Stlačením klávesu ESC zatvorte

Brusel zadržal 62,54 milióna eur: Čo súvisí s Tarabom a čo môže nasledovať

Európska komisia pri ôsmej žiadosti Slovenska o platbu z plánu obnovy predbežne uznala 26 z 28 cieľov. Pri dvoch environmentálnych záväzkoch však pozastavila vyplatenie 62,54 milióna eur. Spor sa týka ochrany lesov a hlucháňa v národných parkoch a vhodnosti pilotnej zóny pre veternú energiu.

Slovensko o 62,54 milióna eur ešte definitívne neprišlo. Komisia pozastavila platobnú lehotu pri dvoch environmentálnych záväzkoch: 17,41 milióna viaže na zonáciu národných parkov a 45,13 milióna na pilotnú veternú zónu. Štát má dva mesiace na pripomienky a dôkazy, že podmienky spĺňal najneskôr 31. augusta 2026.

Za národné parky je zadržaných 17,41 milióna eur


Prvá sporná časť súvisí so zonáciou národných parkov. Zonácia určuje, ktoré územia patria do jednotlivých stupňov ochrany a aké zásahy sú v nich povolené. V pláne obnovy nejde iba o prijatie dokumentov, ale aj o splnenie konkrétnych podmienok ochrany prírody.

Komisia uznala, že Slovensko prijalo potrebné predpisy pre všetkých sedem posudzovaných národných parkov. Za splnenú považuje aj požiadavku týkajúcu sa ochrany pralesov. Výhrady má k tomu, či sú všetky staré lesy zaradené do najprísnejšieho režimu a či zonácie dostatočne chránia hlucháňa hôrneho.

Práve pre tieto pochybnosti zostáva pozastavených 17,41 milióna eur. Slovensko môže predložiť mapy, právne argumenty a ďalšie podklady, ktorými sa pokúsi preukázať, že ochrana zodpovedala požiadavkám plánu obnovy.

Oficiálne stanovisko slovenskej vlády upozorňuje, že výhrady ku hlucháňovi sa týkajú zonácií Veľkej Fatry a Muránskej planiny, ktoré boli schválené ešte za predchádzajúcej vlády. Celých 17,41 milióna eur preto nemožno označiť za následok jedného rozhodnutia súčasného ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.

Tarabov rezort dnes za túto oblasť zodpovedá a musí obhájiť splnenie míľnika pred Komisiou. To je politická zodpovednosť za vedenie ministerstva a ďalší postup. Dostupné dokumenty však nepreukazujú, že by každú výhradu Komisie spôsobilo konkrétne Tarabovo rozhodnutie.

Najväčšia časť sumy súvisí s veternou zónou

Ďalších 45,13 milióna eur Komisia zadržala pre pilotnú oblasť veternej energetiky. Slovensko v tomto prípade nemuselo do stanoveného termínu postaviť veterný park. Malo preukázať vhodné územie, na ktorom by bolo možné umiestniť veterné elektrárne s celkovým potenciálom najmenej 300 megawattov.

Navrhnutá zóna na Zemplíne mala podľa slovenských podkladov deklarovaný výkon 301 megawattov. Komisia však spochybnila, či sa dá takýto výkon v oblasti reálne dosiahnuť. Posudzovala, či sa na územie pri zohľadnení jeho obmedzení zmestí potrebný počet turbín a či lokalita ponúka dostatočné podmienky na využitie veternej energie.

Rozdiel medzi požadovanými 300 megawattmi a deklarovanými 301 megawattmi bol veľmi malý. Ak časť navrhovanej plochy nemožno využiť alebo technické podmienky znižujú možný výkon, samotné číslo uvedené v návrhu nemusí stačiť. Slovensko preto potrebuje svoje tvrdenie podložiť technickými výpočtami a mapami.

Ani túto položku nemožno automaticky označiť za výlučne Tarabovu. Príprava veternej zóny patrila do pôsobnosti viacerých orgánov vrátane ministerstva hospodárstva. Ministerstvo životného prostredia má v procese dôležitú úlohu, najmä pri posudzovaní vplyvov a územných obmedzení, no z dostupných podkladov nevyplýva osobná zodpovednosť jedného ministra za celých 45,13 milióna eur.

Tvrdenie, že Brusel zastavil Slovensku celú sumu výlučne „za Tarabove rozhodnutia“, preto presahuje to, čo zatiaľ dokazujú oficiálne dokumenty. Potvrdené je pozastavenie peňazí pre dva sporné záväzky. Pri zonáciách časť problému siaha do obdobia predchádzajúcej vlády a pri veternej zóne sa úlohy delili medzi viaceré rezorty.

Slovensko musí dokázať stav do 31. augusta

Ôsmu žiadosť o platbu podalo Slovensko 29. apríla 2026. Komisia 16. novembra predbežne vyhodnotila 26 z 28 míľnikov a cieľov ako splnených. Pri zostávajúcich dvoch môže Slovensko počas nasledujúcich dvoch mesiacov poslať pripomienky a doplniť dôkazy.

Rozhodujúci je stav najneskôr k 31. augustu 2026. Slovensko teda nemôže chýbajúcu podmienku dodatočne splniť novým opatrením prijatým po tomto dátume a následne žiadať jeho započítanie do tejto platby. Môže však dokladať, že požadovaný stav v rozhodný deň už existoval alebo že Komisia dostupné podklady vyhodnotila nesprávne či neúplne.

Ak dôkazy presvedčia Komisiu, môže uznať aj zadržanú sumu alebo jej časť. Ak bude naďalej považovať podmienky za nesplnené, môže európsky príspevok primerane znížiť. Terajší krok je pozastavením platobného procesu pri sporných položkách, nie konečným rozhodnutím o strate 62,54 milióna eur.

Výsledok nemusí byť rovnaký pri oboch záväzkoch. Komisia môže prijať argumenty pri jednej položke a odmietnuť ich pri druhej. Rovnako môže dospieť k záveru, že podmienka bola splnená iba čiastočne, a podľa toho upraviť konečné zníženie príspevku.

Prečo sa objavujú tri rôzne sumy

Hrubá hodnota ôsmej splátky je 735,38 milióna eur. Po odpočítaní zadržaných 62,54 milióna eur Komisia predbežne uznala 672,84 milióna eur. Tento výpočet zodpovedá 26 splneným cieľom a uznaným častiam dvoch sporných míľnikov.

Slovensko však nemá dostať na účet celých 672,84 milióna eur. Očakávaný čistý prevod je 548 miliónov eur, pretože pri platbe sa zúčtuje predfinancovanie, ktoré krajina dostala skôr. Suma 548 miliónov teda neznamená, že Komisia našla ďalšie nesplnené záväzky. Ide o rozdiel medzi uznanou hrubou hodnotou splátky a peniazmi, ktoré budú po zúčtovaní skutočne prevedené.

Prípadná definitívna strata 62,54 milióna eur by znížila celkový európsky príspevok pre Slovensko. Plán obnovy financuje napríklad nemocnice, školy, škôlky, sociálne zariadenia, obnovu verejných budov a služby štátu. Verejné dokumenty však neuvádzajú, že zadržaná suma patrila konkrétnej nemocnici, škole alebo inému menovitému projektu.

Nemožno preto tvrdiť, že Komisia už zastavila výstavbu určitej nemocnice alebo rekonštrukciu konkrétnej školy. Ak by Slovensko peniaze definitívne stratilo a chcelo zachovať všetky plánované výdavky, chýbajúcu sumu by muselo nahradiť z iného zdroja alebo upraviť svoje investičné plány. Ktoré projekty by to zasiahlo, bude závisieť od ďalšieho postupu vlády a konečného rozhodnutia Komisie.

Zdroje


  1. Európska komisia – Positive preliminary assessment of the satisfactory fulfilment of milestones and targets related to the eighth payment request submitted by Slovakia on 29 April 2026: https://reforms-investments.ec.europa.eu/document/download/e1a3dfaf-a914-4079-9721-9fa44583e169_en?filename=C_2026_8186_1_EN_annexe_acte_autonome_nlw_part1_v3.pdf
  2. Úrad podpredsedu vlády SR – Slovensko smeruje k získaniu 99 percent objemu prvých ôsmich platieb z plánu obnovy: https://www.vicepremier.gov.sk/slovensko-smeruje-k-ziskaniu-99-percent-objemu-prvych-osmich-platieb-z-planu-obnovy-europska-komisia-pri-8-milniku-predbezne-uznala-plne-splnenie-pre-26-a-ciastocne-2-z-28-milnikov-a-cielov/
  3. Úrad podpredsedu vlády SR – EK sa v procese hodnotenia dvoch posledných žiadostí o platbu z Plánu obnovy zamerala na pilotnú zónu pre veternú energiu: https://www.vicepremier.gov.sk/ek-sa-v-procese-hodnotenia-dvoch-poslednych-ziadosti-o-platbu-z-planu-obnovy-zamerala-na-pilotnu-zonu-pre-veternu-energiu/
  4. Vláda SR – Správa o pokroku v implementácii Plánu obnovy: https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=416B79A555F8497B953E589EF5A3ED7B-5604ED1DBEA7661ED5AB01B302583D53

Marcel Macko

Najviac ma bavia technológie, internet, bizarné správy a udalosti, pri ktorých si človek povie, že toto snáď ani nemôže byť pravda. Sledujem dianie doma aj vo svete a vyberám témy, ktoré podľa mňa stoja za pozornosť. Na Pitchovinách sa ich snažím podať jednoducho, vecne a bez zbytočne nafúknutých titulkov.