie.

Čo to znamená pre zamestnanca v praxi

Pre bežného zamestnanca je podstatné najmä to, že nejde o akademickú debatu, ale o rozdiel, ktorý môže byť cítiť na výplate. Ak človek v tieto dni odpracuje zmenu a zákon sa dovtedy nezmení, mal by dostať nielen bežnú mzdu za odpracovaný čas, ale aj sviatočný príplatok vo výške najmenej svojho priemerného zárobku. Pri jednoduchom príklade to znamená, že ak by priemerný zárobok za jednu zmenu vychádzal na 60 eur, príplatok by mohol priniesť ďalších približne 60 eur navyše.

Zákonník práce pozná aj druhú možnosť, a to čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok po dohode so zamestnávateľom. V takom prípade zamestnancovi sviatočné zvýhodnenie nepatrí, ale patrí mu náhradné voľno a náhrada mzdy podľa pravidiel zákona. Aj preto nebude rozhodujúce len to, či človek v daný deň pracoval, ale aj to, aký režim si so zamestnávateľom dohodol.

Platí to aj pre ľudí na dohodu

Áno, len výpočet je pri dohodároch špecifický. Oficiálny portál slovensko.sk vysvetľuje, že pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa pri práci vo sviatok uplatňuje osobitný postup, pretože sa pri nich nezisťuje priemerný hodinový zárobok. Odmena sa v takom prípade zvyšuje o sumu minimálnej mzdy za hodinu, čo znamená, že aj táto skupina pracovníkov nie je mimo hry.

Otvoria sa obchody, ale spor sa presúva na výplaty

Pri týchto dvoch dňoch nejde len o zamestnancov vo výrobe, doprave alebo v zdravotníctve. Národný inšpektorát práce upozornil, že po zmene pravidiel sa zúžil aj okruh dní, počas ktorých nemožno v maloobchode nariadiť alebo dohodnúť predaj. To znamená, že 8. máj aj 15. september 2026 môžu byť z pohľadu otváracích hodín bežnými obchodnými dňami; otáznik sa dnes netočí okolo toho, či sa bude pracovať, ale okolo toho, ako má byť takáto práca zaplatená.

Práve preto je táto téma citlivá aj pre zamestnávateľov. Vláda chcela zrušením pracovného pokoja časť nákladov znížiť, lenže ak pri týchto dvoch dátumoch naďalej ostane nárok na sviatočné zvýhodnenie, ekonomický efekt opatrenia sa oslabí. Pre firmy to zároveň znamená vyššie riziko sporov, ak by sa rozhodli vyplácať mzdy podľa pôvodného politického zámeru, nie podľa aktuálneho textu zákona.

Na problém sa upozorňovalo už mesiace

Nejasnosť nevznikla zo dňa na deň. Už koncom októbra 2025 na ňu upozorňovali odborníci citovaní STVR, ktorí hovorili o tom, že 8. máj a 15. september 2026 môžu byť pracovnými dňami a zároveň sviatkami s nárokom na 100-percentný príplatok. O pár dní neskôr túto kolíziu po rokovaní tripartity pomenoval aj prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka a minister práce Erik Tomáš priznal, že ide o legislatívno-technickú chybu, ktorú treba opraviť.

Dôležité je, že podľa dnešných správ problém v zákone stále pretrváva. Denník N upozornil, že zákon naďalej počíta s príplatkami za 8. máj a 15. september 2026, hoci tieto dni už nemajú byť voľné. To naznačuje, že medzi politickým zámerom a účinným znením predpisov je aj v marci 2026 stále rozdiel.

Môže sa to ešte zmeniť

Áno, parlament alebo vláda môžu legislatívu ešte opraviť, a presne to rezort práce avizoval už na jeseň. Kým sa však zákon reálne nezmení a nevyjde v Zbierke zákonov nové znenie, rozhodujúce je to, čo platí dnes. Pri pracovnoprávnych nárokoch nebýva rozhodujúce to, čo politici zamýšľali, ale to, čo sa napokon dostalo do účinného textu.

Pre zamestnancov aj firmy preto platí jednoduché pravidlo: sledovať aktuálne znenie zákona tesne pred 8. májom a 15. septembrom 2026. Ak dovtedy nepríde výslovná oprava, zostane veľmi silný argument, že za odpracovanú zmenu v týchto dňoch patrí 100-percentné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. A presne to robí z tejto témy jednu z najpraktickejších legislatívnych noviniek roka 2026.

Čo si z toho odniesť

Celý spor ukazuje, aký veľký rozdiel môže spraviť jediná veta v zákone. Vláda chcela, aby sa počas 8. mája a 15. septembra 2026 normálne pracovalo bez sviatočných dopadov, ale výsledný text to pri týchto dvoch dňoch nepovedal dostatočne presne. Kým sa to formálne neopraví, najpresvedčivejší výklad znie tak, že pôjde o pracovné dni so sviatočným príplatkom, teda o kombináciu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia, no pre zamestnávateľa aj štát drahšia.

Zdroje

1. Národný inšpektorát práce – Zmeny pracovného práva v súvislosti s konsolidáciou (Národný inšpektorát práce)
2. Slovensko.sk – Odmeňovanie (Slovensko)
3. Zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch – aktuálne znenie a prechodné ustanovenie pre rok 2026 (ASPI)
4. Zákonník práce – § 94 a § 122 o dňoch pracovného pokoja a odmene za prácu vo sviatok (Zákony pre ľudí)
5. STVR – Otázniky okolo novely o sviatkoch: Kedy majú zamestnanci nárok na príplatky? (Správy STVR)
6. Denník N – Zákon stále počíta s príplatkami za sviatky 8. mája a 15. septembra (Denník N)
7. Noviny.sk – Predkladatelia konsolidácie urobili chybu. Pracovníci majú nárok na 100-percentný príplatok (Noviny.sk)