Takto prebiehali „hony na bosorky“ na území dnešného Slovenska: prípady, rozsudky a koniec popráv

Hon na čarodejnice nebol výlučne „stredovekým“ výstrelkom – jeho vrchol prišiel až v ranom novoveku. V Európe padli za obeť desaťtisíce ľudí (najmä žien); moderné odhady hovoria približne o 40–60 tisíc popravených, kým vyššie čísla zo starších textov dnes historici považujú za nadsadené ⁽¹⁾. Na území bývalého Uhorska (kam patrilo aj Slovensko) viedli procesy spravidla svetské a mestské súdy, nie centralizovaná cirkevná inkvizícia ⁽²⁾.

Rané uhorské zákony a „miernejšie“ tresty

Ešte v stredoveku nebol trest smrti za čarodejníctvo samozrejmosťou. V zákonníkoch kráľa Kolomana (1095–1116) sa dokonca objavuje známe stanovisko, že „o strigách nech sa nerobí otázka, lebo neexistujú“ („de strigis vero quae non sunt, nulla quaestio fiat“). Hoci prax v ďalších storočiach pritvrdla, panuje zhoda, že uhorské prostredie malo dlho opatrnejší postoj a mnohé skutky riešilo pokáním, pranierom či vyhnanstvom ⁽³⁾.

Skúška vodou a iné ordály

Do dôkazného „arsenálu“ patrili aj ordály – božie súdy. Vodná skúška (zviazanú obvinenú/ého hodili do vody) sa na našom území používala len zriedka, no je doložená aj v Košiciach roku 1517. Výsledok bol absurdný: ak „vyplávala“, mala byť vinná; ak sa topila, vraj nevinná. Aj preto ordály postupne ustúpili a cirkevné prostredie ich prestalo uznávať ⁽⁴⁾.

Prvá menom známa popravená v Prešporku (Bratislave)

Agatha Toott Borlobaschin sa stala prvou známej menom popravenou „bosorkou“ v Prešporku. Po obvineniach zo „škodenia“ a „obcovania s diablom“ ju po mučení odsúdili a 24. mája 1602 upálili neďaleko Michalskej brány. Miesto pripomína pamätný reliéf na rozhraní Hurbanovho a Župného námestia ⁽⁵⁾.

Nie všetko končilo na hranici

V 16. storočí procesov pribúdalo, no nie každý prípad končil popravou. Z mestských kníh poznáme aj verdikty oslobodenia (ak sa podarilo priviesť dostatok svedkov) či vyhnanstva, najmä ak dôkazy pôsobili chabo. Podozrenia často spúšťali osobné spory, závistlivé susedstvá, choroby dobytka, neúrody alebo rodinné tragédie, ktorým sa hľadali „magické“ vysvetlenia ⁽²⁾.

Krupina – najznámejšie „slovenské“ procesy (1620 – 1744)

Krupina patrí k najtemnejším kapitolám. Historické pramene tu evidujú desiatky prípadov – prednášky a regionálny výskum uvádzajú približne 45 procesov; prvé popravy sú doložené už roku 1620 a posledné v roku 1741 ⁽⁶⁾. Obžalované (a obžalovaní) opisovali pod mučením „let na sabaty“, „zimu vo viniciach“ či „škodenie masťami“ – typické prvky dobovej démonológie.

Zuzana Semelínová a rozsudky bez ohňa

K prvým známym obetiam patrí Zuzana Semelínová (1620), obvinená krupinským mešťanom, že „počarovala“ jeho synovi. Po priznaní (vynútenom tortúrou) padol hrdelný trest – v niektorých prípadoch však súdy volili sťatie mečom namiesto upálenia. V ďalších desaťročiach sa spisovali rozsiahle výpovede plné „letov na mačke“ či „privolávania búrok“, ktoré mali potvrdzovať „zmluvu s diablom“ ⁽⁷⁾.

Požiar (1675) a séria udaní

Veľký požiar Krupiny v roku 1675 viedol k ďalšej vlne udaní a priznaniam „do reťaze“ – nové mená totiž často vychádzali z výpovedí už mučených. Takéto „kaskádové“ priznania poznáme aj z okolia (a zo stredoeurópskeho priestoru všeobecne) ⁽⁶⁾.

Posledné popravy (1741)

Za posledné tri upálené v Krupine sa tradične považujú Anna Štibická, Judita Pelioniska a Doriša Koziarka (1741). Pri Doriši sa dokonca exhumoval a pálil aj zosnulý manžel – posmrtne označený za „nebezpečného strigôňa“. Kruté metódy (španielska čižma, pálienie sviečkami, drvenie prstov) ilustruje aj miestna múzejná expozícia mučiacich nástrojov ⁽⁸⁾.

Južné Slovensko: „veľký proces“ v Šamoríne (1691)

Procesy sa vyskytli aj na juhu. Šamorín (Somorja) je známy „veľkým procesom“ z roku 1691, ktorý bol výnimočný rozsahom a početnými obžalovanými. Stav zachovaných písomností dokladá, ako miestne úrady postupovali – mučenie, opakované konfrontácie, reťazové udania. Ide o reálne mestské protokoly z rokov 1688–1692 (zachované v edíciách štátneho archívu) ⁽⁹⁾.

Koľko prípadov bolo v Uhorsku?

Pre Uhorsko sa často cituje súhrn cca 554 prípadov, z ktorých 403 skončilo hrdelným trestom (údaje vychádzajú z prehľadov historikov a popularizačných výstupov TASR a múzeí). Zároveň treba dodať, že časť zápisov sa stratila, preto sa čísla môžu líšiť ⁽¹⁰⁾. Na porovnanie s Európou: súčasný výskum pracuje s ~40–60 tisíc popravenými (nie „státisíce“) ⁽¹⁾.

Ako sa to skončilo: osvietenstvo a zásah monarchie

V habsburskej monarchii sa kurz postupne menil. Mária Terézia nariadila, aby sporné prípady putovali na vyššie úrady, a roku 1768 prijala trestný poriadok (Constitutio Criminalis Theresiana), ktorý zrušil pálenie bosoriek a výrazne obmedzil tortúru. Hoci posledné popravy v širšom regióne spadajú ešte pred tento rok (napr. Maria Pauer v roku 1750 v Salzburgu), po 1768 sa „čarodejnícke“ procesy v našich končinách de facto skončili ⁽¹¹⁾.

„Susedná stopa“: moravské procesy vo Veľkých Losinách

Pre predstavu, ako vyzerali hromadné procesy „za humnami“, slúži severná Morava. Veľké Losiny a Šumperk (1678–1696) sú dodnes symbolom stredoeurópskeho honu: postihli vyše sto obetí a spájajú sa s postavou inkvizítora Jindřicha Františka Bobliga z Edelstadtu. Tému pripomínajú mestské expozície v Šumperku a pamätníky v Losinách, Mohelnici či Sobotíne ⁽¹²⁾.

Ako si to pozrieť naživo: krátke video z expozície v Krupine

Pozri si krátky šot o nástrojoch mučenia a histórii procesov v Krupine (muzeálne predstavenie tém):

---

Zdroje

1. Encyclopaedia Britannica – Salem witch trials (pozadie a odhady európskych popráv) – https://www.britannica.com/event/Salem-witch-trials
2. The Slovak Spectator – Witch trials in Slovakia – https://spectator.sme.sk/c/20061461/witch-trials-in-slovakia.html
3. Krisztián Sz. Kristóf – Witch Hunting in Hungary (MTA/REAL) – https://real.mtak.hu/78777/1/SzKristof_WitchHuntinginHungaryABCClio2004_u.pdf
4. Projustice (PF UK) – Trestanie čarodejníc podľa najstarších uhorských dekrétov – https://www.projustice.sk/pravne-dejiny/trestanie-carodejnic-podla-najstarsich-uhorskych-dekretov
5. Bratislavské noviny – Tu upálili prvú bosorku v Prešporku (Agatha Toott Borlobaschin) – https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/stare-mesto/55654-tu-upalili-prvu-bosorku-v-presporku-pamatna-tabula-zahadne-zmizla-teraz-osadili-novu
6. TASR/teraz.sk – Historik o procesoch v Krupine (prehľad a počty) – https://www.teraz.sk/regiony/v-thurzovom-dome-historik-priblizi-ca/715813-clanok.html
7. D. Deneš – Čarodejnícke procesy v Krupine (diplomová práca, MUNI) – https://is.muni.cz/th/jhxoq/Carodejnicke_procesy_v_Krupine.pdf
8. Aktuality.sk – Krupina bola mestom bosoriek (posledné popravy 1741, expozícia) – https://www.aktuality.sk/clanok/42KWveP/krupina-bola-mestom-bosoriek-upalovali-ich-aj-za-vypustanie-vetra-z-vreca-a-mraz-vo-viniciach/
9. Ministerstvo vnútra SR – Ročenka Štátneho archívu (Šamorín 1688–1692, protokoly) – https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/saba_psa/publikacie/Archivum_Sala_2_SK.pdf
10. TASR (súhrnné údaje a popularizačné výstupy k Uhorsku) – https://www.teraz.sk/regiony/v-thurzovom-dome-historik-priblizi-ca/715813-clanok.html
11. Habsburger.net – Constitutio Criminalis Theresiana (1768) a obmedzenie tortúry – https://www.habsburger.net/en/chapter/torture-and-execution
12. Kudy z nudy (CZ) – Čarodějnické procesy na Losinsku (prehľad a miesta pamäti) – https://www.kudyznudy.cz/ceska-nej/historicke/carodejnicke-procesy-ve-velkych-losinach