Na Slovensku existuje zákonná možnosť odoprieť výkon mimoriadnej vojenskej služby, ak by bol v rozpore s vaším svedomím alebo náboženským vyznaním. Neznamená to však, že človek jednoducho „odmietne vojnu“ a tým sa zbaví všetkých povinností voči štátu. Namiesto mimoriadnej služby so zbraňou môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu povolaný na alternatívnu službu.
Ak chcete odmietnuť výkon mimoriadnej vojenskej služby, musíte podať písomné vyhlásenie s úradne osvedčeným podpisom na okresný úrad v sídle kraja podľa trvalého pobytu. Väčšina mužov ho môže podať iba počas januára. Ak bude vyhlásenie akceptované, nezaniká vám branná povinnosť – namiesto vojenskej služby môžete byť povolaný na alternatívnu službu bez zbrane.
Čo vlastne znamená „odmietnuť vojenskú službu“?
Bežne sa používa spojenie „odmietnutie vojenskej služby“, slovenské zákony však hovoria o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Ide o pomerne podstatný rozdiel.
Mohlo by vás zaujímať
Na Slovensku v súčasnosti nefunguje klasická povinná základná vojenská služba, na ktorú by mladí muži automaticky nastupovali po dovŕšení určitého veku. Existuje však branná povinnosť. Podľa zákona č. 150/2025 Z. z. zahŕňa povinnosť podrobiť sa odvodu, ak to zákon vyžaduje, a vykonať mimoriadnu alebo alternatívnu službu.
Branná povinnosť vzniká občanovi Slovenskej republiky – mužovi s trvalým pobytom na Slovensku – 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov. Za štandardných okolností zaniká 31. decembra roka, v ktorom dovŕši 55 rokov, pokiaľ nenastane niektorá zo zákonných výnimiek alebo nebola dobrovoľne predĺžená.
Ústava umožňuje vojenskú službu odoprieť
Právo odoprieť vojenskú službu nie je nejaká administratívna „finta“. Nachádza sa priamo v Ústave Slovenskej republiky.
Článok 25 Ústavy SR stanovuje, že obrana Slovenskej republiky je povinnosťou občanov, zároveň však hovorí, že nikoho nemožno nútiť vykonávať vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti následne upravuje zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
To je zároveň dôležité obmedzenie. Zákonným dôvodom nie je jednoducho nechuť ísť na vojnu, obava zo straty zamestnania či všeobecný nezáujem o armádu. Odopretie je viazané na skutočný rozpor výkonu vojenskej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Ako odmietnuť výkon mimoriadnej služby?
Postup nie je komplikovaný, ale rozhodujúca je lehota. Viac nižšie.
Kedy môžete vyhlásenie podať?
Zákon rozlišuje dve situácie.
Občan môže odoprieť výkon mimoriadnej služby v kalendárnom roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť. Keďže mužovi s trvalým pobytom na Slovensku štandardne vzniká branná povinnosť 1. januára roka, v ktorom dovŕši 19 rokov, počas tohto prvého roka má na podanie vyhlásenia celý rok.
V každom ďalšom roku už možno vyhlásenie podať iba v januári. Ministerstvo obrany vo svojich aktuálnych odpovediach uvádza termín najneskôr do 31. januára. Vyhlásenie podané mimo zákonnej lehoty sa ignoruje.
Praktický príklad: ak máte 30 rokov a rozhodnete sa pre odopretie mimoriadnej služby v októbri 2026, v októbri ho už platne podať nemôžete. Najbližšie obdobie na podanie bude 1. až 31. januára 2027.
Ak však v roku 2026 práve dovŕšite 19 rokov a branná povinnosť vám vznikla v tomto roku, vyhlásenie môžete podať až do konca roka 2026.
Nedá sa to vybaviť až vtedy, keď začne byť zle
Toto je pravdepodobne najdôležitejšia časť celého systému.
Zákon výslovne stanovuje, že sa neprihliada na vyhlásenie podané v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Rovnako sa neprihliada na vyhlásenie podané po zákonnej lehote.
Ak teda človek chce toto ústavné právo uplatniť, musí to urobiť vopred. Nie je možné počkať na prípadnú mobilizáciu a až po doručení povolávacieho rozkazu sa rozhodnúť, že vojenskú službu odopiera.
Čo musí vyhlásenie obsahovať?
Podľa zákona musí vyhlásenie obsahovať:
- meno a priezvisko,
- dátum a miesto narodenia,
- rodné číslo,
- adresu trvalého a prípadného prechodného pobytu,
- povolanie,
- dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.
Podpis musí byť úradne osvedčený. Vyhlásenie sa následne písomne podáva príslušnému okresnému úradu v sídle kraja podľa trvalého pobytu. Ministerstvo obrany zároveň zverejňuje oficiálny vzor vyhlásenia, takže nie je potrebné vytvárať dokument úplne od začiatku.
Stačí napísať, že nechcem bojovať?
Nie úplne. Zákon aj Ústava SR spájajú právo na odopretie služby s rozporom so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Vyhlásenie preto nie je formulár typu „nechcem ísť do armády“. Dôvod musí zodpovedať niektorej zo zákonných možností. Ministerstvo obrany uvádza, že o vyhlásení rozhoduje príslušný okresný úrad v sídle kraja a žiadateľa následne informuje písomným rozhodnutím.
Ak vyhlásenie spĺňa zákonné náležitosti, nie je oneskorené a nejde o prípad, na ktorý sa podľa zákona neprihliada, okresný úrad vydá do 30 dní rozhodnutie o zaradení občana do dokumentácie občanov povinných vykonať alternatívnu službu.
Znamená to, že vás už nemôžu povolať?
Nie. Toto je najčastejší omyl spojený s odopretím mimoriadnej služby.
Odopretím vojenskej služby sa nezbavujete brannej povinnosti.
Namiesto mimoriadnej vojenskej služby sa z vás stáva osoba evidovaná na výkon alternatívnej služby. Ak by za podmienok stanovených zákonom došlo k povolávaniu, môžete byť povolaný aj vy – len nie na klasickú mimoriadnu službu so zbraňou.
Ministerstvo obrany túto otázku vysvetľuje pomerne jednoznačne: po úspešnom odopretí mimoriadnej služby je občan zaradený medzi osoby povinné vykonať v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu, teda službu bez zbrane.
Čo by ste pri alternatívnej službe robili?
Alternatívna služba neznamená, že človek zostane doma. Zákon umožňuje zaradiť evidovaného občana k zamestnávateľovi vykonávajúcemu úlohy potrebné počas vojny alebo vojnového stavu.
Môže ísť napríklad o činnosti v oblasti:
- záchranných prác a pomoci pri mimoriadnych udalostiach,
- zdravotnej starostlivosti,
- sociálnej pomoci,
- civilnej ochrany obyvateľstva,
- hospodárskej mobilizácie,
- služieb zabezpečujúcich fungovanie ozbrojených síl.
Človek teda nemusí byť vojakom so zbraňou, no stále môže dostať zákonnú povinnosť nastúpiť na určené miesto a vykonávať pridelenú prácu.
Alternatívna služba sa pritom vykonáva až v čase vojny alebo vojnového stavu. Neznamená to, že po podaní vyhlásenia začnete okamžite vykonávať civilnú službu.
Dostávate počas alternatívnej služby zaplatené?
Áno. Zákon počíta aj s materiálnym zabezpečením človeka vykonávajúceho alternatívnu službu.
Zamestnávateľ mu musí za stanovených podmienok zabezpečiť bezplatné ubytovanie, ak oň požiada, stravovanie alebo príslušnú náhradu, pracovný odev a ochranné pomôcky. Zákon stanovuje aj odmenu za vykonávanú prácu a za určitých okolností náhradu cestovného.
Nejde teda o klasický dobrovoľnícky režim. Je to osobitný zákonný druh služby, ktorý nahrádza mimoriadnu vojenskú službu.
Má teda odopretie vojenskej služby vôbec zmysel?
Má veľmi konkrétny právny účinok: ak je vaše vyhlásenie akceptované, štát vás nemá povolať na mimoriadnu vojenskú službu so zbraňou, ale v prípade potreby na alternatívnu službu.
Ak si pod „odmietnutím vojenskej služby“ predstavujete úplné oslobodenie od akejkoľvek povinnosti počas vojny, tento dokument taký účinok nemá.
Rozdiel sa dá zjednodušene vyjadriť takto:
Bez vyhlásenia: pri splnení zákonných podmienok môžete byť povolaný na mimoriadnu vojenskú službu.
S platným vyhlásením: pri splnení zákonných podmienok môžete byť povolaný na alternatívnu službu bez zbrane.
Práve preto má vyhlásenie význam najmä pre človeka, ktorému zo zásadných dôvodov svedomia alebo náboženského presvedčenia prekáža samotný výkon ozbrojenej vojenskej služby.
Týka sa to každého muža?
Automatická branná povinnosť sa podľa súčasnej právnej úpravy týka občanov Slovenskej republiky – mužov s trvalým pobytom na území SR – od roka, v ktorom dovŕšia 19 rokov. Štandardne trvá do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕšia 55 rokov.
Existujú však ďalšie situácie, pri ktorých môže branná povinnosť vzniknúť dobrovoľne, prípadne môže zaniknúť skôr. Zákon medzi dôvodmi zániku uvádza napríklad stratu slovenského občianstva, skončenie trvalého pobytu na Slovensku, právoplatné rozhodnutie o nespôsobilosti na výkon služby alebo priznanie statusu občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ženy automatickej brannej povinnosti nepodliehajú. Ministerstvo obrany preto uvádza, že žena, ktorá brannú povinnosť dobrovoľne neprevzala, vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby podávať nemusí.
Čo ak som už absolvoval základnú vojenskú službu?
Ani absolvovanie niekdajšej základnej vojenskej služby automaticky nebráni tomu, aby človek odoprel budúci výkon mimoriadnej služby.
Ministerstvo obrany uvádza, že právo odoprieť výkon mimoriadnej služby má aj človek, ktorý v minulosti základnú vojenskú službu absolvoval. Rovnako samotné vlastníctvo zbrojného preukazu alebo legálnej zbrane podľa ministerstva nie je dôvodom na odmietnutie vyhlásenia.
Rozhodujúce je, či sú splnené aktuálne zákonné podmienky na podanie vyhlásenia.
Dá sa rozhodnutie neskôr zmeniť?
Vyhlásenie možno do určitého momentu vziať späť. Zákon umožňuje späťvzatie až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby. Aj späťvzatie musí byť písomné a obsahovať osvedčený podpis.
Je tu však podstatný háčik. Ak človek svoje vyhlásenie vezme späť, na jeho neskoršie opätovne podané vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby sa už podľa zákona neprihliada. Ministerstvo obrany preto upozorňuje, že ide v praxi o rozhodnutie, ktoré netreba brať ako každoročne meniteľnú administratívnu voľbu.
Najdôležitejšia vec je januárový termín
Pre väčšinu dospelých mužov, ktorým branná povinnosť vznikla už v minulosti, je prakticky najdôležitejšou informáciou termín 1. až 31. januára.
Ak túto lehotu zmeškáte, nestačí poslať vyhlásenie vo februári, v lete alebo až po zhoršení bezpečnostnej situácie. Zákon výslovne prikazuje na oneskorene podané vyhlásenie neprihliadať.
Odopretie mimoriadnej služby preto nie je spôsob, ako sa úplne zbaviť povinností v prípade vojny. Je to ústavou chránený spôsob, ako vopred oznámiť, že výkon ozbrojenej vojenskej služby je v rozpore s vaším svedomím alebo náboženským vyznaním a že namiesto nej budete v prípade potreby podliehať režimu alternatívnej služby.
Zdroje
- Ústava Slovenskej republiky – čl. 25, právo odoprieť vojenskú službu z dôvodu svedomia alebo náboženského vyznania
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/ - Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/569/ - Zákon č. 150/2025 Z. z. – aktuálna právna úprava brannej povinnosti
https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2025/150/ - Ministerstvo obrany SR – najčastejšie otázky a odpovede k odopretiu výkonu mimoriadnej služby
Ministerstvo obrany SR – najčastejšie otázky a odpovede
Robert
Zaujímam sa o technológie a históriu, najmä o kriminálne príbehy. Tri roky som viedol faktografický portál o moderných dejinách a rok som spolubudoval blogovú platformu, kde som publikoval desiatky analytických článkov. Pitchoviny som založil preto, aby kvalitný obsah nebol ukrytý za paywallom.
