Národná rada 6. októbra 2026 schválila novelu rozpočtových pravidiel, ku ktorej koalícia pridala aj zmenu rozpočtového provizória. Tá by bola dôležitá, ak by parlament do konca roka neschválil štátny rozpočet na rok 2027. Štát by mohol pružnejšie platiť veľké faktúry a investície, no minister financií by zároveň získal väčší vplyv na to, ktoré výdavky dostanú prednosť.
Ak parlament neschváli rozpočet do 31. decembra, štát od januára pokračuje podľa rozpočtu predchádzajúceho roka. Schválená zmena má odstrániť pevný mesačný strop vo výške jednej dvanástiny minuloročných výdavkov. Minister by tak mohol povoliť viac peňazí v jednom mesiaci a menej v ďalšom, pričom celkový limit odvodený od predchádzajúceho roka má zostať zachovaný.
Ako funguje rozpočtové provizórium
Rozpočtové provizórium vznikne, keď parlament neschváli zákon o štátnom rozpočte do 31. decembra. Začína sa 1. januára a trvá dovtedy, kým nenadobudne účinnosť nový zákon o štátnom rozpočte.
Štát počas provizória neprestane hospodáriť. Jeho výdavky aj finančné vzťahy s inými subjektmi sa riadia rozpočtom predchádzajúceho roka. Nejde teda o stav, pri ktorom by ministerstvá, úrady alebo štátne organizácie automaticky zostali bez peňazí.
Dovtedajšie pravidlá povoľovali v každom mesiaci minúť najviac jednu dvanástinu celkových výdavkov z predchádzajúceho roka. Do výpočtu sa započítavali aj zákonom určené nepoužité a viazané peniaze. Strop obmedzoval najmä možnosť presunúť veľkú časť ročných výdavkov do prvých mesiacov provizória.
Z mesačného limitu už existovali výnimky. Týkali sa napríklad splácania štátneho dlhu, zákonných dávok a príspevkov, odvodov do rozpočtu Európskej únie, eurofondov so spolufinancovaním a peňazí z plánu obnovy. Ani podľa starých pravidiel preto neplatilo, že všetky výdavky musia byť každý mesiac presne rovnaké.
Minister financií mal významnú úlohu už pred schválenou novelou. Počas provizória určoval záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Zmena teda nevytvára jeho rozhodovaciu právomoc od začiatku, ale rozširuje priestor, v ktorom ju môže využiť.
Čo by mohol minister financií robiť inak
Podľa opisu pozmeňovacieho návrhu sa má odstrániť pevná jedna dvanástina pre každý jednotlivý mesiac. Štát by nemusel rozložiť bežné výdavky rovnomerne počas roka a mohol by ich prispôsobiť skutočným termínom splatnosti.
Ak by ministerstvo alebo iná rozpočtová kapitola museli v jednom mesiaci zaplatiť veľkú faktúru, minister financií by mohol povoliť vyšší objem výdavkov. V ďalších mesiacoch by však na rovnakú kapitolu alebo na iné výdavky zostalo menej peňazí. Podľa opisu schválenej zmeny sa ruší mesačné obmedzenie, nie celkový objem výdavkov odvodený od minuloročného rozpočtu.
Takéto pravidlo môže uľahčiť platenie investícií, pri ktorých sa peniaze neuvoľňujú každý mesiac rovnakým dielom. Väčšie faktúry často prichádzajú po dokončení určitej etapy alebo po splnení zmluvného míľnika. Pevný mesačný strop môže v takom prípade odsunúť platbu, hoci je na celý projekt v ročnom limite dosť peňazí.
S pružnejším rozdelením peňazí však rastie aj vplyv ministra na ich poradie. Ak viac výdavkov povolí na začiatku provizória, musí rozhodnúť, ktoré kapitoly alebo projekty ich dostanú. Iné platby sa môžu presunúť na neskôr, aby štát zostal v celkovom limite.
Novela neurčuje zoznam projektov, ktoré by pri prípadnom provizóriu dostali prednosť. Takéto rozhodnutia by vznikali až počas hospodárenia. Nemožno preto vopred tvrdiť, že zmena urýchli alebo oddiali konkrétnu cestu, nemocnicu, školu či nákup štátu.
Dávky a verejné služby sa automaticky nezastavia
Rozpočtové provizórium samo osebe nezastavuje vyplácanie zákonných dávok. Tie patrili medzi výnimky z mesačného výdavkového stropu už podľa predchádzajúcej úpravy. Rovnako pokračuje splácanie štátneho dlhu a ďalšie platby, ktoré zákon z bežného obmedzenia vyňal.
Pri verejných službách môže byť dôležitejšie načasovanie peňazí. Ministerstvá a štátne organizácie naďalej fungujú podľa minuloročného rozpočtu, ale nové alebo meniace sa potreby nemusia zodpovedať starému rozdeleniu výdavkov. Pružnejšie mesačné limity môžu pomôcť pri nepravidelných platbách, zároveň však dávajú ministrovi väčší priestor rozhodnúť, čo sa zaplatí skôr.
Rozdiel môže byť viditeľný najmä pri štátnych objednávkach, investičných projektoch a transferoch. Ak je platba sústredená do jedného obdobia, odstránenie jednej dvanástiny znižuje riziko, že ju bude treba odložiť len pre mesačný limit. Celoročný priestor na výdavky sa tým však podľa opisu zmeny nezväčší.
Provizórium tiež nie je povolením na ľubovoľné míňanie. Štát sa stále riadi zákonnými pravidlami, minuloročným rozpočtom a záväznými ukazovateľmi, ktoré určuje minister financií. Nová právomoc sa týka najmä časového rozloženia výdavkov a výberu priorít v rámci dostupného objemu peňazí.
Čo môže zmena znamenať pre obce a kraje
Ak štát vstúpi do rozpočtového provizória, obce a samosprávne kraje sa automaticky neocitnú vo vlastnom provizóriu. Majú samostatné rozpočty a o ich schválení rozhodujú ich zastupiteľstvá.
Štátne provizórium sa ich však môže dotknúť cez peniaze zo štátneho rozpočtu. Ide napríklad o transfery alebo financovanie úloh, ktoré samosprávy vykonávajú v mene štátu. Ak minister zmení poradie platieb, môže sa zmeniť aj čas, keď konkrétne peniaze prídu obciam alebo krajom.
Schválená úprava môže umožniť poslať väčší transfer v mesiaci, keď je potrebný, aj keby prekročil bežnú jednu dvanástinu. Rovnaká pružnosť však umožňuje inú platbu odsunúť. Bez konkrétnych rozhodnutí ministra nemožno určiť, ktoré samosprávy alebo služby by dostali peniaze skôr a ktoré neskôr.
Pre školy, úrady alebo zariadenia napojené na samosprávne rozpočty preto nie je hlavnou otázkou samotná existencia provizória, ale načasovanie štátnych transferov. Obecný alebo krajský rozpočet môže byť schválený, no niektoré jeho príjmy naďalej závisia od rozhodnutí štátu.
Parlament zmenu schválil, účinnosť ešte nebola potvrdená
Novela zákona o rozpočtových pravidlách bola do parlamentu doručená 7. mája 2026 ako tlač 1319. Národná rada ju podľa svojho oficiálneho prehľadu schválila 6. októbra 2026.
V preverovaných zdrojoch však ešte nebolo dostupné konečné vyhlásené znenie po doplnení pozmeňovacieho návrhu. Zatiaľ preto nemožno potvrdiť, že nové pravidlo už nadobudlo účinnosť, ani opísať všetky technické podrobnosti jeho konečnej formulácie. Isté je schválenie novely parlamentom a základný účinok opísanej zmeny: zrušenie pevného mesačného stropu pri zachovaní celkového limitu odvodeného od minuloročných výdavkov.
Opozícia spája úpravu s možnosťou, že rozpočet nebude schválený alebo by sa stal predmetom konania pred Ústavným súdom. Ide o politické tvrdenie, nie o preukázaný účel zákona ani o existujúce rozhodnutie súdu.
Samostatnou otázkou je povinnosť vlády predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet v najvyššom pásme ústavnej dlhovej brzdy. Viac o rozdiele medzi touto povinnosťou, plánovaným deficitom a možnými dosahmi na dane či dávky vysvetľuje článok Vyrovnaný rozpočet padol zo stola? Čo nový plán vlády znamená pre dane, dávky a štátny dlh.
Pravidlá dlhovej brzdy a rozpočtové provizórium riešia odlišné situácie. Dlhová brzda určuje povinnosti vlády a ďalších verejných subjektov pri vysokej úrovni dlhu. Provizórium určuje, ako štát hospodári, keď nový rozpočet nezačne platiť od 1. januára.
Zdroje
- Národná rada Slovenskej republiky – Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, parlamentná tlač 1319: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?MasterID=10811&sid=zakony%2Fzakon
- Národná rada Slovenskej republiky – Posledné schválené zákony: https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=184
- Slov-Lex – Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: https://static.slov-lex.sk/pdf/SK/ZZ/2004/523/ZZ_2004_523_20250701.pdf
- Rada pre rozpočtovú zodpovednosť – Dlhová brzda: https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/
- STVR – Návrh štátneho rozpočtu je v parlamente. Koalícia chce zároveň ministrovi Kamenickému zvýšiť právomoci: https://spravy.stvr.sk/2026/10/navrh-statneho-rozpoctu-na-buduci-rok-je-v-parlamente-koalicia-chce-financmajstrovi-kamenickemu-zvysit-pravomoci/
Marcel Macko
Najviac ma bavia technológie, internet, bizarné správy a udalosti, pri ktorých si človek povie, že toto snáď ani nemôže byť pravda. Sledujem dianie doma aj vo svete a vyberám témy, ktoré podľa mňa stoja za pozornosť. Na Pitchovinách sa ich snažím podať jednoducho, vecne a bez zbytočne nafúknutých titulkov.
