Stlačením klávesu ESC zatvorte

Marburg: zriedkavý vírus s ťažkým priebehom a vysokou úmrtnosťou

Na nemocničnej izbe, kam sa vstupuje len v bielom overale a dvojitých rukaviciach, počuť monotónny pípavý tón monitorov. Pacient, ktorému prestáva pracovať pečeň, má na tele mapy tmavočervených podliatin; každá nová ihla prináša riziko ďalšieho nekontrolovaného krvácania. Lekári vedia, že ak sa v najbližších 48 hodinách nepodarí zastaviť postup zlyhávania orgánov, šanca na prežitie klesne k nule. Tak vyzerá ťažká forma ochorenia, ktoré vyvoláva Marburg virus (MARV) – filovírus príbuzný ebole.

Od opíc v laboratóriu k príručkám epidemiológov

  • Prvý poplach (1967). V západonemeckom Marburgu a súčasne v belehradskom výskumnom ústave sa zrazu objavili desiatky laborantov s nezvyčajnou hemoragickou horúčkou. Zdrojom boli zelené opice (Chlorocebus aethiops) dovezené z Ugandy na výrobu poliovakcíny; z 31 nakazených 7 zomrelo.
  • Africké ohniská. Od 70. rokov sa sporadické epidémie vracajú najmä do Ugandy, DR Konga, Angoly a v posledných rokoch aj do Guiney a Ghany; smrtnosť kolísala medzi 24 % a 88 % v závislosti od kmeňa vírusu a dostupnosti intenzívnej starostlivosti.

Prečo je smrtnosť taká vysoká?

MARV napáda predovšetkým bunky pečene, sleziny a endotel ciev. Inkubácia trvá 2 – 21 dní; nástup je náhly s horúčkou, zimnicou a silnými bolesťami hlavy. Do piateho dňa sa pridáva hnačka, vracanie a charakteristická vyrážka na trupe. Vnútorné aj vonkajšie krvácanie kulminuje okolo desiateho dňa, pričom kolaps cirkulácie vedie k multiorgánovému zlyhaniu. Podporná liečba (rehydratácia, transfúzie, udržiavanie elektrolytov) síce zvyšuje šancu na prežitie, špecifické antivirotikum stále chýba.

Kde sa vírus „skrýva“ medzi dvoma epidémiami?

Genetické analýzy ukázali, že najpravdepodobnejším prírodným rezervoárom sú plodožravé netopiere druhu Rousettus aegyptiacus. V jaskyniach Kitaka a Python (Uganda) sa podarilo izolovať aktívny vírus z netopierích výterov, čo vysvetľuje prípady turistov infikovaných po ceste do podzemných kolónií. Napriek tomu prežívajú aj teórie o ďalších hostiteľoch, pretože nie každé africké ohnisko sa spájalo s netopiermi.

Prenos: krv, telesné tekutiny a kontaminované predmety

Podobne ako u eboly, stačí tesný kontakt s krví, slinami, zvratkami či tkanivom infikovaného človeka alebo zvieraťa. V poľných podmienkach predstavujú vysoké riziko spoločné holiace strojčeky, rituálne prípravy tiel na pohreb a opustené ochranné pomôcky. V nemocnici je kľúčová okamžitá izolácia pacienta, použitie respirátorov a dôkladné dekontaminačné postupy.

Výskum vakcín a liečby: prebieha, no zatiaľ nemáme víťaza

Rekombinantná vakcína na platforme rVSV (tá istá technológia, ktorá uspela pri ebole) ukázala v predklinických štúdiách 100 % ochranu makakov. V roku 2025 odštartoval Sabin Vaccine Institute druhú fázu klinického hodnotenia v USA a vo východnej Afrike; ak budú výsledky priaznivé, regulátori môžu zvážiť núdzové nasadenie pri ďalšom ohnisku.

FILE PHOTO: World Health Organisation (WHO) officials examine the home of a suspected Marburg virus victim in the northern Angolan town of Uige, April 19, 2005. REUTERS/Mike Hutchings

Z experimentálnych antivirotík zatiaľ najviac nádejí vzbudil remdesivir – u cynomolgus makakov preukázal 83 % prežitie pri včasnom podaní, ale u ľudí zatiaľ chýbajú robustné dáta.

Potenciál na zneužitie ako biologická zbraň

Filovírusy sú stabilné v lyofilizovanej (sušenej) forme a majú nízku infekčnú dávku pri aerogénnom vstupe, preto sa MARV objavil v projektoch Biopreparatu – tajného sovietskeho programu, ktorý opísal dezertér Ken Alibek. Podobné scenáre analyzuje aj americké Centrum pre civilnú biotechnologickú obranu, hoci logistické a technické prekážky sú oproti antraxu omnoho väčšie.

Ťažké lekcie z epidémií eboly viedli k vytvoreniu rýchlych mobilných laboratórií WHO a programov na tréning miestnych zdravotníkov. Rovnaké protokoly sa dnes nasadzujú pri každom hlásení podozrivého prípadu Marburgu: od izolačných stanov až po satelitné spojenie pre okamžité genomické sekvenovanie.

Interdisciplinárna tímová práca bude kľúčová aj pri budúcom ohnisku – nech už vypukne v guinejskom pralese alebo na európskom letisku. Globalizovaný svet skracuje vzdialenosti nielen ľuďom, ale aj vírusom, ktoré si trpezlivo hľadajú svoju príležitosť.

Video: Ako sa Marburg šíri a čo robí s telom

Pozrite si krátku animovanú analýzu posledného ohniska:


Odkazy na odborné zdroje
  1. World Health Organization – Marburg virus disease fact sheet Svetová zdravotnícka organizácia
  2. Centers for Disease Control and Prevention – About Marburg virus cdc.gov
  3. CDC – History of Marburg outbreaks cdc.gov
  4. Sabin Vaccine Institute – Phase 2 Marburg vaccine trial announcement Sabin Vaccine Institute
  5. PubMed – Remdesivir in cynomolgus macaques infected with Marburg virus PubMed
  6. CNS Non-Proliferation Review – K. Alibek: Biological weapons in the former Soviet Union nonproliferation.org

Robert

Zaujímam sa o technológie a históriu, najmä o kriminálne príbehy. Tri roky som viedol faktografický portál o moderných dejinách a rok som spolubudoval blogovú platformu, kde som publikoval desiatky analytických článkov. Pitchoviny som založil preto, aby kvalitný obsah nebol ukrytý za paywallom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *