Existuje niečo, čo nám Slovákom neprekáža?

Existuje, ale nie je to jedna magická vec pre všetkých. Skôr ide o vzorec: keď sú splnené základné istoty (blízki, zdravie, aspoň aká-taká stabilita), veľa drobností prehltneme a ideme ďalej. Zároveň máme prirodzenú tendenciu všímať si negatívne veci silnejšie než pozitívne, takže „prekáža všetko“ často znie hlasnejšie než realita.

Prečo sa zdá, že nám prekáža úplne všetko

Slovenské „to je celé zlé“ má často viac vrstiev, než sa na prvý pohľad zdá. Niekedy je to len spoločenský rituál, ktorý uľahčí rozhovor s kolegom, susedom alebo rodinou. Namiesto veľkých vyznaní si povieme, čo nefunguje, a tým si paradoxne potvrdíme, že sme „na rovnakej vlne“ a rozumieme si.

Druhý dôvod je úplne ľudský, nie národný: mozog reaguje na negatívne podnety silnejšie než na pozitívne. V psychológii sa to často opisuje princípom, že „zlé je silnejšie než dobré“ – negatívne skúsenosti, kritika či hrozby si pamätáme výraznejšie a spracúvame ich intenzívnejšie.

A do tretice, posledné roky nás učia, že niektoré problémy nie sú „vymyslené“. Keď sa zdražuje, keď rastie neistota a ľudia majú pocit, že sa musia viac obracať, citlivosť na nedostatky sa zvyšuje.

Čo hovoria dáta: nie sme len národ večných frflošov

Zaujímavé je, že aj pri hlasnom frflaní sa v tvrdých dátach objavuje iný obraz. V národnej správe „Štandardný Eurobarometer 102 – Verejná mienka v Európskej únii (Slovenská republika)“ sa uvádza, že 85 % obyvateľov Slovenska je celkovo spokojných so životom, ktorý vedú, a 15 % vyjadrilo nespokojnosť. Zároveň respondenti uvádzajú medzi najväčšími problémami najmä rastúce ceny, infláciu a náklady na život (47 %), čo pekne vysvetľuje, prečo je téma „čo mi prekáža“ taká častá.

To je dobrý reality check: keď sa ľudí pýtaš, čo ich trápi, prirodzene vyberajú to, čo bolí najviac. Keď sa ich pýtaš, či sú so životom spokojní, veľká časť povie „áno“, aj keď má výhrady. Obe odpovede môžu byť pravdivé naraz a presne to je pointa celej otázky: niečo nám prekáža, ale zároveň nás veľa vecí nezlomí.

„Prekáža“ neznamená „neznesiem“

V bežnej reči často miešame tri rôzne veci do jednej vety. Prekáža mi niečo, lebo mi na tom záleží. Hnevá ma niečo, lebo mám pocit nespravodlivosti alebo bezmocnosti. A neznesiem niečo, lebo prekročilo hranicu, za ktorou už nedokážem fungovať. Keď sa povie „Slovákom prekáža všetko“, väčšinou to neznamená tretí prípad, ale ten prvý – hlasné pomenovanie toho, čo by sme chceli mať lepšie.

Najčastejší spúšťač: peniaze a pocit kontroly

Keď sa domácnosti boja o rozpočet, zrazu je citlivejšie úplne všetko: ceny potravín, účty, služby, aj to, či sa oplatí vôbec plánovať dopredu. Nie je to o tom, že by sme boli „narodení na sťažovanie“, ale o tom, že téma nákladov na život má prirodzene vysokú emočnú váhu. Aj preto nie je prekvapivé, že v Eurobarometri vychádzajú rastúce ceny a náklady na život ako úplná špička medzi problémami, ktoré ľudia pomenúvajú ako najpálčivejšie.

Keď sa na infláciu pozrieš cez oficiálne zdroje, nie je to len pocit z nákupu. Národná banka Slovenska pravidelne sumarizuje vývoj inflácie, porovnáva ho s eurozónou a dopĺňa vysvetlenia, prečo sa ceny hýbu: https://nbs.sk/en/inflation/. V takej situácii sa aj drobnosť (napríklad drahšia káva) stáva symbolom väčšieho stresu.

Tak čo teda Slovákom často neprekáža?

Ak hľadáš univerzálnu odpoveď, sklamem ťa: všetkým nevyhovuje nič. Ale ak hľadáš veci, ktoré majú u nás vysokú toleranciu, dá sa vypozorovať pár stabilných „ostrovov pohody“, ktoré ľudí držia nad vodou aj v období, keď sa nadáva na všetko ostatné.

Rodina a blízke vzťahy ako kotva

Aj keď sa o tom menej rozpráva v bombastických titulkoch, pre veľa ľudí sú najdôležitejšie práve vzťahy. V európskych hodnotových výskumoch sa rodina dlhodobo objavuje medzi najvyššie hodnotenými životnými oblasťami a výskumný program EVS sa tejto téme venuje systematicky: https://europeanvaluesstudy.eu/about-evs/research-topics/family/. V praxi to znamená, že keď funguje „domácnosť“ a opora v blízkych, veľa iných problémov sa dá zvládnuť ľahšie, aj keď nás iritujú.

Zároveň to vysvetľuje aj paradox sťažovania. Niekedy sa sťažujeme práve doma, kde je bezpečne a kde vieme, že nás nikto neodsúdi. Vtedy sťažovanie neznamená, že nič neznášame, ale že ventilujeme stres a následne ideme ďalej.

Malé radosti, ktoré sa nedajú „pokaziť“ jednou správou

U niekoho je to prechádzka, u iného záhrada, u ďalšieho šport, seriál alebo dobré jedlo. Toto sú veci, pri ktorých máme vysokú toleranciu voči chaosu sveta, lebo nám prinášajú okamžitý pocit normálnosti. Keď sa človek cíti ukotvený v bežných rituáloch, aj veľké témy sa dajú spracovať bez toho, aby prehlušili celý deň.

Tu sa opäť oplatí pripomenúť „negativity bias“. To, že negatívne správy znejú hlasnejšie, neznamená, že pozitívne veci neexistujú. Len sa mozgu jednoducho menej oplatí robiť z nich poplach, a preto ich často považujeme za samozrejmosť, kým sa nestratia.

„Keď sa dá, nejako bude“ – praktická odolnosť

Možno to poznáš z vlastného okolia: v kríze sa veľa ľudí zrazu prepne do režimu riešenia. Vtedy neprekáža, že nie je všetko dokonalé, lebo dôležité je, že veci idú dopredu. Táto pragmatická odolnosť sa neukáže v internetových komentároch, ale skôr v tom, koľko ľudí si pomáha v rodine, koľko ľudí vie improvizovať a koľko ľudí dokáže fungovať aj v provizóriu.

Aj Eurobarometer naznačuje, že obraz Slovenska nie je len čierno-biely: popri pomenovaní veľkých problémov veľká väčšina ľudí hovorí, že so životom sú celkovo spokojní. To je presne tá tichá „odolná vrstva“ spoločnosti, ktorá sa v kriku často stratí.

Keď sa sťažovanie stane hobby, dá sa s tým niečo spraviť?

Dá, a nemusí to byť ezoterika ani motivačné citáty. Najjednoduchší trik je uvedomiť si, že sťažovanie je často len prvá verzia myšlienky, nie finálny názor. Keď človek tú prvú verziu vypovie, uľaví sa mu, ale ak pri tom zostane, začne mu to tvarovať realitu tak, že už vidí najmä chyby.

Pomáha jednoduché pravidlo: „kritika + návrh“. Ak niečo pomenuješ ako problém, skús jednou vetou doplniť, čo by bolo lepšie riešenie alebo čo vieš spraviť ty sám. Táto drobnosť zmení sťažovanie z bezmocnosti na kontrolu, a práve pocit kontroly je to, čo v časoch zdražovania či neistoty ľuďom najviac chýba.

A ešte jedna praktická vec: dávkuj si informačnú stravu. Negatívne správy prirodzene priťahujú pozornosť, lebo mozog ich vyhodnocuje ako dôležité varovanie. Keď však celý deň prijímaš len varovania, začneš mať pocit, že nič iné neexistuje, aj keď realita je pestrejšia. Tento mechanizmus pekne vysvetľuje psychologický rámec „bad is stronger than good“:

Video: Ako nás „negativity bias“ núti vidieť svet horšie, než je

Ak chceš rýchlo pochopiť, prečo máme tendenciu preceňovať zlé správy a podceňovať tiché pozitíva, toto video to vysvetľuje zrozumiteľne a prakticky. Dá sa pri ňom dobre odsledovať, prečo máme pocit, že „všetko je zlé“, aj keď sa nám v osobnom živote často darí držať stabilitu.

Tak existuje niečo, čo Slovákom neprekáža?

Ak to zhrnieme bez pózy: neprekáža nám všetko a nie sme odsúdení na večné frflanie. Dáta ukazujú, že veľká väčšina ľudí je so životom celkovo spokojná, aj keď zároveň pomenúva veľmi konkrétne problémy, najmä tie, ktoré súvisia s peniazmi a nákladmi na život.

Takže odpoveď je skôr o rovnováhe než o jednom „svätom grále“. Keď fungujú vzťahy, zdravie a aspoň základná istota, veľa vecí dokážeme tolerovať, prispôsobiť sa a prežiť s humorom. A keď sa nám zdá, že už neprekáža nič, často to nie je národná črta, ale prirodzený ľudský filter pozornosti, ktorý si viac všíma zlé než dobré.

Zdroje

1. Štandardný Eurobarometer 102 – Verejná mienka v Európskej únii (Slovenská republika) – https://slovakia.representation.ec.europa.eu/document/download/56a03993-c4ab-42ad-a8bd-b459d2f850de_sk?filename=Standard+Eurobarometer+102+%E2%80%93+Autumn+2024+%E2%80%93+Public+Opinion+in+the+European+Union+-+Slovakia.pdf
2. Bad Is Stronger Than Good (Review of General Psychology, 2001) – https://assets.csom.umn.edu/assets/71516.pdf
3. Národná banka Slovenska – Inflation (prehľady a komentáre k inflácii) – https://nbs.sk/en/inflation/
4. European Values Study (EVS) – Research topic: Family – https://europeanvaluesstudy.eu/about-evs/research-topics/family/