Stlačením klávesu ESC zatvorte

Ropa po útoku v Hormuze zdražela. Kedy to môžu pocítiť slovenské pumpy

Cena ropy Brent 30. októbra prudko vzrástla po správach o ďalšom útoku na tanker v Hormuzskom prielive. Decembrový kontrakt sa ráno dostal v prepočte približne na 104,32 eura za barel. Pre slovenských motoristov je však dôležitejšie, či sa ropa na tejto úrovni udrží, než samotné krátke prekročenie výraznej cenovej hranice.

Ak vysoké ceny vydržia, prvé zmeny na slovenských pumpách sa môžu objaviť v priebehu niekoľkých dní. Väčšina vplyvu ropného šoku sa podľa výskumu Banky Slovenije prejavuje počas prvých dvoch týždňov. Presné zdraženie litra zatiaľ nemožno vypočítať, pretože ho ovplyvnia aj hotové palivá, kurz eura, zásoby a marže.

Prečo útok v Hormuze zdvihol cenu ropy


Hormuzský prieliv je dôležitá námorná cesta pre prepravu ropy. Správa o útoku na tanker preto zvyšuje obavy, že ďalšie incidenty by mohli dopravu obmedziť, predražiť alebo spomaliť. Obchodníci započítavajú toto riziko do ceny ešte skôr, než sa prípadný výpadok reálne prejaví v dodávkach.

Oficiálny web britského strediska UK Maritime Trade Operations počas októbra evidoval opakované zásahy tankerov a ďalších lodí neznámymi projektilmi v Hormuzskom prielive. Pri viacerých udalostiach nebol pôvodca identifikovaný. Trh tak nereagoval iba na pohyb jedného plavidla, ale aj na rastúce riziko pre dopravu v celej oblasti.

Decembrový Brent bol 30. októbra ráno o 1,44 percenta vyššie než pri predchádzajúcej uzávierke. Pri referenčnom kurze Európskej centrálnej banky z rovnakého dňa zodpovedala jeho cena približne 104,32 eura za barel.

Jeden barel má približne 159 litrov. Cena surovej ropy tak matematicky vychádzala asi na 0,66 eura za liter. Nie je to však výrobná cena litra benzínu alebo nafty. Z barela vznikajú viaceré produkty a ropa musí prejsť rafinériou, skladovaním a distribúciou, kým sa palivo dostane na čerpaciu stanicu.

Pumpa nereaguje na každý ranný výkyv

Čerpacie stanice nenakupujú palivo priamo podľa aktuálneho údaja o cene Brentu na burzovej obrazovke. Benzín a nafta sa k nim dostávajú cez rafinérie, veľkoobchod a sklady. Jednotlivé dodávky preto môžu odrážať ceny z iného obdobia a stanica môže ešte predávať palivo nakúpené skôr.

Dôležitý je tiež rozdiel medzi krátkym cenovým skokom a trvalejším zdražením. Ak ropa po niekoľkých hodinách alebo dňoch zlacnie, časť pohybu sa do maloobchodných cien nemusí dostať. Ak zostane drahá niekoľko dní či týždňov, postupne sa premietne do nových objednávok, veľkoobchodných cien a napokon aj do cien na stojanoch.

Výskum Banky Slovenije, ktorý pracoval s údajmi eurozóny od roku 2005 do júla 2026, zistil, že väčšina prenosu ropného šoku do cien palív pred zdanením nastáva počas prvých dvoch týždňov. Slovensko patrilo medzi krajiny s mierne pomalším krátkodobým prenosom než niektoré západoeurópske trhy.

Tento výsledok neznamená, že všetky pumpy zmenia cenníky v rovnaký deň. Rozdiely môžu vytvoriť zásoby, termíny dodávok, cenová politika predajcov aj konkurencia v konkrétnom meste. Pri dlhšom raste ropy však možno prvé zmeny očakávať v priebehu dní a výraznejšiu časť vplyvu približne do dvoch týždňov.

Desať percent na rope neznamená desať percent na stojane

Cena ropy je iba jednou časťou konečnej ceny paliva. Podľa výpočtu Banky Slovenije viedlo trvalé desaťpercentné zdraženie Brentu v eurozóne z dlhodobého pohľadu priemerne k rastu ceny pred zdanením o 6,2 percenta pri benzíne a o 6,5 percenta pri nafte.

Tieto čísla nie sú predpoveďou zdraženia po aktuálnom útoku. Ide o výsledok založený na dlhšom období a viacerých krajinách. Ukazuje však, prečo sa percentuálny rast ropy zvyčajne neobjaví na stojanoch v rovnakom rozsahu.

Do ceny pred zdanením vstupuje cena už vyrobeného benzínu alebo nafty, náklady rafinérie a jej marža, povinné primiešavanie biopalív, doprava, skladovanie a marže veľkoobchodníkov i čerpacích staníc. Každá z týchto položiek sa môže vyvíjať inak než samotný Brent.

Rafinérske marže môžu napríklad rásť, ak je na trhu nedostatok konkrétneho paliva alebo ak časť výrobných kapacít vypadne. V inom období môžu klesnúť a časť drahšej ropy vykompenzovať. Pre slovenské pumpy preto nie je podstatná iba cena suroviny, ale aj to, za koľko sa v regióne obchoduje hotový benzín a nafta.

Presný nárast v centoch na liter sa z jedného ranného kurzu Brentu určiť nedá. Muselo by byť známe, ako dlho zvýšená cena vydrží, čo urobia ceny hotových palív, rafinérske marže a kurz eura. Krátky výkyv môže mať malý dosah, dlhšie narušenie dopravy by malo podstatne väčší účinok.

Rozhoduje aj kurz eura a dane

Ropa sa na svetových trhoch obchoduje v americkej mene, slovenské rafinérie, predajcovia aj motoristi však počítajú v eurách. Ak euro voči americkej mene oslabí, rovnaký barel je po prepočte drahší. Posilnenie eura môže časť rastu svetovej ceny naopak stlmiť.

Referenčný kurz Európskej centrálnej banky z 30. októbra bol jedno euro za 1,1172 jednotky americkej meny. Pri ňom vychádzala sledovaná cena Brentu na približne 104,32 eura za barel. Zmena kurzu medzi objednaním, spracovaním a predajom paliva môže výslednú cenu ďalej posunúť.

Veľkú časť ceny na stojane tvoria dane. Spotrebná daň na motorovú naftu je na Slovensku 0,368 eura za liter. Pri motorovom benzíne je podľa jeho druhu 0,514 alebo 0,59749 eura za liter. Ide prevažne o pevnú sumu, ktorá sa nemení spolu s každým percentom rastu ropy.

Pevná spotrebná daň preto tlmí percentuálnu zmenu celej ceny paliva. Konečná cena obsahuje aj DPH, ktorá sa počíta zo sumy zahŕňajúcej spotrebnú daň a ostatné náklady. Keď zdražie obchodná časť ceny, zvýši sa aj absolútna suma DPH.

Aktuálny ropný šok je pritom iný typ vplyvu než pripravované zmeny európskych pravidiel. Tie rozoberáme samostatne v článku o tom, čo môže ETS2 urobiť s cenami palív a kúrenia.

Motoristi by preto mali v najbližších dňoch sledovať najmä to, či Brent zostane drahý a či budú pokračovať problémy s plavbou cez Hormuzský prieliv. Samotná cena z jedného rána ešte neurčuje nový slovenský cenník. Dlhšie napätie by sa však cez dodávky, hotové palivá a kurz eura mohlo na pumpách začať prejavovať už počas prvých dvoch týždňov.

Zdroje


  1. Aktuality.sk – Ropa Brent preskočila 116 dolárov za barel. Útok na tanker v Hormuzskom prielive zvyšuje nervozitu na trhoch: https://www.aktuality.sk/clanok/A66jceR/ropa-brent-preskocila-116-dolarov-za-barel-utok-na-tanker-v-hormuzskom-prielive-zvysuje-nervozitu-na-trhoch/
  2. UK Maritime Trade Operations – UKMTO Warnings: https://www.ukmto.org/
  3. Banka Slovenije – Review of macroeconomic developments, September 2026: https://www.bsi.si/en/publications/p/review-of-macroeconomic-developments-september-2026
  4. Finančná správa SR – Spotrebná daň z minerálnych olejov: https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne-dane/spotrebne-dane-obacnia-min
  5. Európska centrálna banka – Euro foreign exchange reference rates: https://www.ecb.europa.eu/stats/policy_and_exchange_rates/euro_reference_exchange_rates/html/index.hr.html

Marcel Macko

Najviac ma bavia technológie, internet, bizarné správy a udalosti, pri ktorých si človek povie, že toto snáď ani nemôže byť pravda. Sledujem dianie doma aj vo svete a vyberám témy, ktoré podľa mňa stoja za pozornosť. Na Pitchovinách sa ich snažím podať jednoducho, vecne a bez zbytočne nafúknutých titulkov.