Tajomné pohorie Tribeč – medzi mýtom a realitou

Len pár desiatok kilometrov severne od Nitry sa v pomaly zvlnenom oblúku Vnútorných Západných Karpát dvíha neveľké, no povesťou priam gigantické pohorie Tribeč. V mapách ho nájdete medzi Nitrou, Zlatými Moravcami, Topoľčanmi a Partizánskym; v predstavách milovníkov záhad však často zaberá omnoho väčší priestor – hovorí sa o ňom ako o „slovenskom bermudskom trojuholníku“, kde miznú ľudia, zlyháva technika a rozum dáva prednosť znepokojeniu.

Ako sa z hornatého oblúka stal „trojuholník“

Vlna moderného záujmu sa spustila v roku 2014, keď spisovateľ Jozef Karika vydal román Trhlina a o päť rokov neskôr prišla do kín filmová adaptácia režiséra Petra Bebjaka. V momente, keď sa dielo dostalo na plátna aj do online katalógov, začali sociálne siete aj bulvár zaplavovať „svedectvá“ o tajuplných úkazoch a zmiznutiach (ČSFD.cz).

Lenže väčšina podrobne rozpracovaných „archívnych prípadov“ – najmä príbehy lesníka Samšályho (1929), mladej Márie Švajzerovej (1930) či robotníka Waltera Fischera (1939) – pochádza z jediného textu, ktorý v roku 1999 zverejnil český bloger vystupujúci pod prezývkou Howadoor. On sám neskôr priznal, že išlo o účelovú mystifikáciu: chcel dokázať, aké jednoduché je vypustiť „archívnu“ bájku a sledovať, ako ju bez overenia preberajú ďalšie médiá (Médium, badatele.net).

Dnes sa k tomu článku často nedá dopátrať – pôvodná doména neexistuje, no obsah prežije v desiatkach kópií. To, že text neuvádza žiadne reálne archívne signatúry, potvrdili viacerí regionálni historici; v župných archívoch ani v dobovej tlači sa mená z mystifikácie nenašli.

Skutočné nešťastia z tridsaťtisícového lesa

Absenciu overiteľných dôkazov pri starých legendách však netreba zamieňať za absenciu reálneho rizika. Tribeč je pomerne rozľahlým zalesneným masívom (takmer 30 000 ha porastu) s malým počtom turisticky vyznačených ciest a s hlbokými dolinami, kde mobilný signál naozaj klesá k nule. Polícia i záchranári tu každoročne zasahujú pri úrazoch, vyčerpaní aj pri hľadaní nezvestných.

• Prípad Mareka H. (august 2017) – 25-ročný muž sa po hodovej zábave v obci Skýcov vybral pešo domov. Na druhý deň ho našli ťažko zraneného pri potoku, dezorientovaného a s vážnymi vnútornými poraneniami. V nemocnici o niekoľko dní zomrel. Súvis s kriminálnym činom sa nepreukázal, no tragédia stačila, aby sa opäť rozvírila legenda o „zlom lese“ (Topky).
• Prípad Vladimíra Š. (august 2019) – dvadsaťročný mladík z Nitrianskej Stredy odišiel podvečer na bicykli a už sa nevrátil. Pátracia akcia, do ktorej sa zapojilo viac než sto ľudí, skončila o niekoľko dní neskôr, keď bolo telo nájdené tri kilometre od domova. Podľa polície utrpel pád na ťažko prístupnom mieste; rozruch okolo „bermudského trojuholníka“ však trval ešte mesiace (Topky).

Tieto prípady majú spoločný menovateľ: na začiatku stojí banálne rozhodnutie (skratka lesom, nočná cesta bez sprievodu, podcenenie terénu), ktoré v momente zmeny počasia alebo straty smeru prerastie do kritickej situácie.

Čo môže vytvoriť mýtus

Geológovia upozorňujú, že Tribeč sa skladá najmä z granitov a rulových masívov; vysoká magnetická anomália, o ktorej kolujú internetové historky, tu zaznamenaná nebola (Wikipédia). Zato mikroklíma je skutočne zradná – kopce oddeľujú nížinnú Nitru od chladnejších pohorí stredného Slovenska a v lese sa môžu v jednej hodine striedať hmla, vietor aj hustý dážď.

Psychológovia k tomu pridávajú efekt samo-potvrdzujúcej sa legendy: každý nový (aj nekriminálny) incident je okamžite interpretovaný cez prizmu už existujúceho mýtu, čo spätne posilňuje jeho dôveryhodnosť.

Zaujímavé paralely zo sveta

Nie je to len slovenský fenomén. V americkom štáte Vermont sa od 40. rokov 20. storočia hovorí o Bennington Triangle, kde v rozmedzí piatich rokov za nevyjasnených okolností zmizlo minimálne päť ľudí; dodnes sa nepodarilo nájsť ani jedného z nich (Wikipedia).

Ešte známejší je sovietsky Dyatlovov priesmyk (1959), kde deväť skúsenejších skialpinistov zahynulo po panickom úteku z tábora. Najnovšie modely ETH Zürich a EPFL ukázali, že kombinácia slabého snehového podložia a „doskovej“ lavíny mohla spôsobiť rýchly kolaps stanu; mytologizované verzie s UFO či vojenskými testami tým síce nevyvrátili, ale výrazne oslabili (Smithsonian Magazine).

Prečo sa v horách vlastne strácame

1. Navigačný optimizmus – v lesnom teréne človek systematicky podceňuje dĺžku aj prevýšenie.
2. Rýchla zmena počasia – juhozápadný vietor môže za pár minút pritiahnuť nízku oblačnosť, ktorá zrazí viditeľnosť na desiatky metrov.
3. Technologická slepota – mobilná GPS je skvelá, kým funguje signál aj batéria; po ich zlyhaní ostávajú tradičné značky a papierová mapa, ktoré už mnohí nosia len zriedka.

Tipy pre turistu, ktorý nechce skončiť v štatistike

• Naplánujte trasu a nechajte ju niekomu doma.
• Vezmite si náhradný zdroj svetla a pláštenku aj pri krátkej vychádzke.
• Počítajte s tým, že orientačné tabule nemusia byť na všetkých križovatkách.

TRHLINA – Filmový pohľad na legendu

“Bebjakovo spracovanie Karikovej knihy posunulo urbánnu legendu k mainstreamovému publiku. Odteraz si Tribeč bude navždy niesť povesť slovenského „trojuholníka“, hoci v archívoch o tom niet ani riadku.” (YouTube)

---

Zdroje

1. Databáza filmov ČSFD – Trhlina (2019).
2. Medium – Záhady pohoří Tribeč: mystifikácia blogera Howadoora.
3. Badatelé.net – Prípad Tribeč – hororový film rozfúkal letitú záhadu.
4. Wikipédia – Tribeč (geografia a história).
5. Topky.sk – Marek sa bavil v Skýcove, našli ho v potoku (2017).
6. Topky.sk – Smutný koniec pátracej akcie: Vladimíra našli mŕtveho (2019).
7. Smithsonian Magazine – Have Scientists Finally Unraveled the Mystery of the Dyatlov Pass Incident?
8. Wikipédia – Bennington Triangle.