Keď slepý sníva, vidí svoje sny?

Otázka, či nevidiaci „vidia“ svoje sny, znie jednoducho, no odpoveď jednoduchá nie je. Mnohí si predstavujú, že sen je vždy len sled obrazov, akoby nočný film premietaný v hlave. Výskumy o spánku a snoch však ukazujú, že sny sú oveľa bohatšie: tvoria ich aj zvuky, dotyk, pohyb, vône, chute a emócie, pričom pomer týchto zložiek sa môže výrazne meniť podľa toho, ako človek vníma svet v bdelom stave.

Práve preto sa pri nevidiacich nedá hovoriť o jednej univerzálnej skúsenosti. Rozhodujúce je najmä to, či človek nevidí od narodenia, alebo o zrak prišiel neskôr. Mozog totiž sny nestavia iba z toho, čo práve „vidí“, ale aj z pamäte, naučených priestorových predstáv a zmyslových skúseností, ktoré si počas života vytvoril.

Áno, nevidiaci snívajú, ale odpoveď na to, či svoje sny aj vidia, závisí najmä od toho, kedy prišli o zrak. Ľudia, ktorí oslepli neskôr, môžu mať vo snoch aj obrazové scény. Pri nevidiacich od narodenia bývajú sny častejšie postavené na zvuku, dotyku, pohybe, vôni a chuti, hoci pri niektorých prípadoch vedci pripúšťajú aj zriedkavé vizuálno-priestorové prvky.

Prečo sa na túto otázku nedá odpovedať jedným slovom

Keď sa povie sen, väčšina vidiacich ľudí si predstaví niečo vizuálne. To je pochopiteľné, pretože pri bežnej populácii je zrak najčastejším zmyslovým prvkom snov. Moderné výskumy snových denníkov ukazujú, že v snoch najčastejšie dominuje práve vizuálna zložka, za ňou nasleduje sluch a dotyk, zatiaľ čo vôňa a chuť sa objavujú podstatne zriedkavejšie. To zároveň vysvetľuje, prečo sa otázka o nevidiacich snoch prirodzene točí okolo „videnia“, aj keď samotné sny sú v skutočnosti multisenzorické.

Pri nevidiacich však nemožno automaticky predpokladať, že sen bude fungovať rovnako ako u vidiaceho človeka. Sen je výsledkom toho, ako mozog kombinuje pamäť, emócie, priestor, telesné vnemy a skúsenosti zo dňa. Ak niekto vyrastal bez zraku, jeho mozog si svet skladá inak než mozog človeka, ktorý mal dlhé roky k dispozícii bohatú vizuálnu pamäť. Práve tu sa začína hlavný rozdiel.

Záleží na tom, či človek nevidí od narodenia

Najdôležitejšie rozdelenie je medzi ľuďmi, ktorí sú nevidiaci od narodenia, a tými, ktorí o zrak prišli až neskôr. Pri neskoršej strate zraku sa vo snoch často udrží aspoň časť obrazových prvkov, pretože mozog má z čoho čerpať. Vedecké práce opakovane ukazujú, že čím neskôr človek oslepne, tým väčšia je šanca, že sa v jeho snoch budú ďalej objavovať farby, tvary, tváre alebo celé vizuálne scény. Zároveň platí aj opačný trend: s pribúdajúcimi rokmi bez zraku sa vizuálna zložka snov zvyčajne oslabuje.

Pri ľuďoch, ktorí nevideli nikdy, je situácia zložitejšia. Ich sny bývajú častejšie založené na sluchu, dotyku, telesnom pohybe, vôňach a chutiach. To však neznamená, že ich sny sú „chudobnejšie“. Skôr fungujú podľa iného zmyslového rozloženia. To, čo vidiaci človek v sne rozoznáva očami, môže nevidiaci vnímať ako priestor, zvuk, smer, kontakt, teplotu alebo blízkosť inej osoby.

Mozog neskladá sny len z obrazov

Sen nie je fotografia ani videozáznam. Je to vnútorný zážitok, ktorý môže byť veľmi živý aj bez toho, aby bol obrazový. Keď niekto sníva, že beží po ulici, pre jedného človeka to môže byť sled obrazov budov a áut, pre iného rytmus krokov, zmena povrchu pod nohami, echo priestoru alebo hlas osoby, ktorá sa blíži oproti. Oboje je plnohodnotný sen, iba postavený na inom zmyslovom základe.

Práve preto býva chyba pýtať sa len to, či nevidiaci sny „vidia“. Presnejšia otázka by bola, akým spôsobom ich prežívajú. Výskumy naznačujú, že pri nevidiacich je veľmi dôležitá práve celková senzorická skladba sna, nie iba prítomnosť alebo neprítomnosť obrazu.

Čo hovoria výskumy o snoch nevidiacich

V jednej často citovanej observačnej štúdii vedci porovnávali tri skupiny: ľudí nevidiacich od narodenia, ľudí, ktorí oslepli neskôr, a vidiace kontrolné osoby. Zistili, že všetci nevidiaci účastníci mali menej vizuálnych snových dojmov než vidiaci. Zároveň sa ukázalo, že pri ľuďoch nevidiacich od narodenia sa v snoch častejšie objavovali sluchové, hmatové, chuťové a čuchové zložky. Pri tých, ktorí oslepli neskôr, bol rozdiel miernejší a výraznejšie vystupoval najmä dotyk.

Tým sa však debata neskončila. Novšie prehľadové práce upozorňujú, že predstava „nevidiaci od narodenia nikdy nemajú nič vizuálne v snoch“ je zrejme príliš tvrdá a nemusí vystihovať celú realitu. Systematický prehľad desiatok štúdií z roku 2023 uvádza, že otázka vizuálno-priestorových prvkov v snoch vrodene nevidiacich zostáva predmetom sporu, no niektoré novšie práce ich výskyt podporujú, hoci skôr zriedkavo.

Ľudia, ktorí oslepli neskôr, môžu mať aj obrazové sny

Pri ľuďoch so získanou slepotou býva odpoveď najpriamejšia. Ak niekto dlhé roky videl, mozog si uchováva obrazové spomienky a môže z nich čerpať aj počas spánku. Takýto človek môže vo sne rozpoznať známe tváre, miesta alebo farby, hoci ich intenzita sa môže rokmi meniť. Nie je pritom nevyhnutné, aby išlo o rovnaký druh videnia, aký mal v bdelom stave; často ide o kombináciu pamäte, priestorovej predstavy a zvyškových zmyslových stôp.

Vedci zároveň opisujú zaujímavý jav: čím dlhšie je človek bez zraku, tým slabšia býva vizuálna stránka jeho snov. To dáva zmysel aj intuitívne. Mozog si síce pamätá obrazy, no ak s nimi dlhodobo nepracuje v každodennom živote, v snoch sa môžu objavovať menej často alebo menej živo.

Pri nevidiacich od narodenia sú sny často „počuteľnejšie“ a „hmatateľnejšie“

Ak človek nevidel nikdy, nevie čerpať z vizuálnej pamäte tak ako niekto, kto o zrak prišiel v dospelosti. Výskumy preto opakovane nachádzajú bohatší výskyt zvukov, dotyku, vôní a chutí. To však neznamená, že taký sen je neurčitý alebo abstraktný. Naopak, môže byť veľmi konkrétny a priestorovo presný, len nie je postavený na obraze v zmysle farieb a tvarov, ako si ich predstavuje vidiaci človek.

Zaujímavé sú aj analýzy snových záznamov vrodene nevidiacich ľudí. Jedna novšia práca skúmala 180 snov siedmich osôb nevidiacich od narodenia a potvrdila vyšší výskyt sluchových, hmatových, čuchových a chuťových prvkov oproti vidiacim. Zároveň si autori všimli aj určité vizuálno-priestorové náznaky, čo ešte viac posilnilo vedeckú diskusiu o tom, ako presne mozog takýto obsah vytvára. (PMC)

Vedci sa stále nezhodujú na tom, čo presne znamená „vidieť“ vo sne

Jadro sporu je v tom, že sen je vnútorný zážitok a ten sa veľmi ťažko meria zvonku. Keď človek povie, že vo sne „videl“ ulicu alebo postavu, nemusí to automaticky znamenať to isté, čo si pod slovom vidieť predstavuje vidiaci človek. Niektorí výskumníci upozorňujú, že vrodene nevidiaci môžu mať veľmi bohaté priestorové reprezentácie vytvorené zo sluchu, hmatu a pohybu, ktoré sa potom vo výpovedi opisujú slovami podobnými vizuálnemu jazyku.

Iní autori zas tvrdia, že určité formy vizuálno-priestorového obsahu môžu vznikať aj bez priamej zrakovej skúsenosti, napríklad vďaka tomu, ako mozog prepája informácie z rôznych zmyslov. Preto dnes platí opatrnejšia formulácia: pri ľuďoch nevidiacich od narodenia sú klasické obrazové sny zrejme menej typické, no otázka zriedkavých vizuálno-priestorových prvkov zostáva otvorená.

Prečo sa sny po strate zraku menia

Mozog je mimoriadne prispôsobivý. Keď človek príde o zrak, ostatné zmysly nezačnú magicky fungovať „násobne lepšie“, ale mozog im často venuje viac pozornosti a efektívnejšie ich zapája pri orientácii a vytváraní predstáv o svete. To sa následne odráža aj v snoch. To, čo je cez deň dôležité pre orientáciu, bezpečie a vnímanie okolia, sa v noci ľahšie objaví aj v snovom obsahu.

Z tohto pohľadu sú sny vlastne logickým pokračovaním bdelého života. Ak človek v realite pracuje najmä so zvukom priestoru, dotykom predmetov, zmenou povrchu či hlasmi ľudí, podobné zložky budú mať výraznejšie miesto aj v jeho snoch. Sny preto nie sú „pokazené“ alebo „ochudobnené“, ale prispôsobené spôsobu, akým mozog spracúva svet.

Majú nevidiaci častejšie nočné mory?

Aj to je otázka, na ktorú existujú dáta. Spomínaná štúdia z roku 2014 zistila, že účastníci nevidiaci od narodenia hlásili viac nočných môr a viac agresívnych interakcií v snoch než ostatné skupiny. Vedci pritom upozornili, že to môže súvisieť s väčším počtom ohrozujúcich alebo stresujúcich situácií v každodennom živote, napríklad pri pohybe v priestore a orientácii. Nejde teda o to, že by samotná slepota automaticky „vyrábala“ zlé sny, ale skôr o to, že sny často spracúvajú aj napätie a neistotu z bdelého sveta.

To zároveň pekne zapadá do širšieho poznania o snoch. Sny nie sú odtrhnuté od reality, ale veľmi často z nej vychádzajú. Emócie, konflikty, obavy aj opakujúce sa každodenné situácie sa do nich premietajú bez ohľadu na to, či človek vidí alebo nie.

Čo si z toho odniesť

Najpresnejšia odpoveď na otázku, či nevidiaci vo sne vidia, znie: niekedy áno, niekedy nie, a závisí to od konkrétneho človeka. Tí, ktorí o zrak prišli až po rokoch videnia, môžu mať sny s obrazmi, hoci časom bývajú menej výrazné. Pri ľuďoch nevidiacich od narodenia sú sny spravidla viac založené na sluchu, dotyku, pohybe, vôni a chuti, no vedecká literatúra dnes pripúšťa, že v niektorých prípadoch sa môžu objavovať aj zriedkavé vizuálno-priestorové prvky.

Dôležité je najmä to, že nevidiaci snívajú plnohodnotne. Ich sny nie sú „prázdne“ ani „čierne“ len preto, že nepracujú s obrazom tak, ako si ho predstavuje vidiaci človek. Sú jednoducho poskladané z iného druhu skúsenosti, no rovnako môžu byť živé, intenzívne, desivé, radostné aj nezabudnuteľné.

Pohľad človeka, ktorý je nevidiaci od narodenia

Osobnú skúsenosť s tým, ako sny opisuje človek nevidiaci od narodenia, približuje aj Tommy Edison. Jeho krátke video je zaujímavým doplnkom k vedeckým zisteniam, pretože ukazuje, ako odlišne môže tá istá otázka znieť v bežnom živote a v laboratórnom výskume.

Zdroje

1. Meaidi, A. a kol.: The sensory construction of dreams and nightmare frequency in congenitally blind and late blind individuals. PubMed. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24709309/
2. Ilic, K. a kol.: Visuo-spatial imagery in dreams of congenitally and early blind: a systematic review. PMC / Frontiers in Integrative Neuroscience. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10347682/ 
3. Kang, J. a kol.: Mental Imagery in Dreams of Congenitally Blind People. PMC. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC10605848/ Vitali, H. a kol.: The vision of dreams: from ontogeny to dream engineering in blindness. PMC. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC9340600/ 
4. van der Heijden, A. C. a kol.: Sensational Dreams: The Prevalence of Sensory Experiences in Dreaming. PMC. https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC11202128/ 
5. The Tommy Edison Experience: What Happens When Blind People Dream. YouTube. https://www.youtube.com/watch?v=XpUW9pm9wxs