Inflácia spomalila na 3 %, bývanie a energie však zdraželi o 7,8 %

Inflácia na Slovensku v októbri 2026 medziročne spomalila na 3 %, čo je najnižšia hodnota od začiatku roka 2025. Priaznivejšie celkové číslo však zakrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými výdavkami. Kým potraviny boli oproti minulému roku lacnejšie, náklady na bývanie a energie vzrástli o 7,8 %.

Nie. Inflácia 3 % neznamená, že život zlacnel. Priemerné spotrebiteľské ceny boli oproti septembru rovnaké, ale v porovnaní s októbrom 2025 zostali o 3 % vyššie. Najsilnejšie domácnosti zaťažovalo bývanie a energie, pričom motoristi platili výrazne viac aj za pohonné látky. Pokles inflácie teda znamená pomalšie zdražovanie, nie návrat starších cien.

Priemerné ceny za mesiac neklesli

Spotrebiteľské ceny sa od septembra do októbra v priemere nezmenili. Medziročná inflácia 3 % porovnáva október 2026 s októbrom 2025, takže ukazuje, o koľko je priemerný spotrebný kôš drahší než pred rokom.

Samotné spomalenie inflácie preto ešte neznamená zlacňovanie. Ak určitý výrobok najskôr zdražel zo 100 na 110 eur a neskôr jeho cena rastie pomalšie, stále zostáva drahší než pôvodne. Podrobnejšie tento rozdiel vysvetľuje aj článok Inflácia jednoducho: prečo úspory strácajú kúpnu silu, aj keď z účtu nič neubudne.

V októbri bolo medziročne drahších 12 z 13 hlavných skupín výdavkov. Jedinou skupinou s nižšími cenami boli potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré zlacneli o 2,7 %. Celkovú infláciu tak nadol stiahla jedna z najväčších položiek rodinných rozpočtov, zatiaľ čo väčšina ostatných výdavkov rástla.

Za prvých desať mesiacov roka 2026 boli spotrebiteľské ceny v priemere o 3,5 % vyššie než v rovnakom období minulého roka. Októbrové spomalenie preto nemení skutočnosť, že domácnosti počas roka nakupovali za vyššie ceny.

Najviac zdraželi bývanie a energie

Bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá boli medziročne drahšie o 7,8 %. Išlo o najvyšší rast tejto skupiny za 39 mesiacov a zároveň o najväčší príspevok k celkovej inflácii.

Táto skupina má v spotrebnom koši váhu 21,8 %, teda takmer 22 % priemerných výdavkov domácností. Zahŕňa pravidelné a často nevyhnutné platby, ktoré nemožno jednoducho vynechať. Ceny nahor tlačili najmä vykurovanie, vodné a stočné, pri ktorých Štatistický úrad zaznamenal dvojciferný medziročný rast.

Do skupiny patrí aj imputované nájomné. Ide o štatistickú položku, ktorá zachytáva náklady spojené s bývaním vo vlastnom obydlí. Nie je to nájomné, ktoré by vlastník bytu alebo domu niekomu každý mesiac posielal, no ovplyvňuje výpočet spotrebiteľskej inflácie.

Práve vysoká váha bývania vysvetľuje, prečo môžu domácnosti cítiť väčší tlak, než naznačuje celková inflácia 3 %. Rodina, ktorej veľkú časť rozpočtu zoberie vykurovanie, voda a ďalšie náklady na domácnosť, pociťuje rast tejto skupiny intenzívnejšie. Vývoj cien nehnuteľností a jeho dôsledky pre kupujúcich aj nájomníkov približuje článok o tom, čo rast cien bývania znamená pre hypotéky, nájomné a dostupnosť bývania.

Potraviny boli lacnejšie než pred rokom, počas októbra však zdraželi

Potraviny a nealkoholické nápoje tvoria 20,9 % spotrebného koša. Spolu s bývaním tak tieto dve skupiny predstavujú viac než dve pätiny priemerných výdavkov, preto majú na celkovú infláciu veľký vplyv.

V medziročnom porovnaní potraviny a nealkoholické nápoje zlacneli o 2,7 %. Pri nákupe oproti septembru však spotrebitelia narazili na opačný vývoj: ceny tejto skupiny za jediný mesiac vzrástli o 0,6 %. Zdraželo sedem z deviatich sledovaných potravinových kategórií, najmä zelenina, ovocie a tuky.

Údaj o medziročnom zlacnení teda neznamená, že všetky potraviny boli lacnejšie alebo že ceny klesali aj počas októbra. Porovnania sledujú dve odlišné obdobia. Medziročné číslo porovnáva ceny s októbrom 2025, medzimesačné so septembrom 2026.

Rozdiel medzi týmito dvoma pohľadmi je dôležitý aj pri bežnom nákupe. Domácnosť mohla za potraviny platiť menej než pred rokom, ale zároveň viac než o mesiac skôr. Zloženie nákupného košíka navyše rozhoduje o tom, či medziročný pokles vôbec pocítila.

Zľavy vo verejnej doprave stiahli mesačné číslo, palivá zdraželi

Doprava v októbri medzimesačne zlacnela o 3,1 %. Výsledok ovplyvnili najmä dočasné zľavy cestovného. Ceny v cestnej osobnej doprave klesli o 16,5 % a v železničnej doprave o 43,2 %.

Tento pokles však nevystihuje výdavky všetkých cestujúcich ani motoristov. V medziročnom porovnaní bola celá doprava stále drahšia o 7,3 %. Pohonné látky zdraželi oproti októbru 2025 o 25 %, takže domácnosti pravidelne používajúce auto čelili podstatne vyššiemu rastu nákladov.

Dočasné zľavy na cestovné zároveň znížili októbrovú cenovú hladinu bez toho, aby išlo o všeobecný a trvalý pokles dopravných nákladov. Pomohli preto celkovej medzimesačnej inflácii, no nezrušili rast cien palív.

Drahšie zostali aj služby spojené so stravovaním a cestovaním. Reštauračné a ubytovacie služby zdraželi medziročne o 4,5 %, najmä pre vyššie ceny stravovania.

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa regulované ceny a administratívne zásahy, dosiahla 1,8 %. Čistá inflácia, z ktorej sú navyše vynechané potraviny, bola 3,4 %. Rozdiel medzi týmito ukazovateľmi ukazuje, ako výrazne výsledok ovplyvnili regulované položky, potraviny a dočasné cenové zmeny.

Každá domácnosť má inú osobnú infláciu

Oficiálne 3 % sú priemerom vytvoreným z cien rôznych tovarov a služieb a ich váh v spotrebnom koši. Skutočné výdavky konkrétnej domácnosti sa od tohto modelu môžu výrazne líšiť.

Domácnosť, ktorá veľa míňa na vykurovanie, vodu, bývanie a benzín, môže pociťovať vyšší rast nákladov. Rodina využívajúca verejnú dopravu a míňajúca väčšiu časť príjmu na potraviny mohla v októbri zaznamenať miernejší medziročný nárast. Nejde o rozpor so štatistikou, ale o rozdielne zloženie výdavkov.

Samostatné októbrové údaje pre nízkopríjmové a dôchodcovské domácnosti majú byť zverejnené 26. novembra 2026. Dovtedy číslo 3 % opisuje celkový priemer, nie presnú zmenu životných nákladov každej sociálnej skupiny.

Októbrové údaje tak prinášajú dve správy naraz. Tempo rastu priemerných cien sa zmiernilo, no najväčšia výdavková skupina domácností zdražovala podstatne rýchlejšie. Pre rodinný rozpočet preto bolo dôležitejšie, koľko z neho zobrali bývanie, vykurovanie a doprava, než samotná priemerná inflácia.

Zdroje

1. Štatistický úrad SR – Inflation – consumer price indices in October 2026: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z0/fc7LTsMwEAXQb2HRpTMTOw9n2VSiDygSQkjBG2Q3JjVJ7DSxDP17nB9gNXMXc-6AgAaElcF00htn5RDzhyg-X8sjr-t0i1g_Mzyent5eDrtHun_P4QTCqDH5uYwJJoiMlmnFKlYWyONergCdz7tzB2KS_kqM_XLQGOt1N7sg7Z0EN2hFVuj_piiZ79tNbEFcXLz_9dA4tcgr0XZliez9Bld_HuP7wWqyTLMM9w2GRfs-zkLntJWKkoxmLclQtoRTXhBeVdiWnFKWpTD1QuVD9_AH5jX6gg!!/
2. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví – Ceny energií na rok 2026: https://www.urso.gov.sk/ceny-energii-na-rok-2026/
3. Európska centrálna banka – What is inflation?: https://www.ecb.europa.eu/ecb-and-you/explainers/tell-me-more/html/what_is_inflation.ca.html
4. TASR/Teraz.sk – Inflácia v októbri 2026 klesla medziročne na 3,0 %: https://www.teraz.sk/ekonomika/inflacia-v-oktobri-2026-klesla-medziro/1007342-clanok.html