Ako sa chrániť pred horúčavami?A čo sa deje s telom pri prehriatí a kedy už hrozí úpal?

Horúčava nie je iba nepríjemný pocit, pri ktorom sa viac potíme a horšie spíme. Ľudský organizmus musí pri vysokých teplotách neustále pracovať na tom, aby udržal svoju vnútornú teplotu v bezpečnom rozmedzí. Ak je však horúco príliš dlho, vzduch je vlhký, človek má nedostatok tekutín alebo sa fyzicky namáha, prirodzené chladiace mechanizmy môžu prestať stačiť. Výsledkom môže byť vyčerpanie z tepla a v najhoršom prípade život ohrozujúci úpal.

Pred horúčavou sa najlepšie chránime kombináciou dostatočného príjmu tekutín, pobytu v tieni alebo chladnom priestore, ľahkého oblečenia a obmedzenia fyzickej aktivity počas najteplejších hodín. Zvýšené riziko majú najmä starší ľudia, malé deti, tehotné ženy, chronicky chorí, ľudia užívajúci niektoré lieky a osoby pracujúce alebo športujúce na slnku. Zmätenosť, porucha vedomia či veľmi vysoká telesná teplota už môžu znamenať život ohrozujúci stav.

Prečo sa ľudské telo vôbec prehrieva

Ľudské telo neustále vytvára teplo. Vzniká pri metabolizme, práci svalov, trávení aj obyčajnom pohybe. Za normálnych okolností organizmus dokáže prebytočné teplo odovzdávať okoliu a vnútornú teplotu udržiava približne okolo 37 °C.

Keď však začne byť okolité prostredie veľmi horúce, rozdiel medzi teplotou tela a vzduchu sa zmenšuje. Organizmus preto musí čoraz viac využívať ďalší mechanizmus – potenie.

Samotný pot však telo neochladzuje automaticky. Ochladenie nastáva až vtedy, keď sa voda z povrchu pokožky odparí. Práve preto býva kombinácia vysokej teploty a vysokej vlhkosti mimoriadne nepríjemná. Keď je vzduch nasýtený vodnou parou, pot sa odparuje pomalšie a telo stráca jednu zo svojich najdôležitejších možností chladenia.

Čo sa s telom deje počas horúčavy

Pri zvýšenej teplote okolia začne organizmus robiť niekoľko vecí naraz. Ich cieľom je odviesť čo najviac tepla z vnútorných orgánov smerom k povrchu tela.

Cievy v pokožke sa rozšíria

Do kože začne prúdiť viac krvi. Preto môže byť človek začervenaný a pokožka pôsobí teplejšie. Krv odovzdáva časť tepla okoliu a ochladená sa následne vracia späť do obehu.

Tento systém však znamená väčšiu záťaž pre srdce. Aby bol zachovaný dostatočný krvný obeh napriek rozšíreným cievam, srdce môže začať biť rýchlejšie.

Pre zdravého človeka predstavuje krátkodobé zvýšenie záťaže väčšinou zvládnuteľnú situáciu. Pre človeka so srdcovým alebo cievnym ochorením však môže dlhá vlna horúčav znamenať podstatne väčší problém.

Začneme sa potiť

Potné žľazy produkujú tekutinu, ktorá sa dostáva na povrch pokožky. Pri jej odparovaní sa spotrebúva teplo a pokožka sa ochladzuje.

S potom však nestrácame iba vodu. Odchádzajú aj elektrolyty, najmä sodík a chloridy. Pri niekoľkohodinovej fyzickej aktivite v horúčave preto môže človek stratiť značné množstvo tekutín aj minerálov.

Ak straty nenahrádza, začína sa rozvíjať dehydratácia.

Znižuje sa množstvo tekutiny v krvnom obehu

Čím viac vody stratíme potením, tým menej jej zostáva v organizme. Zmenšuje sa objem cirkulujúcej krvi a srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby zabezpečilo zásobovanie orgánov.

Objaviť sa môže pocit slabosti, zrýchlený pulz, bolesť hlavy alebo závrat. Pri rýchlom postavení sa môže človeku zatočiť hlava a v niektorých prípadoch môže odpadnúť.

Organizmus sa zároveň snaží vodou šetriť. Obličky preto produkujú menej moču a moč býva tmavší.

Prečo nám vysoká vlhkosť robí taký problém

Teplota na teplomere nehovorí celý príbeh. Pri rovnakej teplote môže byť organizmus v suchom prostredí schopný ochladzovať sa podstatne účinnejšie než vo veľmi vlhkom vzduchu.

Predstavte si pokožku pokrytú potom. Ak sa pot rýchlo odparuje, odnáša so sebou teplo. Pri vysokej vlhkosti zostáva voda na pokožke, steká po tele, ale jej chladiaci účinok je slabší.

Preto môže byť dusný deň s teplotou okolo 30 °C pre niektorých ľudí náročnejší než vyššia teplota v suchom prostredí.

Situáciu ďalej zhoršuje priame slnko. WHO upozorňuje, že podmienky na priamom slnku môžu byť výrazne náročnejšie než teplota uvádzaná v predpovedi, ktorá sa štandardne meria v tieni.

Prvé varovania tela netreba ignorovať

Prehriatie väčšinou nezačína náhlym kolapsom. Telo pred vážnymi problémami často vysiela viacero varovaní.

Môže sa objaviť:

• intenzívny smäd,
• nadmerné potenie,
• únava a slabosť,
• bolesť hlavy,
• podráždenosť,
• závrat,
• nevoľnosť,
• svalové kŕče,
• zrýchlený pulz,
• menšie množstvo moču,
• tmavší moč.

Už tieto príznaky znamenajú, že organizmus môže mať problém udržať rovnováhu medzi vytváraním a odvádzaním tepla.

Pokračovať napriek nim v športovaní, fyzickej práci alebo pobyte na slnku nie je dobrý nápad.

Tepelné kŕče bývajú jedným z prvých problémov

Pri intenzívnom potení môže človek strácať vodu a elektrolyty rýchlejšie, než ich dokáže dopĺňať. Výsledkom môžu byť bolestivé svalové kŕče, často v nohách, rukách alebo oblasti brucha.

Typické sú najmä pri fyzickej práci alebo športovaní v horúčave.

Aktivitu treba prerušiť, presunúť sa do chladnejšieho prostredia a doplniť tekutiny. Pri dlhšej námahe a výraznom potení môžu mať význam aj nápoje alebo jedlo obsahujúce elektrolyty.

Ak sú kŕče veľmi silné, opakujú sa, neustupujú alebo má človek ďalšie zdravotné problémy, je vhodné vyhľadať zdravotnú pomoc.

Vyčerpanie z tepla je už vážnym varovaním

Vyčerpanie z tepla vzniká najmä v dôsledku dlhšieho pôsobenia horúčavy a veľkej straty vody a solí potením. Človek ešte nemusí byť v bezprostrednom ohrození života, ale stav sa môže bez ochladenia ďalej zhoršovať.

Ako vyzerá vyčerpanie z tepla

Medzi časté príznaky patria:

• silné potenie,
• slabosť a výrazná únava,
• bolesti hlavy,
• závraty,
• nevoľnosť alebo vracanie,
• smäd,
• podráždenosť,
• svalové kŕče,
• zrýchlený, často slabší pulz,
• zvýšená telesná teplota,
• znížené močenie.

Pokožka býva často vlhká od potu.

Čo urobiť

Človeka treba dostať preč zo slnka a tepla. Ideálny je klimatizovaný alebo aspoň chladnejší priestor. Pomôže uvoľniť alebo odstrániť nepotrebné oblečenie, chladiť pokožku vodou, studenými vlhkými uterákmi alebo sprchou a umožniť prúdenie vzduchu.

Ak je človek pri plnom vedomí a dokáže normálne prehĺtať, môže postupne popíjať chladnú vodu.

Pri vracaní, zhoršovaní stavu, pretrvávajúcich problémoch alebo pochybnostiach je potrebná zdravotná pomoc. Vyčerpanie z tepla môže prejsť do podstatne nebezpečnejšieho stavu.

Úpal je život ohrozujúci stav

Najvážnejšou formou prehriatia je úpal, označovaný aj ako heat stroke. V tejto chvíli už termoregulačný systém organizmu nezvláda situáciu a vnútorná teplota môže veľmi rýchlo stúpať.

CDC uvádza, že pri úpale môže telesná teplota v priebehu približne 10 až 15 minút vystúpiť až na približne 41 °C alebo viac.

Takáto teplota už nie je len nepríjemná. Môže poškodzovať mozog a ďalšie životne dôležité orgány.

Najnebezpečnejším signálom je zmena správania

Jedným z najdôležitejších rozdielov medzi vyčerpaním z tepla a úpalom je postihnutie centrálneho nervového systému.

Človek môže byť:

• zmätený,
• dezorientovaný,
• nezvyčajne podráždený,
• môže hovoriť nezrozumiteľne,
• mať problémy s koordináciou,
• dostať kŕče,
• stratiť vedomie.

Pokožka môže byť horúca a suchá, ale nie je pravda, že človek pri úpale vždy prestane potiť. Najmä pri úpale vyvolanom športom alebo intenzívnou fyzickou námahou môže byť pokožka stále výrazne spotená.

Preto sa nemožno spoliehať na pravidlo „kým sa potí, nejde o úpal“.

Čo sa pri ťažkom prehriatí deje s mozgom

Mozog je na extrémne zvýšenú telesnú teplotu veľmi citlivý. Keď prestáva fungovať termoregulácia, vysoká teplota a zmeny krvného obehu môžu narúšať fungovanie nervového systému.

Prejaví sa to práve zmätenosťou, poruchami koordinácie, zmenou správania, kŕčmi alebo stratou vedomia.

Čím dlhšie zostáva telesná teplota nebezpečne vysoká, tým vyššie je riziko vážnych komplikácií. Preto sa pri podozrení na úpal nečaká, či sa stav „sám upraví“.

Obličky dostávajú počas horúčav poriadne zabrať

Obličky regulujú množstvo vody a minerálov v organizme. Pri dehydratácii sa snažia zadržať čo najviac tekutiny, takže moč je koncentrovanejší a jeho množstvo klesá.

Pri extrémnom prehriatí, dehydratácii a fyzickej námahe sa riziko poškodenia obličiek zvyšuje.

Ťažká námaha v horúčave môže byť spojená aj s rabdomyolýzou – rozpadom svalových buniek. Ich obsah sa dostáva do krvi a môže následne poškodzovať obličky.

Varovným signálom môže byť neobvykle silná bolesť svalov, výrazná slabosť alebo veľmi tmavý moč pripomínajúci čaj či kolu. Takýto stav si vyžaduje lekárske vyšetrenie.

Horúčava zaťažuje aj srdce

Organizmus potrebuje počas horúčavy dostať viac krvi k pokožke. Súčasne však pri potení klesá množstvo tekutiny v krvnom obehu.

Srdce tak musí pracovať rýchlejšie a intenzívnejšie.

Práve preto patria ľudia so srdcovocievnymi ochoreniami medzi skupiny, ktoré si počas horúčav vyžadujú zvýšenú pozornosť. Extrémne teplo môže zhoršovať aj ďalšie existujúce ochorenia a zdravotné problémy nemusia vzniknúť iba v podobe klasického úpalu.

Kto je počas horúčav najviac ohrozený

Horúčava môže poškodiť zdravie kohokoľvek. Aj mladý zdravý človek môže dostať úpal napríklad pri intenzívnom športovaní na slnku.

Niektoré skupiny však majú podstatne vyššie riziko.

Starší ľudia

S pribúdajúcim vekom sa schopnosť organizmu reagovať na teplo môže znižovať. Starší ľudia môžu mať slabší pocit smädu, horšiu termoreguláciu a častejšie užívajú lieky alebo majú chronické ochorenia.

Obzvlášť zraniteľný môže byť človek, ktorý žije sám a nemá nikoho, kto by si všimol zhoršenie jeho stavu.

Dojčatá a malé deti

Malé deti ešte nemajú termoregulačné mechanizmy vyvinuté rovnako ako zdravý dospelý človek. Navyše nedokážu vždy povedať, že sú smädné alebo im je príliš teplo.

Dieťa preto nikdy nesmie zostať samo v zaparkovanom automobile, a to ani na krátku chvíľu.

Zaparkované vozidlo sa môže na slnku zahriať mimoriadne rýchlo a otvorené okno nepredstavuje spoľahlivú ochranu.

Tehotné ženy

Tehotenstvo samo o sebe predstavuje pre organizmus zvýšenú fyziologickú záťaž. WHO preto zaraďuje tehotné ženy medzi skupiny, ktorým môže extrémne teplo spôsobovať väčšie problémy.

Počas horúčav je dôležité najmä obmedziť nadmernú fyzickú námahu, nezostávať dlho na priamom slnku a pravidelne dopĺňať tekutiny.

Ľudia s chronickými ochoreniami

Vyššie riziko môžu mať ľudia s ochoreniami:

• srdca a ciev,
• obličiek,
• dýchacieho systému,
• cukrovkou,
• niektorými neurologickými ochoreniami,
• niektorými duševnými ochoreniami.

Horúčava nemusí vyvolať iba vyčerpanie alebo úpal. Môže tiež zhoršiť už existujúce ochorenie.

Ľudia užívajúci niektoré lieky

Určité lieky môžu ovplyvňovať hospodárenie organizmu s vodou, krvný tlak, potenie, funkciu obličiek alebo schopnosť tela regulovať teplotu.

To však neznamená, že človek má počas horúčavy svojvoľne prestať užívať predpísanú liečbu. Pri pravidelnej medikácii a pochybnostiach o jej vplyve počas horúceho počasia je vhodné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom.

Ľudia pracujúci vonku

Stavbári, pracovníci v poľnohospodárstve, cestári, kuriéri, pracovníci údržby alebo ľudia v ďalších profesiách vykonávaných vonku môžu byť teplu vystavení celé hodiny.

Riziko ďalej zvyšuje fyzická práca, pretože aktívne svaly produkujú ďalšie teplo.

Ochranné oblečenie a pracovné pomôcky môžu zároveň obmedzovať odparovanie potu a odvádzanie tepla.

Športovci

Pri behu, cyklistike, futbale alebo inom intenzívnom športe vzniká vo svaloch veľké množstvo tepla. Keď k tomu pridáme vysokú vonkajšiu teplotu, slnko a vlhkosť, schopnosť tela odvádzať vznikajúce teplo môže byť nedostatočná.

Úpal pri intenzívnej fyzickej aktivite môže vzniknúť aj u mladého, zdravého a dobre trénovaného človeka.

Ako sa pred teplom účinne chrániť

Najlepšou ochranou nie je čakať na prvé príznaky prehriatia. Opatrenia majú najväčší význam ešte predtým, než organizmus začne bojovať s nedostatkom tekutín a vysokou telesnou teplotou.

Pite pravidelne, nie až pri veľkom smäde

Počas horúcich dní treba tekutiny dopĺňať priebežne. Smäd je už signálom, že organizmus potrebuje vodu.

Najjednoduchšou voľbou je voda. Pri intenzívnej fyzickej aktivite spojenej s dlhým a silným potením môže byť potrebné doplniť aj stratené elektrolyty.

Univerzálne pravidlo typu „každý musí vypiť presne tri litre“ však nie je vhodné pre všetkých. Potreba tekutín závisí od telesnej hmotnosti, aktivity, prostredia, stravy aj zdravotného stavu.

Ľudia, ktorí majú od lekára nariadené obmedzenie tekutín napríklad pre niektoré ochorenia srdca alebo obličiek, by nemali svoj príjem svojvoľne výrazne meniť.

Alkohol počas horúčavy nie je spôsob hydratácie

Studené pivo môže pôsobiť osviežujúco, ale alkohol nie je vhodnou náhradou vody. Môže zhoršovať schopnosť človeka posúdiť svoj stav a vo väčšom množstve prispievať k problémom s hydratáciou.

WHO počas horúčav odporúča alkohol obmedziť a uprednostniť vodu.

Najväčšiu námahu presuňte na chladnejšiu časť dňa

Ak nemusíte športovať, kosiť trávnik alebo vykonávať ťažkú prácu počas najväčšej horúčavy, odložte ju.

Vhodnejšie bývajú skoré ranné alebo neskoršie večerné hodiny. Priamy obedný a popoludňajší úpek predstavuje pre organizmus zbytočne vysokú záťaž.

Ak sa fyzickej práci nemožno vyhnúť, potrebné sú pravidelné prestávky v tieni alebo chladnom prostredí a dostatok tekutín.

Oblečenie môže výrazne pomôcť

Voľné, ľahké a priedušné oblečenie umožňuje vzduchu pohybovať sa pri pokožke a uľahčuje odparovanie potu.

Pri pobyte vonku pomáha aj pokrývka hlavy a ochrana pokožky pred UV žiarením. Opaľovací krém však nezabraňuje prehriatiu – chráni pred ultrafialovým žiarením, nie pred vysokou telesnou teplotou.

Človek preto môže dostať úpal aj napriek dokonale nanesenému opaľovaciemu krému.

Studená sprcha nemusí byť ľadová

Na ochladenie tela je užitočná chladná sprcha, kúpeľ, navlhčenie pokožky alebo studený vlhký uterák.

Nie je potrebné trápiť sa extrémne ľadovou vodou. Cieľom je odvádzať teplo z tela a znižovať tepelnú záťaž.

Pomôcť môže aj rozprašovač vody na pokožku v kombinácii s prúdením vzduchu.

Ak je doma príliš horúco, vyhľadajte chladnejšie miesto

Ak nemožno domácnosť udržať v prijateľnej teplote, WHO odporúča počas horúčav podľa možností stráviť aspoň časť dňa v chladnejšom prostredí.

Môže ísť o klimatizovanú verejnú budovu, nákupné centrum, knižnicu alebo iné dostupné chladné miesto.

Toto opatrenie môže byť obzvlášť dôležité pre starších ľudí a osoby s chronickými ochoreniami.

Ventilátor má svoje limity

Ventilátor vytvára prúdenie vzduchu, ktoré podporuje odparovanie potu a človek sa vďaka tomu môže cítiť chladnejšie.

Pri extrémnych teplotách však samotný ventilátor nemusí stačiť na ochranu pred ochorením z tepla. Ak je vzduch extrémne horúci, treba hľadať účinnejší spôsob ochladenia prostredia alebo sa presunúť na chladnejšie miesto.

Dávajte pozor aj na ľudí vo svojom okolí

Počas vlny horúčav má zmysel zavolať starším rodičom, starým rodičom, susedovi žijúcemu osamote alebo inému človeku, ktorý môže patriť do rizikovej skupiny.

Nestačí sa vždy opýtať iba „ako sa máš“. Užitočnejšie je zistiť, či má doma prijateľnú teplotu, či pije, či nemá závraty, nevoľnosť alebo nezvyčajnú slabosť a či nepotrebuje pomôcť dostať sa na chladnejšie miesto.

Pri prehriatí sa stav človeka môže zhoršiť natoľko, že už nemusí správne vyhodnotiť vlastnú situáciu.

Čo robiť pri podozrení na úpal

Ak je človek zmätený, má poruchu vedomia, kŕče, výrazne zmenené správanie alebo veľmi vysokú telesnú teplotu, treba myslieť na úpal.

Ide o urgentný stav.

Volajte tiesňovú linku 112 alebo zdravotnú záchrannú službu 155.

Kým príde pomoc:

• presuňte človeka do tieňa alebo chladného priestoru,
• odstráňte nepotrebné vrchné oblečenie,
• začnite ho okamžite ochladzovať,
• namočte pokožku chladnou vodou,
• používajte studené vlhké uteráky,
• ak je dostupný ventilátor, podporte ním odparovanie vody,
• chladné obklady možno prikladať na krk, podpazušie a slabiny,
• zostaňte pri človeku a sledujte jeho stav.

Ak má človek poruchu vedomia alebo nedokáže bezpečne prehĺtať, nedávajte mu piť.

Pri bezvedomí treba sledovať dýchanie a postupovať podľa pokynov tiesňovej linky.

Paracetamol ani lieky proti horúčke úpal nevyriešia

Telesná teplota pri úpale nestúpa rovnakým mechanizmom ako pri infekčnej horúčke. Problémom nie je zmena „nastavenia termostatu“ organizmu v dôsledku infekcie, ale neschopnosť tela zbaviť sa nahromadeného tepla.

WHO preto upozorňuje, že pri úpale sa nemá spoliehať na paracetamol ani kyselinu acetylsalicylovú.

Človeka treba aktívne ochladzovať a zabezpečiť urgentnú zdravotnú pomoc.

Úpal a úžeh nie sú úplne to isté

Tieto výrazy sa v bežnej reči často zamieňajú.

Úpal súvisí s celkovým prehriatím organizmu a nemusí vôbec vzniknúť na priamom slnku. Človek sa môže nebezpečne prehriať aj v nevetranej budove, rozpálenom automobile, výrobnej hale alebo pri športe vo veľmi horúcom prostredí.

Úžeh sa tradične používa pre problémy spojené s dlhým pôsobením priameho slnečného žiarenia, predovšetkým na nechránenú hlavu a šiju. V praxi sa však môžu prejavy prekrývať a dôležitejšie než názov je rozpoznať vážne príznaky prehriatia.

Prehriatie sa môže prejaviť aj po skončení aktivity

Skutočnosť, že človek už nie je na slnku, neznamená, že riziko okamžite zmizlo. Ak počas niekoľkých hodín intenzívne športoval, pracoval a strácal tekutiny, jeho organizmus môže byť stále výrazne zaťažený.

Po skončení aktivity je preto rozumné pokračovať v ochladzovaní, dopĺňať tekutiny, odpočívať a sledovať prípadné príznaky.

Zhoršujúca sa slabosť, opakované vracanie, zmätenosť alebo kolaps nie sú bežnou „únavou z leta“.

Horúčava môže byť nebezpečná aj počas noci

Teplé noci majú jednu nepríjemnú vlastnosť – organizmus nedostane možnosť zbaviť sa tepelnej záťaže nahromadenej počas dňa.

Ak zostáva spálňa veľmi teplá aj v noci, telo musí pokračovať v termoregulácii namiesto toho, aby si počas spánku oddýchlo.

Práve preto je počas dlhších horúčav dôležité nielen prežiť najteplejšie popoludnie, ale snažiť sa ochladiť domácnosť aj pred spaním. Ak vonkajšia teplota večer klesne pod teplotu v interiéri, pomôže intenzívne vetranie. Cez deň má naopak význam zatienenie a obmedzenie prenikania horúceho vzduchu dovnútra.

Ako rozoznať, že už nejde iba o to, že je niekomu horúco

Veľký smäd, potenie a únava sú signály, že treba prestať s aktivitou a ochladiť sa.

Ak sa pridajú výrazné závraty, slabosť, nevoľnosť, vracanie, bolesť hlavy alebo kolaps, situáciu treba brať vážnejšie.

Zmätenosť, nezrozumiteľná reč, porucha koordinácie, kŕče alebo strata vedomia sú už varovné príznaky možného úpalu a dôvodom na okamžitú pomoc.

Pri horúčavách je lepšie reagovať príliš skoro než príliš neskoro.

Prečo môže byť horúčava nebezpečná aj pre úplne zdravého človeka

Častou chybou je predstava, že úpal dostávajú iba starší alebo chorí ľudia. Mladý zdravý organizmus má síce väčšie rezervy, ale fyzikálne limity termoregulácie platia pre každého.

Ak človek intenzívne športuje, vytvára veľké množstvo vlastného tepla. Keď ho zároveň obklopuje horúci a vlhký vzduch, telo ho nemusí stíhať odvádzať.

Práve pri športovom úpale môže byť nástup veľmi rýchly.

Dobrá fyzická kondícia preto nie je povolením ignorovať teplotu, vlhkosť, prestávky a hydratáciu.

Aklimatizácia pomáha, ale nerobí človeka nezraniteľným

Organizmus sa dokáže opakovanému pobytu v teple do určitej miery prispôsobiť. Postupne sa mení spôsob potenia, hospodárenie so soľou aj reakcia obehového systému.

To je jeden z dôvodov, prečo bývajú prudké horúčavy na začiatku sezóny nebezpečné. Ľudia ešte nemusia byť na vysoké teploty prispôsobení.

Pri fyzickej práci alebo športe preto nie je rozumné prejsť zo dňa na deň z chladného prostredia do niekoľkých hodín maximálnej záťaže na slnku.

Aklimatizácia však nikdy neznamená úplnú ochranu. Aj človek zvyknutý na teplo sa môže prehriať.

Ako si zapamätať základné pravidlá na horúci deň

Ak predpoveď hlási extrémne teploty, netreba z toho robiť komplikovanú vedu. Väčšina ochranných opatrení je jednoduchá.

Pite pravidelne. Vyhnite sa najväčšej fyzickej námahe v najteplejších hodinách. Vyhľadávajte tieň. Noste ľahké oblečenie. Ochladzujte pokožku. Udržujte domácnosť čo najchladnejšiu a v prípade potreby vyhľadajte klimatizovaný priestor.

A predovšetkým sledujte seba aj ľudí vo svojom okolí.

Prehriatie organizmu nie je stav, ktorý treba prekonať silou vôle. Keď telo začne vysielať varovné signály, potrebuje menej tepla, viac odpočinku a ochladenie.

Čo sa deje s telom počas extrémneho tepla

Svetová zdravotnícka organizácia v časti Science in 5 vysvetľuje, ako horúčava pôsobí na ľudský organizmus, ktoré skupiny sú najviac ohrozené a ako sa počas extrémnych teplôt chrániť.

Horúčavy sú zdravotný problém, ktorému sa dá vo veľkej miere predchádzať

Najnebezpečnejšie na prehriatí je, že spočiatku môže pôsobiť úplne nevinne. Človek sa potí, je unavený a predpokladá, že jednoducho vydrží ešte hodinu. Práve včasná reakcia však môže rozhodnúť o tom, či zostane pri nepríjemnej únave, alebo sa stav začne meniť na zdravotnú pohotovosť.

Telo má veľmi účinný systém regulácie teploty, ale jeho možnosti nie sú neobmedzené. Pri vysokých teplotách potrebuje dostatok vody, možnosť odvádzať teplo a prestávky od fyzickej záťaže.

Počas horúčav preto nie je prejavom slabosti presunúť šport na večer, prerušiť prácu, sadnúť si do tieňa alebo vyhľadať klimatizovaný priestor. Je to presne to, čo organizmus potrebuje, aby nemusel bojovať s teplom až za hranicou svojich možností.

Zdroje

1. World Health Organization Regional Office for Europe – #KeepCool in the heat
   https://www.who.int/europe/news-room/fact-sheets/item/keepcool-in-the-heat
2. World Health Organization – Heatwaves: How to stay cool
   https://www.who.int/news-room/questions-and-answers/item/heatwaves-how-to-stay-cool
3. Centers for Disease Control and Prevention, NIOSH – Heat-related Illnesses
   https://www.cdc.gov/niosh/heat-stress/about/illnesses.html
4. MedlinePlus, U.S. National Library of Medicine – Heat Illness
   https://medlineplus.gov/heatillness.html
5. World Health Organization – Science in 5: Protect yourself from extreme heat
   https://www.youtube.com/watch?v=Z_a7VgO2WR4