Na prvý pohľad to znie ako scéna z futuristického filmu: divoká vrana na švédskej ulici zdvihne cigaretový ohorok, priletí k zvláštnej skrinke, vhodí odpad do otvoru a z automatu vypadne kúsok potravy. Presne na tomto princípe funguje startup Corvid Cleaning, ktorý vo švédskom meste Södertälje testuje zariadenie vymieňajúce odpadky za jedlo. Cieľom je znížiť množstvo odpadu na uliciach a ušetriť mestám peniaze na čistení, pričom „pracovnú silu“ tvoria extrémne inteligentné vtáky – krkavcovité.
Ako funguje „vranní automat“ na odpadky
Zariadenie, ktoré startup vyvinul, je v podstate špeciálny odpadkový kôš spojený s dávkovačom potravy. Vrana alebo iný krkavcovitý vták priletí k boxu, vhodí do otvoru cigaretový ohorok alebo malý kus odpadu a senzor vo vnútri vyhodnotí, či ide skutočne o odpad, na ktorý je systém nastavený. Ak áno, automat vtákovi vydá malú porciu krmiva ako odmenu. Ak nie, ostane ticho – žiadne jedlo, žiadna motivácia pokračovať.
Startup tak využíva jednoduchý princíp pozitívneho posilňovania. Najskôr sa vtáky lákajú na potravu okolo zariadenia, postupne sa krmivo premiestňuje bližšie k otvoru a nakoniec doň. Vták sa naučí, že odmena prichádza až vtedy, keď vhodí správny predmet. Systém je navrhnutý tak, aby dokázal odlíšiť cigaretové ohorky od kamienkov či listov a odmenu udelil len vtedy, keď vták „odvedie prácu“.
Prečo práve cigaretové ohorky sú taký problém
Cigaretové ohorky sú dlhodobo najrozšírenejšou formou plastového odpadu na svete. Filter obsahuje plasty, nikotín, ťažké kovy aj ďalšie toxické látky, ktoré sa postupne uvoľňujú do pôdy a vody. Odhaduje sa, že vo svete kolujú bilióny odhodených ohorkov, ktoré sa rozkladajú roky.
Vo Švédsku tvoria cigaretové ohorky približne 62 % všetkého pouličného odpadu, pričom na uliciach krajiny sa má podľa odhadov nachádzať viac než miliarda ohorkov ročne. Mesto Södertälje míňa na upratovanie ulíc okolo 20 miliónov švédskych korún ročne, čo pri súčasnom kurze predstavuje približne 1,8 milióna €. Startup odhaduje, že ak by značnú časť tejto práce prevzali vtáky, náklady na zber ohorkov by sa mohli znížiť až o tri štvrtiny.
Inteligentné vrany ako ideálni „zamestnanci“
Startup si nevybral vrany náhodou. Krkavcovité vtáky – vrany, havrany, kavky či straky – patria medzi najinteligentnejšie tvory na planéte. Viaceré experimenty ukázali, že niektoré druhy vrán dokážu riešiť viacstupňové úlohy, používať nástroje a plánovať dopredu na úrovni približne 7- až 10-ročného dieťaťa.
Zakladateľ Corvid Cleaning Christian Günther-Hanssen vysvetľuje, že vrany už dnes žijú v tesnej blízkosti ľudí, v mestách a na sídliskách. Sú zvyknuté prehrabávať sa v odpade a hľadať zvyšky jedla. Z pohľadu startupu je teda logickým krokom ponúknuť im „spravodlivejší obchod“: namiesto rizikového prehrabávania v košoch dostanú istú odmenu za to, že konkrétny odpad prinesú na určené miesto. Zároveň sa očakáva, že ak sa časť vtákov naučí systém používať, ostatné sa to rýchlo odpozorujú.
Koľko môže mesto reálne ušetriť
Pri klasickom upratovaní stojí zber jedného cigaretového ohorku podľa odhadov švédskych samospráv zhruba 0,07–0,18 € – závisí to od ceny práce, techniky a ďalších nákladov. Startup tvrdí, že ak by ohorky zbierali vrany, náklady by klesli na približne 0,02 € za kus, keďže „mzdu“ tvorí len malé množstvo krmiva a základná údržba zariadenia.
Pri milióne ohorkov ročne sa rozdiel medzi 0,18 € a 0,02 € rýchlo premení na desaťtisíce až státisíce eur, pri skutočných objemoch vo veľkých mestách dokonca na milióny. Podľa The Guardian by pilotný projekt v Södertälje mohol pri úspešnom nasadení priniesť úsporu približne 75 % nákladov spojených so zberom cigaretových ohorkov.
Nie je to len o peniazoch: ekologický a výchovný efekt
Hoci finančné úspory znejú atraktívne, projekt má aj ďalší rozmer. Viditeľné zariadenia, pri ktorých ľudia doslova sledujú vtáky vymieňajúce odpadky za jedlo, fungujú aj ako forma „ekologickej hanby“. Mnohým chodcom príde zvláštne, že dokážeme naučiť vrany, aby upratovali po ľuďoch – no nedokážeme presvedčiť časť fajčiarov, aby ohorok vhodili do koša. Aj to je jedna z myšlienok, ktorú v rozhovoroch zdôrazňujú zástupcovia mesta.
Prítomnosť takéhoto automatu môže zvýšiť povedomie o tom, že ohorok nie je „malá drobnosť, ktorá sa stratí“, ale plastový filter napustený toxínmi. V ideálnom prípade by projekt viedol k tomu, že ohorkov samotných bude menej – a vtáky by mali menej práce.
Zdravie vtákov a etické dilemy
Na druhej strane stojí oprávnená otázka, či je vhodné, aby sa divoké vtáky cielene hrabali v toxickom odpade. Cigaretové filtre obsahujú nikotín, ťažké kovy a ďalšie látky, ktoré môžu byť pri dlhodobom kontakte škodlivé. Zakladateľ startupu aj mestské úrady preto zdôrazňujú, že ide o pilotný projekt a kľúčové je monitorovať zdravotný stav vtákov.
Výhodou je, že vrany ohorok neprehĺtajú – len ho uchopia zobákom a prenesú do zariadenia. Či však pri tom môže dochádzať k mikroexpozíciám, ktoré by sa časom kumulovali, zatiaľ nie je vedecky úplne zmapované. Startup preto projekt prezentuje ako doplnkové riešenie k existujúcim opatreniam, nie ako jedinú cestu, ako sa zbaviť cigaretového odpadu.
Od univerzitného experimentu k mestskému startupu
Myšlienka „vending machine pre vrany“ nie je úplne nová. Už okolo roku 2008 predstavil americký vynálezca Joshua Klein na TED talku zariadenie, ktoré učilo vrany zbierať mince výmenou za potravu. Neskôr vzniklo viacero prototypov podobných strojov v rôznych krajinách Európy, zameraných na rôzne typy odpadu.
Corvid Cleaning však patrí medzi prvé projekty, ktoré sa pokúsili takýto experiment preniesť do reálneho mestského prostredia a prepojiť ho s konkrétnymi číslami o nákladoch na upratovanie. V roku 2024 sa startup stal predmetom prípadovej štúdie v odbornom časopise Emerging Economies Cases Journal, kde sa analyzuje ako príklad „learning organization“, ktorá sa učí z experimentov so správaním zvierat aj ľudí a skúša hľadať udržateľný biznis model.
Môže sa takýto systém rozšíriť aj do iných miest?
Samotní autori projektu upozorňujú, že zapojiť vtáky do čistenia miest nie je univerzálnym riešením. Dohľad nad zdravím zvierat, údržba zariadení a potreba dlhodobých testov znamenajú, že z Corvid Cleaning sa nestane „zázračný liek“ na odpad na uliciach. Napriek tomu môže mať projekt silnú inšpiračnú hodnotu – ukazuje, že technológie a prírodné správanie zvierat sa dajú prepojiť kreatívnym spôsobom.
Teoreticky by bolo možné podobné stroje prispôsobiť iným druhom odpadu alebo iným druhom vtákov, napríklad holubom v metropolách. Naráža to však na ďalšie otázky – od prenosu chorôb až po to, či je etické naučiť zvieratá robiť prácu, ktorú by v skutočnosti mali prestať kaziť ľudia.
Čo by takýto projekt znamenal pre krajiny ako Slovensko
Aj keď sa môže zdať, že švédsky experiment je od našej reality vzdialený, dotýka sa témy, ktorá je aktuálna aj na Slovensku: ako motivovať ľudí, aby odpad nenechávali „len tak“ v prírode alebo na ulici. Systém zálohovania fliaš ukázal, že ak sa nastaví jasná ekonomická motivácia, množstvo vyhodených fliaš na verejných priestranstvách výrazne klesne.
Projekt, kde sa za odpad „platí“ jedlom zvieratám, funguje podobným spôsobom – len s tým rozdielom, že namiesto človeka sa po odpad zohýba vrana. Z pohľadu povedomia o probléme by aj na Slovensku mohli podobné umelecko-technologické inštalácie fungovať ako silný symbol: ak dokážeme naučiť divoké vtáky zbierať ohorky, prečo sa stále nevieme naučiť základnej slušnosti my sami?
Video: vrany pri práci v švédskom meste
Nasledujúce krátke video (v angličtine) zachytáva divoké vrany, ktoré v meste Södertälje zbierajú cigaretové ohorky a vymieňajú ich za potravu v zariadení startupu Corvid Cleaning:
Kam sa môže projekt posunúť ďalej
V najbližších rokoch sa pravdepodobne ukáže, či sa experiment s vranními automatmi na odpadky rozšíri aj do ďalších miest alebo ostane skôr symbolickým projektom, ktorý má upozorniť na problém cigaretového odpadu. Už dnes je však jasné, že spája niekoľko silných trendov: rastúci tlak na znižovanie plastového odpadu, hľadanie úspor vo verejných rozpočtoch aj snahu meniť naše vnímanie inteligencie zvierat.
Aj keby sa nakoniec ukázalo, že najlepším riešením je prísnejšie pokutovanie za odhodené ohorky a masívne vzdelávanie fajčiarov, projekt Corvid Cleaning už teraz ukazuje, že environmentálne inovácie nemusia vždy spočívať len v nových aplikáciách či algoritmoch. Niekedy stačí postaviť šikovné zariadenie, pochopiť správanie iných druhov a ponúknuť im férovú dohodu: ty pomôžeš mne a ja pomôžem tebe.
Zdroje
- Paige Bennett: Swedish Company Trains Crows to Clean Up Cigarette Butts – EcoWatch
https://www.ecowatch.com/crows-cigarette-butts-sweden.html - Trash birds: A startup in Sweden is recruiting crows to do our dirty work – Earth Touch News
https://www.earthtouchnews.com/discoveries/innovation/trash-birds-a-startup-in-sweden-is-recruiting-crows-to-do-our-dirty-work/ - Swedish firm deploys crows to pick up cigarette butts – The Guardian
https://www.theguardian.com/environment/2022/feb/01/swedish-crows-pick-up-cigarette-butts-litter - Jashim Uddin Ahmed, Israt Laila, Asma Ahmed: Corvid Cleaning – Deploys Crows to Clean Up Cigarette Butts in Sweden – Emerging Economies Cases Journal
https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/25166042241296275
Pridaj komentár