Čo sa stane so zimným štadiónom po sezóne?

Keď sa skončí hokejová alebo krasokorčuliarska sezóna, zimný štadión sa „nevypne“ ako svetlo. Pre prevádzku sa len zmení režim a priority: z každodenného ľadu pre tréningy a zápasy sa stane technická úloha – bezpečne odstaviť alebo upraviť technológiu, ochrániť budovu pred vlhkosťou a pripraviť halu na letné využitie. Najväčší rozdiel je v tom, či štadión plánuje ďalšie podujatia v krátkom čase, alebo ide do klasickej letnej prestávky.

V praxi hneď po sezóne prichádza séria kontrol a rozhodnutí: či sa ľad bude úplne roztápať, alebo sa ponechá (a prekryje), ako sa nastaví vetranie a odvlhčovanie, čo sa bude servisovať a kedy sa začnú prípravy na ďalšiu sezónu. A hoci to bežný návštevník nevidí, pre technikov je to často najdôležitejšia fáza roka – keď sa dá spraviť údržba bez toho, aby každý deň „horel“ rozpis ľadu.

Dve základné možnosti: ľad sa odstráni, alebo sa ponechá pod prekrytím

Po sezóne existujú dva hlavné scenáre. Prvý je typický pre komunitné štadióny: ľad sa postupne nechá roztopiť a plocha sa zmení na „suchú“ halu – napríklad pre florbal, inline hokej, výstavy či koncerty. Druhý scenár je častý vo väčších arénach, ktoré potrebujú rýchle prestavby medzi rôznymi akciami: ľad sa ponechá, prekryje sa izolačnými panelmi (ice cover) a na vrch sa položí dočasná podlaha alebo povrch podľa potreby. Takto sa dá urobiť prechod z ľadu na koncert alebo basketbal bez toho, aby sa ľad musel kompletne znovu budovať.

Čo je vlastne pod ľadom a prečo sa nedá len „vypnúť mrazák“

Ľadová plocha nie je iba zamrznutá voda na betóne. Typický ľadový „sendvič“ má presnú skladbu vrstiev a nadväzuje na potrubia v podlahe, ktoré odoberajú teplo. Medzinárodné technické materiály uvádzajú, že samotná ľadová vrstva má mať zvyčajne približne 25–30 mm a pod ňou býva najčastejšie betónová doska, v ktorej sú uložené chladiace rúry – práve tie tvoria najväčší „výmenník tepla“ celej haly. Takáto podlaha musí byť rovná, odolná a navrhnutá na dlhodobé cykly chladenia a otepľovania, preto sa s ňou zaobchádza opatrne.

To je aj dôvod, prečo sa ľad po sezóne „neodstaví“ jedným gombíkom. Ak sa chladenie vypne bez rozumného postupu, môžu vzniknúť problémy s kondenzáciou, vodou v nevhodných miestach, alebo s materiálmi v podlahe a technológii. Navyše, počas roztápania vzniká veľa vody, ktorá musí mať kontrolovanú cestu – inak sa ľahko dostane tam, kde nemá čo robiť.

Ako prebieha roztápanie ľadu a čo sa deje s vodou

Pri úplnom ukončení ľadu sa typicky upraví nastavenie chladenia tak, aby sa ľad začal topiť postupne a kontrolovane. Niekde sa používa kombinácia zvýšenia teploty, vetrania a riadeného odvodu vody, inde sa pomáha aj teplou vodou alebo špeciálnymi postupmi, ktoré urýchlia roztopenie bez rizika pre konštrukcie. Dôležité je, že nejde len o „kaluž“ na ploche – roztopený ľad predstavuje veľký objem vody a tá musí ísť do vhodných odtokov alebo zberných miest.

V tejto fáze sa často rieši aj čistenie povrchov a okolia mantinelov, kontrola odtokov, a odstránenie zvyškov, ktoré sa počas sezóny nahromadili (napríklad prach, drobné nečistoty či zvyšky z údržby ľadu). Všetko sa robí tak, aby sa hala po vyschnutí dala bezpečne používať aj mimo zimných športov.

Najväčší nepriateľ mimo sezóny: vlhkosť, kondenzácia a „hmla“ v hale

Keď ľad zmizne (alebo aj keď zostane pod krytím), mení sa mikroklíma haly. Zimné štadióny sú citlivé na vlhkosť: ak sa do haly dostáva teplý a vlhký vzduch, pri kontakte so studenými povrchmi môže kondenzovať. V sezóne to ľudia poznajú ako hmlu nad ľadom alebo kvapkanie zo stropu, no mimo sezóny sa problém môže prejaviť inak – napríklad zvýšenou koróziou, vlhnutím konštrukcií, či rizikom plesní v priestoroch, ktoré sa horšie vetrajú.

Preto sa po sezóne veľa pozornosti venuje vetraniu, odvlhčovaniu a najmä tomu, aby sa obmedzili nekontrolované prieniky vzduchu z vonku (dvere, netesnosti, „ťahanie“ cez obálku budovy). Prevádzkové manuály pre arény zdôrazňujú, že nekontrolované prúdenie vzduchu a prenikanie vlhkosti zvyšuje záťaž technológií a zbytočne komplikuje prevádzku – najmä keď sa v hale rieši vlhkosť.

Letná údržba: kedy sa robia veci, ktoré počas sezóny nejdú

Mimo sezóny je ideálny čas na servis a revízie, ktoré by počas zimy znamenali výpadky ľadu. Typicky sem patria kontroly chladiaceho systému, čerpadiel, ventilácie, odvlhčovania, elektroinštalácie, osvetlenia, mantinelov a bezpečnostných prvkov. Riešia sa aj „neviditeľné“ veci – tesnenia, filtre, odvody kondenzátu, stav izolácií či miesta, kde sa dlhodobo drží vlhkosť.

Zmysel tejto údržby je jednoduchý: znížiť riziko poruchy v sezóne, keď je tlak na rozpis ľadu najväčší, a zároveň udržať kvalitu prostredia v hale. Ak sa zanedbá napríklad práca s vlhkosťou alebo netesnosťami, hala môže mať problémy aj v ďalšej zime – od horšej kvality ľadu až po vyššie opotrebenie materiálov.

Na čo sa štadión používa v lete: športy, akcie, tréningy aj „suchá“ sezóna

Keď sa ľad odstráni, štadión často funguje ako viacúčelová hala. Niekde sa kladie špeciálny povrch, inde sa využíva betónová plocha s dočasnou úpravou, a v niektorých mestách je leto práve obdobím, kedy hala zarobí na podujatiach, ktoré by na ľade robiť nešlo. Pri väčších arénach je bežné, že sa ľad ponechá a len sa prekryje – tým sa skráti čas návratu na ľad a umožnia sa rýchle prestavby medzi akciami.

Zaujímavé je, že pre diváka to môže vyzerať ako zázrak – jeden deň hokej, o pár dní koncert. V skutočnosti je to logistika, skladovanie dielov (mantinely, plexi, podlahové panely), bezpečnosť pri montáži a presné postupy, aby sa nič nepoškodilo a aby sa hala stihla pripraviť načas.

Ako dlho trvá návrat ľadu a prečo sa začína skôr, než si ľudia myslia

Príprava ľadu na novú sezónu nie je záležitosť jedného večera. Najprv sa musí stabilizovať teplota podlahy a technológia, potom sa ľad buduje po vrstvách: voda sa nanáša postupne, medzi vrstvami sa necháva zamŕzať, a až neskôr prichádzajú ďalšie kroky, ako je maľovanie čiar a loga (pod ľad), finálne vrstvy a „vyjazdenie“ plochy. Zároveň sa dolaďuje klíma v hale, pretože bez správnej kontroly vlhkosti sa ľad zhoršuje a objavujú sa problémy s kondenzáciou.

Technické odporúčania riešia aj to, aké dôležité je mať pod kontrolou vlhkosť a rosný bod v aréne, pretože práve ten rozhoduje o tom, či sa bude na povrchoch tvoriť kondenzát. IIHF materiály napríklad uvádzajú, že správna kontrola vlhkosti je kľúčová pre kvalitu ľadu aj zdravú vnútornú klímu a opisujú výhody riadenia podľa rosného bodu.

Video: Ako sa aréna dokáže prestavať z ľadu na inú akciu

Ak si to chceš predstaviť naživo, najlepšie funguje timelapse alebo backstage video, kde je vidno prekrytie ľadu a montáž podlahy.

Zhrnutie: po sezóne sa z ľadu stáva projekt

Po sezóne zimný štadión nezíva prázdnotou – len sa mení typ práce. Namiesto každodenného rolbovania prichádza odstavenie alebo prekrytie ľadu, boj s vlhkosťou, servis technológie a prestavby na letné využitie. Ak sa všetko urobí správne, hala je v lete funkčná a na jeseň sa ľad vráti v kvalite, ktorá vydrží celú ďalšiu sezónu.

A keď najbližšie uvidíš, že sa na štadióne v lete koná koncert alebo florbalový turnaj, je dosť možné, že pod podlahou je stále ľad – alebo naopak, že ľad už dávno zmizol, no technici práve teraz robia kroky, vďaka ktorým sa v zime bude korčuľovať bez hmly, kvapkania a zbytočných výpadkov.

Zdroje

1. IIHF – “IIHF Guide to Sustainable Ice Arenas” (PDF) — https://blob.iihf.com/iihf-media/iihfmvc/media/downloads/projects/ice%20rink%20guide/230519_iihf_sustainable-ice-rink_guide.pdf
2. SaskPower / Saskatchewan Parks and Recreation Association / Office of Energy Conservation – “The Energy Management Manual for Arena and Rink Operators” (PDF) — https://rfabc.com/wp-content/uploads/2022/08/energy2.pdf
3. Becker Arena Products – “Rink Conversions: From Ice to Dry Floor Events and Back” — https://beckerarena.com/rink-conversions-from-ice-to-dry-floor-events-and-back/