Ničnerobenie ako umenie

Preťažená spoločnosť, ktorá objavuje ticho

Južná Kórea je roky známa ako krajina, kde sa veľa pracuje a ešte viac súťaží – v škole, v práci aj v osobnom živote. Štatistiky ukazujú, že kórejskí zamestnanci patria dlhodobo medzi tých, ktorí v rámci OECD odpracujú najviac hodín ročne, a dlhé smeny sa opakovane spájajú s vyšším výskytom depresívnych symptómov a samovražedných myšlienok. Nie je preto prekvapením, že práve v takomto prostredí vznikol zvláštny „protipohyb“ – kultúra, ktorá namiesto výkonu oslavuje zastavenie, nečinnosť a ticho.

V posledných rokoch sa v Soule čoraz viac hovorí o tom, že prepracovaným ľuďom nestačí klasická dovolenka. Hľadajú hlbší reset, chvíľu, keď nemusia nič dokazovať ani nikam smerovať. Aj preto sa do popredia dostávajú meditačné pobyty, „wellness“ chrámové pobyty a dokonca netradičné verejné akcie, ktoré z nečinnosti robia spoločenskú udalosť. Jednou z najsledovanejších je Space-Out Competition – súťaž v ničnerobení, ktorá sa odohráva priamo v centre veľkomesta pri rieke Han.

Kto je Byung-jin Park

V centre pozornosti tohto trendu je v posledných rokoch Byung-jin Park, 36-ročný podnikateľ a indie punkový hudobník zo Soulu. Medzinárodné médiá ho predstavujú ako človeka, ktorý pochopil silu úplného zastavenia sa – a ktorý v roku 2025 spolu so svojou kapelou porazil viac ako stovku súperov a vyhral juhokórejskú Space-Out Competition.

Počas súťaže sedel 90 minút bez výraznejšieho pohybu, bez telefónu, bez rozhovorov a bez toho, aby zaspal. V rozhovoroch opisuje, ako postupne prestal vnímať okolie a mal pocit, akoby jeho telo na chvíľu „zmizlo“, zatiaľ čo myseľ sa upokojila. Tento stav nie je klasická meditácia s presne danou technikou. Skôr ide o jednoduchú, ale prekvapivo náročnú disciplínu: sedieť, dýchať a dovoliť myšlienkam, aby sa prirodzene spomalili.

Na sociálnych sieťach sa preto Park často opisuje ako človek, ktorý „učí umenie len byť“ – umenie zostať potichu, neházať sa za žiadnou úlohou a vedome nerobiť nič.Neznamená to, že by viedol formálnu školu či akadémiu, skôr sa stal symbolom pre generáciu, ktorá má výkonu a neustáleho hluku hlavu plnú a hľadá legitimitu v tom, že je v poriadku na chvíľu „vypnúť“.

Space-Out Competition: súťaž v absolútnej nečinnosti

Space-Out Competition vznikla v roku 2014 ako umelecký projekt kórejskej výtvarníčky Woopsyang. Jej cieľom bolo ironicky reagovať na kult „hustle“ – nekonečného výkonu a sebaoptimalizácie – a zároveň ľuďom doslova dopriať čas, keď sa môžu legálne pozerať do prázdna. Súťaž sa neskôr presunula k rieke Han a mesto Soul z nej urobilo oficiálne podujatie, ktoré priťahuje stovky účastníkov a tisíce divákov.

Pravidlá sú prekvapivo prísne. Súťažiaci sedia 90 minút na tráve alebo podložke, bez telefónu, bez čítania, bez rozhovorov. Každých pätnásť minút im organizátori merajú tep, aby zistili, komu sa darí zachovať si najnižšiu a najstabilnejšiu hladinu stresu, a časť výsledku závisí aj od hlasovania publika. Kto zaspí, smeje sa, začne sa rozprávať alebo sa viditeľne vrtí, riskuje diskvalifikáciu.

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako vtip, sa však postupne mení na kultúrny fenomén. Space-Out Competition sa rozšírila aj do iných miest Ázie a dokonca do Austrálie, kde sa z nej stala súčasť umeleckých festivalov. Pre Kórejcov je to zároveň tiché priznanie, že klasický model „pracuj viac a rýchlejšie“ má svoje limity a že aj kolektívne ničnerobenie môže byť legitímnou formou starostlivosti o duševné zdravie.

Čo presne znamená disciplína „len byť“

Umenie „len byť“ neznamená, že človek musí mať dokonale prázdnu hlavu. Ani Byung-jin Park nehovorí o úplnom vypnutí myšlienok. Skôr ide o vedomé rozhodnutie nerobiť žiadnu ďalšiu činnosť – nepracovať, neorganizovať, neplánovať, nepreklikávať sa cez sociálne siete – a dovoliť mozgu, aby sa na chvíľu prestal sústreďovať na vonkajšie úlohy.

V praxi to vyzerá jednoducho: sadnúť si, nájsť pohodlnú polohu, zavrieť alebo zľahka privrieť oči, spomaliť dýchanie a nechať myšlienky, aby prichádzali a odchádzali. Park opisuje, že počas súťaže sa sústredil na jeden bod a na pomalé brušné dýchanie, kým ostatné myšlienky postupne „odplávali na pozadie“.Nešlo o zložitú meditačnú techniku – skôr o rozhodnutie nič nerobiť a nič „nevyrábať“.

Dôležitá je aj absolútna nečinnosť tela. V bežnom živote nám mozog počas dňa neustále podáva malé pokyny – siahnúť po telefóne, otvoriť nové okno v prehliadači, skontrolovať správy. V momente, keď si dovolíme sedieť bez týchto drobných impulzov a niekedy aj mierneho nepohodlia, sa postupne učíme, že aj nuda a ticho sú znesiteľné. A práve v tom je disciplína „len byť“ pre mnohých prekvapivo náročná.

Čo hovorí neuroveda: keď nič nerobíme, mozog pracuje inak

Možno to znie paradoxne, ale keď „nič nerobíme“, mozog rozhodne nespí. Neuroveda hovorí o tzv. default mode network – sieti oblastí v mozgu, ktoré sa aktivujú práve vtedy, keď sa nevenujeme žiadnej konkrétnej úlohe, nescrollujeme, neodpovedáme na e-maily a jednoducho necháme myšlienky voľne plynúť.

Táto sieť súvisí so spracovaním spomienok, predstavivosťou, plánovaním budúcnosti aj tým, ako premýšľame o sebe a svojom živote. Keď si doprajeme mentálne „voľnobehové“ obdobia, mozog má šancu triediť informácie, spájať body a vytvárať nové nápady a vhľady, ktoré sa v zhone každodenných povinností jednoducho nemajú kde objaviť.

Psychologické a populárno-vedecké texty čoraz častejšie upozorňujú, že pravidelný oddych, krátke prestávky a chvíle, keď cielene nerobíme nič, môžu z dlhodobého hľadiska zlepšiť koncentráciu, tvorivosť aj emocionálnu stabilitu. V tomto kontexte už Space-Out Competition nepôsobí len ako kuriozita, ale ako veľmi konkrétna a trochu hravá odpoveď na to, čo neuroveda odporúča: dopriať mozgu čas, keď nemusí „podávať výkon“.

Prečo práve Južná Kórea potrebuje „ničnerobenie“

Južná Kórea má za sebou desaťročia extrémne rýchleho ekonomického rastu, ktorý bol často vykúpený dlhými pracovnými dňami a veľkým psychickým tlakom. Výskumy ukazujú, že kórejsky zamestnanci dlhodobo patria medzi tých, ktorí odpracujú najviac hodín v OECD, a práve dlhé smeny sa spájajú s vyšším výskytom depresívnych symptómov a úzkostí.

Štát sa pokúša situáciu riešiť aj legislatívne – zavedením 52-hodinového pracovného týždňa a diskusiami o ďalšom obmedzovaní nadčasov.Súčasne však vznikajú aj kultúrne a spoločenské iniciatívy, ktoré si kladú podobný cieľ, ale inou cestou: namiesto kontrolných tabuliek ponúkajú ľuďom reálny zážitok ticha, nečinnosti a spoločného „vypnutia“. Space-Out Competition je presne takýmto experimentom – na chvíľu postaví na piedestál toho, kto dokáže nerobiť nič, a tým symbolicky prehodí výhybku od kultu výkonu k kultu odpočinku.

Ako si vyskúšať „len byť“ doma: praktický návod

To, čo praktizuje Byung-jin Park na súťaži, sa dá v jednoduchšej podobe vyskúšať aj doma, bez trofejí a bez publika. Dôležité je, že nejde o súťaž v tom, kto bude „najviac zen“, ale o osobný experiment so sebou samým.

1. Vyber si krátky časový úsek.
   Na začiatok úplne stačí 5 až 10 minút. Nastav si timer na mobile, telefón daj potom do režimu lietadlo alebo ho polož mimo dosahu. Cieľom je, aby ťa nič neprerušovalo a aby si nemusel sledovať čas.
2. Sadni si tak, aby to bolo udržateľné.
   Nemusíš sedieť v lotosovom kvete. Stačí obyčajná stolička alebo gauč, chodidlá na zemi, chrbát relatívne vzpriamený. Dôležité je, aby si vedel vydržať bez toho, aby si mal potrebu stále meniť polohu.
3. Dýchaj pomalšie, ale prirodzene.
   Skús pár minút sledovať, ako sa ti pri nádychu dvíha brucho a pri výdychu klesá. Nemusíš počítať dychy ani sa nútiť do extrémne hlbokého dýchania. Ide skôr o to, aby si si dych uvedomoval, nie ho kontroloval.
4. Dovoľ myšlienkam, aby prichádzali a odchádzali.
   Objaví sa plán na zajtra, starosť o účty, spomienka na hádku – to všetko je v poriadku. Namiesto boja s myšlienkami si môžeš len v duchu povedať „aha, toto ma teraz napadlo“ a znova sa vrátiť k dychu alebo k pocitu tela na stoličke.
5. Nečakaj „magický“ zážitok na prvýkrát.
   Niekedy bude tých pár minút príjemných, inokedy nudných a občas nepríjemných. Pointou je skôr pravidelnosť – podobne ako Park hovorí, že „vypnutie“ z práce potrebuje opakovane, aj tvoj mozog si na krátke okná nečinnosti postupne zvykne.

Ak máš dlhodobejšie psychické ťažkosti, úzkosti či depresiu, jednoduché sedenie v tichu nenahrádza odbornú pomoc. Môže však byť doplnkom k terapii alebo liečbe – malým každodenným rituálom, ktorý podporí to, čo s odborníkom prepracúvaš systematicky.

Riziká a mýty: je nečinnosť len pre lenivcov?

S „umením len byť“ sa prirodzene spája aj obava, že človek skĺzne k pasivite alebo prokrastinácii. Rozdiel medzi vedomým ničnerobením a obyčajnou lenivosťou je však v zámernosti a v hraniciach. Keď si dopredu povieš: „Teraz si na 10 minút sadnem, nič nebudem robiť a potom sa vrátim k práci,“ ide o vedomú starostlivosť o mentálnu kapacitu, nie o útek pred povinnosťami.

Ďalším mýtom je predstava, že človek musí mať počas takýchto chvíľ úplne prázdnu hlavu. Väčšina výskumov však ukazuje, že práve voľné potulovanie mysle, spojené so zapojením default mode network, môže prispieť k tvorivosti, sebapoznaniu a spracovaniu emócií. Neúspechom teda nie je to, že ti počas sedenia napadne milión vecí – neúspechom by skôr bolo nikdy si tieto chvíle nedopriať, pretože sa bojíš, že „stratíš čas“.

Podobné prístupy vo svete: mindfulness, zen a „niksen“

Kórejské „len byť“ nie je úplne izolovaný fenomén. V rôznych kultúrach sa objavujú podobné koncepty – od zenového sedenia v japonských kláštoroch cez mindfulness kurzy na Západe až po holandský „niksen“, teda úmyselné ničnerobenie. Všetky spája myšlienka, že človek nemusí každú voľnú chvíľu vyplniť aktivitou a že vnútorný život si zaslúži priestor rovnako ako e-maily či pracovné úlohy.

Rozdiel je skôr v kontexte. Kým zen či mindfulness majú často spirituálne korene, Space-Out Competition funguje ako hravý, trochu recesistický rituál uprostred moderného mesta. Namiesto meditujúceho mnícha vidíš punkového hudobníka v ostnatej bunde, ktorý 90 minút sedí a nerobí nič – a práve to z neho robí postavu, s ktorou sa prepracovaní mestskí ľudia ľahko stotožnia.

Záver: malá kórejská lekcia spomalenia pre náš každodenný stres

Príbeh Byung-jina Parka je v princípe jednoduchý. Je to človek, ktorý žije v rovnakom svete notifikácií, termínov a pracovných deadlinov ako ktokoľvek iný, no zároveň si dovolil zúčastniť sa súťaže, kde sa nehodnotí výkon, ale schopnosť nerobiť nič. To, že práve on získal uznanie ako „majster ticha“, je skôr výzvou než kuriozitou – pripomienkou, že aj my môžeme každý deň nájsť pár minút, keď sa nebudeme snažiť byť produktívni.

Umenie „len byť“ nie je o úniku z reality, ale o krátkom vybratí kľúča zo zapaľovania, aby motor nezhorel. Dnes to môže byť 5 minút v kuchyni pri káve bez mobilu, zajtra pohľad z okna v autobuse bez slúchadiel a možno raz aj vlastná malá „súťaž v ničnerobení“ s priateľmi. Ak si z kórejského fenoménu Space-Out osvojíme aspoň túto maličkú lekciu, Byung-jin Park a jeho tiché víťazstvo splnili účel aj ďaleko za hranicami Soulu.

Video: ako vyzerá súťaž v ničnerobení v praxi

Ak si chceš atmosféru Space-Out Competition predstaviť naživo, oplatí sa pozrieť krátku reportáž z podujatia v Soule. Uvidíš, ako desiatky ľudí sedia v tichu pri rieke, zatiaľ čo moderátor potichu komentuje priebeh a organizátori sledujú ich tep.

Zdroje

1. Could you do nothing for 90 minutes? In South Korea, it’s a sport. National Geographic, 18. 8. 2025.
   https://www.nationalgeographic.com/health/article/benefits-of-doing-nothing (National Geographic)
2. Seoul Hosts 10th Anniversary ‘Hangang Space-Out Competition’ Next Month to Find the Master of Space-Out. Seoul Metropolitan Government, 2. 5. 2024.
   https://english.seoul.go.kr/seoul-hosts-10th-anniversary-hangang-space-out-competition-next-month-to-find-the-master-of-space-out (Official Website of the)
3. Default mode network. Wikipedia (aktualizované 2025).
   https://en.wikipedia.org/wiki/Default_mode_network (Wikipedia)
4. Why Rest Is Productive: The Science of Doing Nothing. Psychology Today, 21. 8. 2025.
   https://www.psychologytoday.com/us/blog/your-authentic-joy/202508/why-rest-is-productive-the-science-of-doing-nothing (Psychology Today)
5. Working hours and depressive symptoms: the role of job stress factors in Korean employees. Y. Yoon a kol., Annals of Occupational and Environmental Medicine, 2018.
   https://aoemj.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40557-018-0257-5 (SpringerLink)