Začiatok roku 2025 rozprúdil diskusiu o tom, či sa bratislavská Hlavná stanica presťahuje mimo mesta. Krížové informácie a rôzne mediálne špekulácie vyvolali medzi cestujúcimi otázniky, no rezort dopravy ich už oficiálne rozptýlil. Minister Jozef Ráž potvrdil, že Hlavná stanica zostáva na svojom historickom mieste pod bratislavským Slavínom; projekt „Bratislava-Západ“ v Stupave má úplne iný účel – slúžiť ako moderné zázemie pre vysokorýchlostné aj vnútroštátne vlaky a odbremeniť súčasné nástupištia. (teraz.sk)
Koniec špekuláciám: hlavná stanica ostáva v centre, Stupava preberá techniku
Minister v relácii Krížom-krážom s Jožom Rážom vysvetlil, že nový terminál sa stane logistickým hubom: vlaky sa tu obrátia, vyčistia, natankujú a nasmerujú späť na linky. To zásadným spôsobom skráti ich „mŕtvy čas“ na Hlavnej stanici, kde dnes často stoja minúty až hodiny a upchávajú koľaje. Po zavedení nového režimu zostane v historickej budove iba rýchly výstup a nástup cestujúcich, vďaka čomu sa zvýši obrat vlakov a zlepší plynulosť celej siete. (ta3.com)
Prečo práve Stupava? Poloha, ktorú potvrdili štúdie
Výber lokality predurčili dve hlavné kritériá. Po prvé, Stupava leží na severozápadnej výpadovke z Bratislavy, kde sa prirodzene križujú koridory smerom na Moravu a ďalej do Česka. Po druhé, štúdie realizovateľnosti preukázali, že mestské pozemky ponúkajú dostatočnú kapacitu na výstavbu depa, triediacich koľají a trojkilometrového obrátkového tunela, ktorý technici nazývajú balloon track. Tým, že vlaky nemusia manipulovať v koncovom uzle pri Šancovej ulici, skráti sa interval medzi príchodmi diaľkových spojov aj počas špičky.
Zapojenie do európskej vysokorýchlostnej siete
Projekt Bratislava-Západ je súčasťou širšej iniciatívy TEN-T, ktorá má do roku 2030 vytvoriť súvislé vysokorýchlostné prepojenie Prahy, Viedne, Bratislavy a Budapešti. Vstup na slovenské územie je plánovaný pri Rajke, odtiaľ povrchová trať povedie cez bratislavskú Petržalku, prejde Prístavným mostom, krátko zastaví pri Hlavnej stanici a pokračuje do Stupavy. Odtiaľ vlaky zamieria na Záhorie a napoja sa na modernizovanú trať Kúty – Břeclav.
Modernizácia koľajiska v meste
Výstavba nového uzla sama osebe nestačí. Železnice Slovenskej republiky pripravujú paralelné tendre na výmenu zvršku a elektrických zariadení v Bratislave aj jej predmestiach. Cieľom je dvíhať rýchlostný limit na 160 km/h tam, kde to geometria umožní, aby nové súpravy InterJet a Railjet nemuseli na prístupových tratiach „kráčať“ polovičným tempom.
Financovanie a časový harmonogram
Väčšina investície – vrátane nákupu pozemkov, projektovej dokumentácie a prvých stavebných prác – bude krytá z nástroja CEF (Connecting Europe Facility), čo odľahčí štátny rozpočet. Rezort dopravy počíta s vyhlásením verejného obstarávania na detailný projekt už na jeseň 2025; prvé výkopové práce by mohli začať do konca roka 2026. Presný termín sprevádzkovania zatiaľ nezverejnili, ministerstvo však naznačilo ambíciu stihnúť rok 2030, aby stanica prijala prvé komerčné spoje paralelne s otvorením časti koridoru Praha – Brno – Bratislava. (startitup.sk)
Regionálne benefity: kratšia dochádzka a nové pracovné miesta
Okrem zlepšeného taktu vlakov prinesie projekt aj rozvojové impulzy pre severozápadné okolie Bratislavy. Stupava, ktorá sa doteraz profilovala najmä ako rezidenčná satelitná obec, získa priamy prístup k medzinárodnej doprave, nové pracovné príležitosti v údržbe a logistike a možnosť prebudovať priľahlé brownfieldy na podnikové inovačné parky. Dopravný inštitút pri Žilinskej univerzite odhaduje, že každé investované euro do vysokorýchlostnej infraštruktúry generuje v regióne multiplikátor 1,8; mesto aj župa preto vidia v stanici príležitosť na rozšírenie inteligentnej dopravy a cyklodopravy, ktorá bude stanicu obsluhovať.
Pridaj komentár