Niekedy stačí niekoľko tónov, zmena hlasu speváka alebo príchod refrénu a po rukách vám prebehne mráz. Neznamená to, že je v miestnosti zima. Silný hudobný zážitok dokáže vyvolať telesnú reakciu, ktorú vedci skúmajú pomocou záznamov srdcovej frekvencie, dýchania a zobrazovania mozgu.
Zimomriavky pri hudbe sú emocionálna a telesná reakcia na mimoriadne pôsobivý zvukový okamih, často označovaná ako hudobný frisson. Výskumy ju spájajú s aktivitou mozgových oblastí zapojených do odmeňovania, emócií a očakávania. U niektorých poslucháčov sprevádzajú silné hudobné okamihy aj zmeny tepu či dýchania. Nie každý človek túto reakciu zažíva a nevyvoláva ju rovnaká skladba u všetkých.
Čo vlastne znamená frisson
Francúzske slovo frisson sa používa pre mrazivé zachvenie alebo zimomriavky vyvolané intenzívnym estetickým zážitkom. Pri hudbe môže ísť o husiu kožu na rukách, príjemné zachvenie pozdĺž chrbta alebo pocit, že vám na okamih zvláštne stisne hrdlo. Zážitok sa môže spájať s radosťou, dojatím či napätím.
Nie je to však presne to isté ako obyčajné chvenie od chladu. Pri chlade telo reaguje na potrebu regulovať teplotu, zatiaľ čo pri hudbe sa uplatňuje emocionálne spracovanie a autonómny nervový systém. Niektoré telesné prejavy sa môžu podobať, no dôvod ich vzniku je odlišný.
U časti ľudí môže hudba vyvolať skôr slzy než husiu kožu. Výskum publikovaný v časopise Scientific Reports rozlišoval medzi zimomriavkami a slzami ako medzi čiastočne odlišnými silnými emocionálnymi reakciami. Nemožno preto tvrdiť, že intenzitu hudobného zážitku meria iba počet zimomriavok.
Prečo dokáže obyčajná skladba aktivovať systém odmien
Hudba nepredstavuje základnú biologickú potrebu ako jedlo. Napriek tomu dokáže aktivovať časti mozgu, ktoré súvisia s príjemnými a motivujúcimi zážitkami. Štúdia Blooda a Zatorreho z roku 2001 zistila počas silných hudobných zimomriavok zmeny aktivity v oblastiach spojených s odmeňovaním, emóciami a vzrušením.
Neskorší výskum ukázal, že pri mimoriadne príjemnej hudbe môže dochádzať aj k uvoľňovaniu dopamínu v striate. Dopamín nie je jednoduchý „hormón šťastia“, ako sa zvykne hovoriť v internetových skratkách. Zapája sa do motivácie, učenia, očakávania a ďalších procesov. Výsledok neznamená, že každá dobrá skladba automaticky spôsobí rovnakú chemickú reakciu u každého poslucháča.
Výskumníci často používajú hudbu, ktorú si účastníci sami vybrali ako obľúbenú. Tak majú väčšiu šancu zachytiť skutočne výrazný zážitok, no výsledky nemožno priamo preniesť na ľubovoľnú pesničku v rádiu.
Očakávanie refrénu môže byť rovnako dôležité ako samotný vrchol
Predstavte si skladbu, ktorá pomaly buduje napätie. Viete, že sa blíži refrén alebo dramatický nástup orchestra, ale ešte niekoľko sekúnd sa nič zásadné nestane. Práve očakávanie môže byť súčasťou príjemného zážitku, nie iba čakaním naň.
Neurovedecké práce opisujú odlišnú aktivitu pri očakávaní vrcholného momentu a v okamihu maximálneho potešenia. V jednej línii výskumu sa pri očakávaní výraznejšie zapájal caudatus a pri samotnom vrchole nucleus accumbens, obe oblasti v rámci striata. Ide o výsledky konkrétnych experimentov, nie o jednoduchú mapu, ktorá by vedela predpovedať pocity jedného človeka podľa skladby.
Hudba pracuje s rytmom, melódiou, harmóniou aj dynamikou. Keď sa očakávaná fráza naplní alebo nás skladba príjemne prekvapí, môže vzniknúť silná emocionálna odozva. Nie každá nečakaná zmena však poteší; príliš chaotický alebo nepríjemný zvuk dokáže vyvolať aj odpor.
Prečo zimomriavky prídu pri jednej pesničke, ale nie pri druhej
Významnú úlohu majú osobné skúsenosti. Skladba pripomínajúca dôležitú udalosť môže vyvolať intenzívny zážitok, ktorý iný poslucháč bez tejto spomienky nezažije. Rovnako môže záležať na hudobných preferenciách, pozornosti a na tom, v akej situácii skladbu počúvate.
Niekedy zaberie výrazný nástup hlasu, inokedy modulácia, zbor, text alebo ticho pred vrcholom. Neexistuje jeden univerzálny trik, ktorý by každému spôsobil zimomriavky. Ani zoznam „najdojímavejších skladieb“ nedokáže zaručiť rovnaký účinok u všetkých ľudí.
Zimomriavky nemusíte cítiť ani pri hudbe, ktorú máte veľmi radi. Výskumy s rôznymi účastníkmi ukazujú, že reakcia sa neobjaví pri každom poslucháčovi a pri každom počúvaní. Absencia husacej kože neznamená, že ste menej citlivý človek alebo že hudbu nedokážete prežívať.
Prečo sa pri hudbe mení tep alebo dýchanie
Intenzívna emócia zasahuje aj autonómny nervový systém, ktorý reguluje mnohé telesné procesy bez nášho vedomého rozhodovania. Pri hudobných zimomriavkach sa v experimentoch zaznamenali zmeny srdcovej frekvencie, dýchania a elektrickej vodivosti kože. To pomáha výskumníkom rozlíšiť silný fyziologický moment od bežného hodnotenia „táto pieseň sa mi páči“.
Z týchto meraní však nemožno automaticky vyčítať konkrétnu spomienku či emóciu. Podobné telesné reakcie sa môžu vyskytnúť pri rôznych zážitkoch a medzi jednotlivcami sa výrazne líšia. Preto vedci spájajú fyziologické údaje so subjektívnym hodnotením účastníkov.
Ak človek opisuje nepríjemné chvenie, závraty či ďalšie príznaky mimo hudobnej situácie, nie je vhodné považovať ich bez ďalšieho za obyčajný frisson. Bežné hudobné zimomriavky sú opisom určitého zážitku, nie vysvetlením všetkých telesných reakcií.
Dá sa zimomriavka vyvolať zámerne?
Môžete skúsiť sústredené počúvanie obľúbenej hudby so slúchadlami pri bezpečnej hlasitosti alebo si pustiť skladbu, ku ktorej máte silný osobný vzťah. Možno si všimnete, ktorý jej moment na vás pôsobí najviac. Nemožno však sľúbiť, že zopakovaním rovnakého refrénu dosiahnete rovnaký účinok donekonečna.
Pri hudbe sa zážitok môže meniť s náladou, kontextom aj opakovaním. To, čo vás rozcítilo na koncerte, nemusí fungovať v rušnom autobuse. Tieto rozdiely robia skúmanie hudobnej emócie zaujímavým: skladba je rovnaká, ale poslucháč a jeho situácia nie.
Zimomriavky pri hudbe teda nie sú dôkazom nadprirodzeného účinku tónov. Sú jedným z prejavov prepojenia vnímania zvuku, očakávania, emócií a telesnej odpovede – a práve preto môžu pôsobiť tak nezabudnuteľne.
Zdroje
- Proceedings of the National Academy of Sciences – Intensely pleasurable responses to music correlate with activity in brain regions implicated in reward and emotion – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/58814/
- Proceedings of the National Academy of Sciences – Dopamine modulates the reward experiences elicited by music – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6397525/
- Scientific Reports – Two types of peak emotional responses to music: The psychophysiology of chills and tears – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5384201/
Gabriel Čatár
Zaujímajú ma veci, s ktorými sa stretávame každý deň, no často nevieme, ako vlastne fungujú. Od technológií a financií cez praktické návody až po zaujímavosti zo sveta. Na Pitchovinách sa venujem témam, pri ktorých sa oplatí ísť trochu viac do hĺbky, overiť si fakty a vysvetliť ich jednoduchým spôsobom. Mojím cieľom je, aby si čitateľ z každého článku odniesol niečo užitočné.
