Prečo čas plynie rýchlejšie, keď starneme? Čo vieme o zvláštnom pocite dospelých

Ako dieťa ste na letné prázdniny čakali večnosť, ale dnes máte pocit, že Vianoce boli pred chvíľou a kalendár už ukazuje ďalšiu jeseň. Čas na hodinách pritom beží stále rovnako. Mení sa skôr spôsob, akým vnímame prítomný okamih a ako si spätne skladáme spomienky na celé týždne a roky.

Pocit, že čas sa s pribúdajúcim vekom zrýchľuje, môže súvisieť s rutinou, pozornosťou a tým, koľko výrazných spomienok si z daného obdobia uchováme. Výskumy nachádzajú istú súvislosť medzi vekom a subjektívnym tempom času, výsledky však nie sú jednoznačné a účinky bývajú skôr malé. Neexistuje jednoduchý dokázaný vzorec, podľa ktorého každý ďalší rok automaticky subjektívne skracuje deň.

Hodiny merajú niečo iné než naša hlava

Sekunda fyzikálne neplynie rýchlejšie v päťdesiatke než v desiatich rokoch. Psychológovia však skúmajú subjektívny čas: to, ako dlho nám niečo pripadá počas čakania, sústredenia alebo pri spätnom spomínaní. Tieto dva pohľady nie sú totožné.

Keď čakáte päť minút na autobus a neustále sledujete hodiny, môže sa vám zdáť, že čakáte celú večnosť. Rovnakých päť minút počas rozhovoru s priateľom ubehne nepozorovane. Pri spätnom spomínaní však môže byť bohatý rozhovor výraznejší než nudné čakanie, hoci v reálnom čase sme to mohli vnímať opačne.

Práve tento rozdiel medzi okamžitým zážitkom a retrospektívnym hodnotením je dôležitý. Výrok „tento rok ubehol veľmi rýchlo“ je spravidla spätné hodnotenie dlhého obdobia, nie presné meranie tisícov jednotlivých sekúnd.

Prečo sa detstvo v spomienkach zdá dlhšie

Detstvo a dospievanie prinášajú množstvo prvých skúseností. Prvá škola, nový kolektív, prvá cesta bez rodičov, nové pravidlá či významné zmeny prostredia: takéto udalosti vytvárajú množstvo odlišných pamäťových bodov. Keď sa na obdobie obzrieme, máme z čoho skladať jeho príbeh.

Dospelý človek môže mať naopak celé týždne s podobným režimom. Práca, cesta domov, nákup, večera a spánok sa opakujú. Mozog si nepotrebuje detailne uchovať každý identický pondelok. Ak sa snažíte vybaviť si minulý mesiac, nájdete menej udalostí, ktoré by ho odlišovali od predchádzajúceho.

Hypotéza založená na novosti a pamäti je intuitívna, no nie je jediným vysvetlením a nemožno ju vyhlásiť za úplnú odpoveď. Pri subjektívnom vnímaní času sa skúma aj pozornosť, emócie, množstvo povinností a mechanizmy spracovania podnetov.

Čo na to hovoria výskumy

Psychológovia Marc Wittmann a Sandra Lehnhoff skúmali subjektívne vnímanie času u 499 ľudí vo veku od 14 do 94 rokov. Výsledky celkovo podporili rozšírený pocit zrýchľovania času, ale zistené účinky boli malé až stredne veľké a vysvetľovali najviac približne desatinu rozdielov v odpovediach.

To je dôležitá výhrada. Vek sám osebe nepredpovedá, ako bude konkrétny človek vnímať najbližší rok. Niekto si aj v dôchodku vytvára pestrú škálu skúseností, iný prežíva veľmi jednotvárne obdobie už v dvadsiatke. Výsledky sa navyše môžu meniť podľa toho, či sa pýtame na posledný týždeň, niekoľko rokov alebo na plynutie času práve teraz.

Iná štúdia upozornila, že jednoduché matematické predstavy o subjektívnom skracovaní času podľa veku nemusia dobre vysvetľovať pozorované odpovede. Populárne prirovnanie, podľa ktorého jeden rok tvorí v desiatich rokoch desatinu života a v päťdesiatke iba päťdesiatinu, je zaujímavá metafora, nie potvrdený univerzálny zákon psychológie.

Pozornosť: prečo sa nudná hodina vlečie

Keď sledujete plynutie času, ľahšie si všímate každú minútu. Pri náročnej alebo pútavej úlohe venujete pozornosť obsahu a čas prestanete kontrolovať. Subjektívne sa tak hodina môže zdať krátka už počas samotnej aktivity.

Táto skúsenosť sa niekedy popisuje ako „čas letí, keď sa bavíme“. Neplatí však bez výnimky. Intenzívne zážitky, strach alebo prekvapenie môžu v konkrétnych situáciách zmeniť vnímanie dĺžky opačným smerom. Ani pocit nudy nemusí byť vždy rovnaký: závisí od očakávania a od toho, čo práve sledujete.

Dlhšie obdobia hodnotíme inak. Víkend plný odlišných aktivít môže ubehnúť rýchlo, kým trvá, ale v pondelok sa javí bohatý a dlhý. Prázdny víkend sa môže vliecť v sobotu a v pondelok akoby zmizol bez stopy.

Znamená to, že musíme stále cestovať a skúšať novinky?

Nie. Pestrosť nemusí znamenať drahé dovolenky, adrenalínové aktivity ani neustále vyhľadávanie nových podnetov. Niekedy stačí zmeniť trasu prechádzky, naučiť sa jednoduchú zručnosť, stretnúť nového človeka alebo vedome venovať pozornosť bežnému dňu.

Takéto zmeny môžu pomôcť vytvárať odlišiteľné spomienky, neexistuje však záruka, že „spomalia čas“ každému rovnako. Záleží aj na tom, či chcete ovplyvniť zážitok práve teraz, alebo spôsob, akým budete na rok spomínať neskôr.

Praktickou pomôckou môže byť jednoduchý záznam dôležitých udalostí či fotografií. Keď si po mesiacoch prejdete poznámky, zistíte, koľko vecí sa naozaj stalo, aj keď sa vám celé obdobie pôvodne javilo ako jednotvárne.

Kedy sa pocit zrýchleného času neoplatí preceňovať

Samotné konštatovanie „rok mi rýchlo ubehol“ nepredstavuje zdravotnú diagnózu. Je to bežný subjektívny zážitok a môže súvisieť s tým, koľko povinností máte, ako si pamätáte udalosti aj v akej životnej fáze ste. Netreba z neho vyvodzovať, že sa mozog nevyhnutne zhoršuje.

Ak sa však objaví náhla dezorientácia, výrazné výpadky pamäti alebo ťažkosti, ktoré zasahujú do bežného života, nie je vhodné vysvetliť ich iba vekom a známou frázou o rýchlo plynúcom čase. Takéto príznaky si zaslúžia individuálne odborné posúdenie.

Čas plynie rovnakým tempom, no náš vzťah k nemu sa mení. Ak si chceme rok subjektívne lepšie zapamätať, väčší zmysel než sledovať hodiny má venovať pozornosť tomu, čím ho napĺňame.

Zdroje

1. PubMed – Age effects in perception of time (Wittmann a Lehnhoff, 2005) – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16512313/
2. PubMed – Subjective time estimation and age (Gallant a kol., 1991) – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/1961675/
3. Cambridge University Press – Why the Days Seem Shorter as We Get Older – https://www.cambridge.org/core/journals/european-review/article/why-the-days-seem-shorter-as-we-get-older/2CB8EC9B0B30537230C7442B826E42F1