Legenda verzus archív
Už za jeho života vznikali verzie, ktoré sa navzájom vylučovali: pre niektorých bol „boží muž“, pre iných démon a hrozba monarchie. Nasledujúci text oddeľuje podložené skutočnosti od mýtov – a pridáva menej známe zaujímavosti, ktoré v bežne citovaných životopisoch nenájdete.
Korene na Sibíri a prvé „obrátenie“
Grigorij Rasputin prišiel na svet 10. (22.) januára 1869 v Pokrovskom pri Tjumeni. V matrikách figuruje ako negramotný syn poštára a samoživiteľa koní. Po náboženskom vytržení počas púte do monastiera Verkoturje (1887) začal putovať Ruskom ako „starec“ – laický kajúcnik, ktorý sa modlí za hriešnikov. Podľa miestnych policajných záznamov však súbežne čelil podozreniam z krádeží a bitiek, čo podporilo jeho prezývku rasputnyj – „zhýralec“.
„Učiteľ“ bez školy: ako sa z pútnika stal dvorný hosť
- 1903 – príchod do Petrohradu, kde zaujme cirkevných intelektuálov pokorou, asketickým zjavom a sugestívnym pohľadom.
- 1905 – vďaka dvorným dámam Anny Vyrubovovej a Milici Montenegrínskej sa dostáva pred cára Mikuláša II. a cárovnú Alexandru.
- 1906 – prvý z niekoľkých zázračných zásahov do hemofílie cároviča Alexeja; moderné medicínske analýzy naznačujú, že Rasputin jednoducho zakázal užívať aspirín, ktorý v tedy zrážanlivosť krvi ešte viac znižoval.
Dvojaký život: charizmatický liečiteľ vs. krčmový bohém
Hoci pred monarchom vystupoval striedmo, mimo dvora viedol Rasputin divoké nočné „biblické semináre“ – v skutočnosti sladké víno, ekstázy a voľný sex, ktoré vysvetľoval teóriou, že „hriech je mostom k očisteniu“ (často citovaný, no biblicky nepodložený výrok). Vysoká hierarchia pravoslávnej cirkvi i dumskí poslanci opakovane žiadali vyšetrenie; cár však žiadosti odmietal ako klebety.
Prvý atentát, ktorý mu „pridal svätožiaru“
Na Sibír sa 12. júla 1914 vybrala fanatička Chionija Gusevová, aby Rasputina pobodala dýkou do brucha; mních prežil po komplikovanej operácii a udalosť ešte posilnila povesť o jeho „nezničiteľnosti“. Zaujímavosťou je, že tajná polícia po incidente objavila listy radikálneho ex-mnícha Iliodora, ktorý Gusevovú k činu pravdepodobne nabádal – ukazuje to, že Rasputin už vtedy rozdeľoval aj ultrakonzervatívne kruhy.
Politický vplyv počas prvej svetovej vojny
Od 1915, keď sa Mikuláš II. presunul na front, zostala vláda prakticky v rukách cárovnej. Alexandra považovala Rasputina za „Boží hlas“ a konzultovala s ním menovanie ministrov i generálov (slávne odvolanie vojenského profesionála Polivanova). Kontraproduktívne personálne rošády prehĺbili nedôveru verejnosti k dynastii – dôvod, prečo aj umiernení monarchisti napokon dospeli k záveru, že starec musí byť odstránený.
Noc v Moike: viac verzií ako účastníkov
| Verzia | Hlavné body | Sporné miesta |
|---|---|---|
| Pamäti kniežaťa Jusupova | otrávené koláče, tri strely, utopenie v Neve | kyanid v kombinácii so cukrom nemusí účinkovať; pitevný protokol hovorí o fatálnom strele do hlavy |
| Policajná správa | žiadny dôkaz o jedle; tri rany z pištole, smrť vykrvácaním | správa bola neskôr „upravená“ cenzúrou |
| Teória MI6 | poslednú ranu mal vypáliť britský agent Oswald Rayner, aby zamedzil ruskému vystúpeniu z vojny | britské archívy explicitné spojenie Raynera neobsahujú, hypotéza zostáva v rovine indícií |
Forenzné analýzy vystavené v Štátnom archíve Ruskej federácie (2004) potvrdili, že príčinou smrti bola skôr strelná rana než utopenie; na pľúcach sa nenašli typické znaky inhalácie studenej vody.
Proroctvo o páde dynastie
Mesiac pred vraždou údajne napísal cárovnej: „Ak ma zabije tvoj príbuzný, viac než dva roky neprežije nik z vašej krvi.“ O 19 mesiacov neskôr (júl 1918) boľševici zavraždili celú rodinu Romanovcov. Historikovia sa však nezhodujú, či list vznikol pred atentátom alebo až ex-post ako súčasť legendy.
Ďalší život Rasputinových detí
Najstaršia dcéra Mária Rasputinová ušla po revolúcii do Francúzska, neskôr do USA, kde si privyrábala ako cirkusová krotiteľka levov – pod pseudonymom „dcéra šialeného mnícha“. V rokoch 1929–1977 vydala tri pamäti, v ktorých hájila otcovu povesť a spochybnila verziu o koláčoch s kyanidom, tvrdila, že otec sladké nejedol.
Rasputin v popkultúre
Okrem filmov (Rasputin, 1996, Alan Rickman) či animovaného Anastázia (1997) sa stal voľnou predlohou aj pre komiksovú sériu Hellboy a hudobný hit „Ra-Ra-Rasputin“ nemeckej skupiny Boney M. Jeho bradatá silueta sa tak presunula z archívov na tričká a TikTok, čím sa mýtus neustále reinkarnuje.
Čo hovorí dnešná veda o „zázračnom liečiteľstve“?
- Hemofília a placebo-efekt: súčasní hematológovia poukazujú, že pokoj a zniženie stresu znižujú krvný tlak a spomalia vnútorné krvácanie. Rasputinove dlhé upokojujúce modlitby mohli mať psychosomatický efekt, hoci reálne „liečenie“ nepreukázali.
- Hypnóza: publikácia American Journal of Hematology (2006) popisuje hypotézu, že hypnotický trans pomáha tlmiť bolesť a zastavovať menšie krvácania – čím podporuje zážitky dvoranov, ktorí videli, ako cárovičovi opuch ustúpil po telefonáte s Rasputinom.
Nezničiteľná (a lákavá) legenda
Rasputin zosobňuje niekoľko archetypov naraz: sedliackeho svätca, dekadentného mága aj politického intrigána. Práve táto kombinácia protikladných tvárí robí z neho nekonečný zdroj príbehov – stačí si vybrať uhol pohľadu a „mad monk“ sa opäť zrodí.
Video na doplnenie atmosféry
Zdroje
- Encyclopaedia Britannica – „Grigory Yefimovich Rasputin“ Encyclopedia Britannica
- The National Archives (UK) – blog The Murder of Rasputin Národné archívy
- Wiley Online Library – štúdia k hypnóze a hemofílii (American Journal of Hematology, 2006) Wiley Online Library
- Smithsonian Magazine – „What Really Happened During the Murder of Rasputin?“ (aktualizované 2024) Smithsonian Magazine
- BBC History Extra – „Did a British agent murder Rasputin?“ (2022) HistoryExtra
Pridaj komentár