Aktualizované 24.07.2026
Názov anjeličkárky môže na prvý pohľad znieť nežne, no označoval jednu z najtemnejších a zároveň najcitlivejších kapitol dejín žien. Išlo o ženy, ktoré v časoch zákazu alebo veľmi obmedzeného prístupu k interrupciám tajne pomáhali ukončovať nechcené tehotenstvá. Ich služby vyhľadávali najmä ženy, ktoré sa ocitli pod tlakom chudoby, spoločenskej hanby, násilia alebo zložitej rodinnej situácie.
Anjeličkárky boli ženy, ktoré v minulosti tajne a mimo zdravotníckych zariadení vyvolávali umelé potraty. Najčastejšie išlo o ľudové liečiteľky alebo pôrodné baby, no označenie bolo hanlivé a morálne zaťažené. Ich zákroky vznikali najmä tam, kde ženám chýbala legálna, dostupná a bezpečná zdravotná starostlivosť, a často prinášali vážne komplikácie aj smrť.
Kto boli anjeličkárky?
Anjeličkárka nebola oficiálna zdravotnícka profesia ani jednotne vymedzená skupina žien. Takto sa označovali osoby, ktoré tajne vykonávali zakázané potraty alebo ženám poskytovali prostriedky, ktorými sa snažili tehotenstvo ukončiť. Mohlo ísť o pôrodné baby, dedinské liečiteľky, bylinkárky, staršie ženy so skúsenosťami s pôrodmi, ale aj o osoby bez akýchkoľvek medicínskych znalostí.
Na Slovensku sa tento jav spájal najmä s prostredím ľudového liečiteľstva. Pôrodnícka a gynekologická starostlivosť bola pre veľkú časť obyvateľstva dlho nedostupná a mnohé ženy boli odkázané na pomoc iných žien vo svojom okolí. Niektoré anjeličkárky konali zo súcitu, iné si z núdze tehotných žien vytvorili zárobkovú činnosť.
Dôležité je, že nie každá pôrodná baba alebo ľudová liečiteľka bola anjeličkárkou. Pôrodné baby zohrávali v dedinských komunitách významnú úlohu pri bezpečnom privádzaní detí na svet, starostlivosti o šestonedieľky a riešení bežných ženských zdravotných problémov. Označenie anjeličkárka sa vzťahovalo len na tie, ktoré sa podieľali na tajnom prerušovaní tehotenstiev.
Prečo sa im hovorilo anjeličkárky?
Pomenovanie bolo odvodené od predstavy, že nenarodené dieťa sa po smrti stane anjelikom. Žena, ktorá spôsobila jeho smrť, tak mala obrazne „vyrábať anjeličkov“. Za poeticky znejúcim výrazom sa preto skrývalo veľmi tvrdé morálne odsúdenie.
Slovo nebolo neutrálnym pomenovaním zdravotnej pomoci. Používalo sa hanlivo a často malo ženu vykonávajúcu potrat vykresliť ako hriešnicu, kriminálnu osobu alebo dokonca vrahyňu. Podobne odsudzujúco bývali vnímané aj samotné tehotné ženy, hoci k takému rozhodnutiu ich často priviedli okolnosti, ktoré nedokázali ovplyvniť.
Prečo ženy vyhľadávali pomoc anjeličkárok?
Rozhodnutie obrátiť sa na anjeličkárku zvyčajne nebolo pohodlnou ani bezpečnou voľbou. Pre mnohé ženy to bola posledná dostupná možnosť. Legálny zákrok neexistoval, bol povolený len vo výnimočných prípadoch alebo bol dostupný iba ženám, ktoré mali peniaze, známosti a možnosť vycestovať.
Chudoba a obava z ďalšieho dieťaťa
V rodinách žijúcich na hranici biedy mohlo ďalšie dieťa znamenať, že nebude dostatok jedla ani pre deti, ktoré už boli na svete. Ženy pritom často nemali vlastný príjem, majetok ani právo samostatne rozhodovať o rodinných financiách. Tehotenstvo mohlo ohroziť ich prácu, bývanie aj schopnosť postarať sa o zvyšok rodiny.
Osobitne zraniteľné boli slúžky, sezónne pracovníčky a slobodné ženy odkázané na zamestnávateľa. Ak otehotneli, mohli prísť o prácu aj strechu nad hlavou. V spoločnosti bez sociálnej siete sa tak nechcené tehotenstvo mohlo rýchlo zmeniť na existenčnú katastrofu.
Spoločenská hanba slobodných matiek
Tehotenstvo mimo manželstva bolo v minulosti spojené so silnou spoločenskou stigmou. Slobodná matka mohla byť odmietnutá rodinou, cirkevnou komunitou aj ľuďmi v obci. Následky často neniesol muž, ktorý ženu oplodnil, ale predovšetkým samotná žena a jej dieťa.
Strach z verejného poníženia viedol k tomu, že ženy svoje tehotenstvo čo najdlhšie skrývali. Pomoc potom vyhľadávali tajne a často až v pokročilejšom štádiu, keď bol akýkoľvek neodborný zásah ešte nebezpečnejší.
Tehotenstvá po násilí a zneužívaní
Za časťou nechcených tehotenstiev sa skrývalo sexuálne násilie, incest alebo zneužitie ženy v závislom postavení. Obete mali len malú šancu domôcť sa spravodlivosti a oznámenie násilia mohlo viesť k ďalšiemu ponižovaniu. V niektorých prípadoch im okolie neverilo alebo ich dokonca obviňovalo z toho, čo sa stalo.
Anjeličkárka mohla byť jediným človekom, ktorému sa žena odvážila svoje tajomstvo prezradiť. Neznamenalo to však, že dostala bezpečnú zdravotnú pomoc. Tajnosť chránila pred spoločenským odsúdením, ale zároveň znemožňovala kontrolu podmienok a včasné privolanie lekára pri komplikáciách.
Nedostupná antikoncepcia a sexuálna výchova
Spoľahlivá antikoncepcia nebola pre väčšinu žien dostupná a poznatky o ľudskej reprodukcii boli obmedzené. Informácie sa odovzdávali ústne, miešali sa s poverami a často nemali žiadny reálny medicínsky základ. Ženy sa preto pokúšali regulovať pôrodnosť pomocou ľudových rád, odvarov, kúpeľov, zaklínadiel alebo iných postupov.
Mnohé manželky navyše nemohli slobodne odmietnuť pohlavný styk. O počte detí často nerozhodovali ony, hoci práve ich zdravie bolo opakovanými tehotenstvami a pôrodmi najviac zaťažené.
Ako anjeličkárky vykonávali potraty?
Postupy používané anjeličkárkami neboli jednotné. Niektoré sa spoliehali na látky z ľudového liečiteľstva, ktoré mali vyvolať krvácanie alebo sťahy maternice. Iné používali mechanické zásahy, tlak na brucho či predmety zavádzané do tela ženy.
Takéto metódy neboli kontrolované, sterilné ani prispôsobené zdravotnému stavu tehotnej ženy. Anjeličkárka spravidla nedokázala spoľahlivo určiť dĺžku tehotenstva, polohu plodu, prípadné mimomaternicové tehotenstvo ani riziko silného krvácania. Aj keď mala skúsenosti s pôrodmi, neznamenalo to, že dokázala bezpečne vykonať invazívny zákrok.
Nebezpečné neboli iba samotné zásahy. Problémom bolo aj to, že po neúspešnom pokuse sa žena často bála vyhľadať lekára. Obávala sa trestného stíhania, prezradenia pred rodinou alebo verejného škandálu, preto zostávala doma aj pri prudkom krvácaní, horúčke a silných bolestiach.
Aké následky mohli mať neodborné potraty?
Najčastejšími komplikáciami boli silné krvácanie, infekcia, neúplné ukončenie tehotenstva a poškodenie maternice alebo ďalších vnútorných orgánov. Bez antibiotík, transfúzií krvi, ultrazvukového vyšetrenia a modernej chirurgie mohli byť aj komplikácie, ktoré sú dnes liečiteľné, smrteľné.
Infekcie a otrava krvi
Používanie neumytých rúk, nesterilných nástrojov a znečisteného prostredia vytváralo ideálne podmienky na vznik infekcie. Tá sa mohla z maternice rozšíriť do celého tela a spôsobiť sepsu, teda život ohrozujúcu reakciu organizmu. Žena pritom niekedy vyhľadala lekára až vo chvíli, keď už bola jej záchrana mimoriadne náročná alebo nemožná.
Infekcia nemusela viesť iba k okamžitej smrti. Mohla poškodiť reprodukčné orgány a spôsobiť chronické bolesti, opakované zápaly alebo neplodnosť. O podobných následkoch sa však v rodinách často mlčalo, pretože priznanie tajného potratu mohlo poškodiť povesť ženy.
Krvácanie a poškodenie vnútorných orgánov
Mechanický zásah mohol prederaviť stenu maternice alebo zasiahnuť okolité orgány. Následkom bolo vnútorné krvácanie, ktoré bez rýchlej operácie predstavovalo bezprostredné ohrozenie života. Anjeličkárka pritom nemala vybavenie ani odborné možnosti, ako rozsah poškodenia zistiť.
Nebezpečné mohlo byť aj neúplné vypudenie tehotenského tkaniva. Krvácanie a infekcia mohli pokračovať celé hodiny alebo dni, kým žena stratila vedomie alebo ju rodina tajne odviezla do nemocnice.
Prečo presný počet obetí nepoznáme?
Tajné potraty sa prirodzene neevidovali a úmrtia sa nemuseli zapisovať pod skutočnou príčinou. Rodiny sa báli vyšetrovania a lekárom často nepovedali, čo zákroku predchádzalo. Za príčinu smrti tak mohla byť označená infekcia, krvácanie alebo iná komplikácia bez zmienky o nelegálnom prerušení tehotenstva.
Aj preto je ťažké určiť, koľko žien na následky činnosti anjeličkárok zomrelo. Zachované súdne spisy a dobová tlač zachytávajú iba prípady, ktoré sa dostali pred úrady alebo vyvolali verejný škandál.
Čo hrozilo anjeličkárkam a tehotným ženám?
Interrupcie boli v minulosti nielen morálne odsudzované, ale aj trestné. Rakúsky trestný zákon z roku 1852, ktorý platil aj na časti územia habsburskej monarchie, kriminalizoval takzvané vyhnanie plodu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní prijalo Uhorsko vlastnú právnu úpravu a zákaz sa neskôr preniesol aj do právneho poriadku vzniknutého Československa.
Postihnúť mohli anjeličkárku, tehotnú ženu aj ďalších ľudí, ktorí pri zákroku pomáhali. Vyšetrovanie sa často začalo po hospitalizácii alebo úmrtí ženy. Lekári, susedia a rodinní príslušníci mohli byť vypočúvaní a polícia zisťovala, kto zákrok vykonal a kto o ňom vedel.
Trestné následky zároveň zvyšovali zdravotné riziko. Žena, ktorá sa obávala väzenia, mohla odkladať návštevu nemocnice, skrývať príznaky a odmietať povedať lekárovi pravdu. Zákaz tak potraty úplne neodstránil, ale presunul ich do utajenia a nekontrolovaných podmienok.
Kedy sa situácia v Československu zmenila?
Výraznejšia zmena prišla v roku 1957, keď Československo prijalo zákon o umelom prerušení tehotenstva. Zákrok už za stanovených podmienok nebol automaticky trestným činom, ale žena potrebovala súhlas a predchádzajúce povolenie. O žiadostiach rozhodovali osobitné komisie, takže ani vtedy nešlo o voľne dostupnú zdravotnú službu založenú iba na rozhodnutí ženy.
Ďalšiu zásadnú zmenu priniesol zákon č. 73/1986 Zb. Podľa jeho ustanovení môže žena písomne požiadať o umelé prerušenie tehotenstva, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a zákroku nebránia zdravotné dôvody. Tento zákon zostáva základom slovenskej právnej úpravy aj v súčasnosti, hoci podrobnosti postupu upravujú ďalšie predpisy.
Legalizácia a presunutie výkonov do zdravotníckych zariadení výrazne obmedzili priestor pre tradičné anjeličkárky. Tehotné ženy už nemuseli vyhľadávať tajnú pomoc v súkromných bytoch či dedinských domoch a prípadné komplikácie mohli byť riešené priamo zdravotníkmi.
Boli anjeličkárky liečiteľky alebo zločinkyne?
Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Niektoré ženy pravdepodobne úprimne verili, že pomáhajú ženám v situácii, z ktorej nevideli iné východisko. Iné mohli konať predovšetkým pre peniaze, využívať strach klientok a pokračovať v zákrokoch aj napriek tomu, že nemali potrebné schopnosti.
Anjeličkárky nemožno romantizovať ako hrdinky, pretože ich zásahy mohli spôsobiť ťažké poškodenie zdravia a smrť. Rovnako nepresné by však bolo vysvetľovať celý jav iba krutosťou jednotlivých žien. Existencia anjeličkárok bola dôsledkom spoločnosti, v ktorej chýbala dostupná antikoncepcia, sexuálna výchova, sociálna pomoc a bezpečná zdravotná starostlivosť.
Príbehy anjeličkárok preto vypovedajú aj o postavení žien. Ukazujú, čo sa dialo, keď sa o nechcených tehotenstvách nesmelo hovoriť a keď sa zdravotný problém riešil najskôr ako morálne zlyhanie alebo trestný čin.
Prečo sú anjeličkárky témou aj dnes?
Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že nebezpečné potraty nezmizli. Podľa jej údajov približne 45 percent interrupcií vo svete stále prebieha v podmienkach, ktoré sa považujú za nebezpečné. Riziko rastie najmä tam, kde ľudia nemajú prístup k overeným informáciám, zdravotníkom, bezpečným postupom a včasnej starostlivosti pri komplikáciách.
Moderná medicína zároveň ukazuje zásadný rozdiel medzi bezpečnou interrupciou vykonanou odporúčaným spôsobom a neodborným zásahom. Pri správnom postupe, zodpovedajúcom trvaniu tehotenstva a vykonanom osobou s potrebnými znalosťami, ide podľa WHO o bezpečný zdravotný výkon. Historické praktiky anjeličkárok preto nemožno zamieňať so súčasnou odbornou zdravotnou starostlivosťou.
Téma zostáva aktuálna aj preto, že zákazy a bariéry samy osebe neodstraňujú nechcené tehotenstvá. Môžu však ovplyvniť, či žena vyhľadá odbornú pomoc, alebo sa obráti na neoverené a nebezpečné možnosti.
Dokument o tajnej sieti žien The Janes
Podobnú, hoci nie úplne rovnakú kapitolu amerických dejín zachytáva dokument The Janes. Rozpráva o skupine žien, ktoré v Chicagu pred legalizáciou interrupcií vytvorili tajnú sieť pomoci pre ženy s nechceným tehotenstvom. Na rozdiel od tradičných stredoeurópskych anjeličkárok išlo o organizovanú aktivistickú skupinu pôsobiacu v špecifických podmienkach Spojených štátov.
Najčastejšie otázky o anjeličkárkach
Boli anjeličkárky vyškolené zdravotníčky?
Väčšinou nie. Niektoré mohli byť skúsenými pôrodnými babami alebo ľudovými liečiteľkami, no iné nemali žiadne odborné vzdelanie. Ani skúsenosť s vedením pôrodov automaticky neznamenala schopnosť bezpečne vykonávať interrupcie alebo liečiť ich komplikácie.
Pôsobili anjeličkárky iba na dedinách?
Nie. Hoci sa pomenovanie často spája s dedinskými pôrodnými babami a liečiteľkami, nelegálne potraty sa vykonávali aj v mestách. V mestskom prostredí mohli pôsobiť zdravotné sestry, osoby vydávajúce sa za zdravotníkov alebo lekári, ktorí zákroky vykonávali tajne mimo zákonných podmienok.
Používali iba bylinky?
Nie. Bylinné prípravky boli iba jednou z možností a ich účinok bol nepredvídateľný. Používali sa aj rôzne mechanické a násilné zásahy, ktoré mohli spôsobiť krvácanie, infekciu alebo poškodenie orgánov.
Existujú anjeličkárky aj dnes?
Samotné pomenovanie sa dnes používa najmä v historickom kontexte. Neodborné a nebezpečné interrupcie však vo svete stále existujú, predovšetkým v oblastiach s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti. Súčasné nelegálne praktiky môžu mať inú podobu, no zdravotné a sociálne príčiny bývajú podobné.
Je správne nazývať tak dnešných zdravotníkov?
Nie. Anjeličkárka je historické a hodnotiace označenie spojené s tajnými, neodbornými alebo nezákonnými zákrokmi. Používať ho pre lekárov a zdravotníkov, ktorí poskytujú starostlivosť podľa platných zákonov a medicínskych štandardov, je nepresné.
Anjeličkárky sú pripomienkou života v utajení
Dejiny anjeličkárok nie sú iba príbehmi nebezpečných zákrokov. Sú aj svedectvom o ženách, ktoré zostávali so svojím tehotenstvom, strachom a zdravotnými komplikáciami samy. Spoločnosť ich často odsúdila skôr, než sa pokúsila pochopiť okolnosti, v ktorých žili.
Za nežne znejúcim pomenovaním sa skrývali tajné návštevy, improvizované zásahy, obavy z polície a ženy, ktoré niekedy zaplatili za nedostupnosť bezpečnej pomoci vlastným zdravím alebo životom. Práve preto sa o anjeličkárkach oplatí hovoriť bez romantizovania, ale aj bez zjednodušujúceho odsudzovania.
Zdroje
- Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru – Anjeličkárka
https://www.ludovakultura.sk/polozka-encyklopedie/anjelickarka/ citeturn395623search5 - HistoryLab – Aké boli dejiny potratov na Slovensku?
https://www.historylab.sk/recenzie/ake-boli-dejiny-potratov-na-slovensku/ citeturn940856search4 - Svetová zdravotnícka organizácia – Abortion
https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/abortion citeturn984767search1 - Slov-Lex – Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/73/ citeturn984767search2 - Slov-Lex – Zákon č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotenstva
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1957/68/19620101 citeturn984767search20 - HBO – The Janes: Official Trailer
https://www.youtube.com/watch?v=pRbquE2BAkQ citeturn157847youtube24
:::
