Stlačením klávesu ESC zatvorte

Grigorij Rasputin: Démon, svätec alebo manipulatívny šarlatán? Príbeh posledného cárskeho poradcu

Rasputin, muž mnohých tvárí, bol mystikom, liečiteľom, ale aj jednou z najkontroverznejších osobností ruskej histórie. Ako pologramotný muž z vidieka dokázal získať prístup do najvyšších kruhov ruského impéria a ovplyvňovať cársku rodinu. Napriek tomu, že viedol život plný výstredností, stal sa poradcom posledného ruského cára Mikuláša II. a jeho rodiny. Bol však Rasputin skutočne tým, za čo sa vydával?

Tajomstvá zamlčanej mladosti

Grigorij Jefimovič Rasputin sa narodil 10. januára 1869 v malej dedinke Pokrovskoje na Sibíri do roľníckej rodiny. Jeho rodičia boli obyčajní ľudia, ktorí sa živili obrábaním pôdy a chovom dobytka. O Rasputinovej mladosti sa nedochovali takmer žiadne overené informácie, čo vytvára priestor pre mnohé špekulácie. Medzi najrozšírenejšie patrí tvrdenie, že už v mladosti mal problémy so zákonom, a to pre krádeže či iné delikty.

Rasputin bol negramotný a základné vzdelanie nikdy nezískal, čítať a písať sa údajne naučil až v pokročilom veku. Od mladého veku sa prejavoval jeho vzťah k alkoholu a neviazaným láskam. Aj napriek jeho problematickému životnému štýlu sa oženil s Praskovjou Dubrovinovou, s ktorou mal tri deti. Už v mladosti však Rasputina považovali za charizmatickú a tajomnú osobnosť.

Cesta za mystikou a liečiteľstvom

Zásadný zlom v Rasputinovom živote nastal v jeho osemnástich rokoch, keď sa vydal na púť po svätých miestach Ruska. Na tejto duchovnej ceste zažil údajný „duchovný prerod“. Podľa jeho vlastných slov sa mu zjavila Panna Mária, ktorá mu dala poslanie slúžiť jej vôli na Zemi. Po tejto skúsenosti začal o sebe tvrdiť, že má liečiteľské a mystické schopnosti, ktorými dokáže pomôcť chorým.

Napriek tomu, že sa stal známym ako „svätý muž“, Rasputin naďalej holdoval alkoholu a sexuálnym dobrodružstvám. Kombinácia jeho náboženských vízií a neviazaného správania vyvolávala rozporuplné reakcie. Často usporadúval stretnutia s veriacimi, ktoré kombinovali duchovné učenie s orgiami a nadmerným pitím.

Vstup na cársky dvor

V roku 1903 sa Rasputin prvýkrát objavil v Petrohrade, kde si vďaka svojej charizme získal priazeň cirkevných hodnostárov. Vstup na cársky dvor sa mu podaril o dva roky neskôr, v roku 1905, kedy ho do spoločnosti Mikuláša II. a jeho manželky Alexandry Fjodorovnej uviedla Anna Vyrubovová, dôverníčka cárovnej.

Cárovná, ktorá bola hlboko nábožensky založená, verila v mystiku a duchovné sily. Keďže jej syn Alexej trpel hemofíliou, nevyliečiteľnou chorobou, v ktorej pacientom nezráža krv, Rasputinovi sa podarilo získať si jej úplnú dôveru. Hoci presné detaily Rasputinovho zásahu nie sú známe, predpokladá sa, že mu dokázal pomôcť pomocou modlitieb, hypnózy alebo jednoduchého zákazu užívania liekov, ktoré vtedy mohli situáciu zhoršovať.

Vplyv na politiku a moc v cárskom Rusku

Po Alexejovom „zázračnom uzdravení“ Rasputinova moc na cárskom dvore rástla. Mikuláš II. si ho vážil natoľko, že s ním konzultoval nielen rodinné, ale aj politické a vojenské záležitosti. Rasputin využíval svoju pozíciu a svoj vplyv na cárovnú Alexandru. Jeho vplyv na cársku rodinu bol taký veľký, že sa hovorilo o tom, že fakticky riadi cársku politiku, najmä počas Mikulášovej neprítomnosti, keď bol na fronte počas prvej svetovej vojny.

Rasputinove výstrelky však pohoršovali nielen šľachtu, ale aj cirkev. Jeho orgie a nadmerná konzumácia alkoholu vyvolávali čoraz väčší odpor medzi aristokraciou a ruskou verejnosťou. O Rasputinovi sa dokonca šírili zvesti, že má milostný vzťah s cárovnou, čo však nebolo nikdy dokázané. Bez ohľadu na to, táto blízkosť a jeho neviazaný životný štýl prispievali k narastajúcej nenávisti voči nemu.

Atentáty a nezničiteľný mystik

Rasputinovi nepriatelia sa rozhodli, že ho musia odstrániť. Už prvý pokus o atentát na Rasputina, v roku 1914, zlyhal. V roku 1916 sa skupina sprisahancov, vedená kniežaťom Felixom Jusupovom, rozhodla znovu pokúsiť o jeho vraždu. Jusupov Rasputina pozval do svojho paláca, kde ho ponúkol koláčmi a vínom otráveným kyanidom. Na veľké prekvapenie sprisahancov jed neúčinkoval, a Rasputin sa zdal byť nezranený.

Keď jed zlyhal, sprisahanci začali na Rasputina strieľať, ale ani strelné rany ho okamžite nezabili. Rasputin sa pokúsil utiecť na ulicu, kde ho nakoniec dostihli a jeho telo hodili do rieky Nevy. Neskôr sa ukázalo, že príčinou jeho smrti bolo utopenie, pričom jeho telo vykazovalo známky, že sa pokúšal dostať z rieky.

Rasputinov odkaz: proroctvo o páde monarchie

Jedným z najznámejších Rasputinových proroctiev bolo, že ak ho zabije člen cárskej rodiny, ruská monarchia padne. Táto predpoveď sa naplnila. V roku 1918 boľševici popravili cársku rodinu, čím sa skončila vláda Romanovcov v Rusku. Rasputin, ktorý bol v mnohých ohľadoch symbolom dekadencie a korupcie na cárskom dvore, tak napokon ovplyvnil aj pád dynastie, ktorej bol oddaným služobníkom.

Rasputin vo filmoch a kultúre

Rasputinov búrlivý život a ešte záhadnejšia smrť fascinovali umelcov po celom svete. Jeho postava sa objavila v mnohých filmoch, knihách a dokonca aj v piesňach. Medzi najznámejšie filmové stvárnenia patrí Rasputin (1996) s Alanom Rickmanom v hlavnej úlohe, za ktorý získal Zlatý glóbus.

Rasputin sa stal aj inšpiráciou pre animovaný film Anastázia (1997), kde bol zobrazený ako temný čarodejník. Jeho príbeh sa objavil aj v komiksových adaptáciách ako Hellboy (2004) či Kingsman: Prvá misia (2021).

Záver: Mystik či manipulátor?

Rasputin zostáva jednou z najzáhadnejších postáv ruskej histórie. Bol vnímaný ako muž s nadprirodzenými schopnosťami, no zároveň aj ako bezohľadný manipulátor, ktorý využíval slabosti cárskej rodiny na vlastný prospech. Bez ohľadu na to, či ho vnímame ako svätca, démonického šarlatána alebo politického hráča, jeho vplyv na ruskú históriu je nepopierateľný.

Jeho život a smrť symbolizujú éru dekadencie a úpadku cárskeho Ruska, ktorá nakoniec viedla k pádu monarchie a vzostupu komunizmu. Rasputin tak aj po svojej smrti zostáva súčasťou ruských i svetových dejín.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *