Koniec školy je príjemný moment, ale zároveň je to aj hranica, po ktorej sa človek zrazu musí zaujímať o veci, ktoré dovtedy riešil štát, škola alebo rodičia. Najčastejšie ide o zdravotné poistenie, evidenciu na úrade práce, prípadné podnikanie, prvú prácu, daňové povinnosti a nárok rodičov na prídavok na dieťa.
Ak absolvent po škole nepokračuje v ďalšom štúdiu, najdôležitejšie je vyriešiť zdravotné poistenie. Buď sa zamestná, začne podnikať, zaeviduje sa na úrade práce, alebo sa prihlási v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ. Evidencia na úrade práce nie je povinná, ale môže zabrániť tomu, aby si absolvent musel zdravotné poistenie platiť sám.
Čo sa mení po skončení školy
Počas štúdia je študent vo väčšine bežných prípadov poistencom štátu. Znamená to, že zdravotné poistenie za neho platí štát a študent nemusí každý mesiac posielať zdravotnej poisťovni vlastné odvody. Po skončení školy sa však tento stav môže zmeniť veľmi rýchlo, najmä pri absolventoch vysokej školy.
Najväčšia chyba je myslieť si, že po škole automaticky existuje niekoľkomesačné „voľno“, počas ktorého netreba riešiť nič. Pri stredoškolákoch je situácia miernejšia, pretože štát za nich spravidla platí zdravotné poistenie do konca letných prázdnin. Pri vysokoškolákoch je však dôležitý už deň štátnej skúšky, nie promócia.
Z pohľadu povinností sa absolvent po škole zvyčajne ocitne v jednej z piatich situácií. Buď nastúpi do zamestnania, zaeviduje sa na úrade práce, začne podnikať, odíde do zahraničia, alebo ostane dobrovoľne nezamestnaný a bude si zdravotné poistenie platiť sám.
Absolvent strednej školy: dokedy za neho platí štát
Zdravotné poistenie po strednej škole
Absolvent strednej školy je po skončení štúdia považovaný za nezaopatrené dieťa najdlhšie do 31. augusta kalendárneho roka, v ktorom ukončil stredoškolské štúdium. Do tohto dátumu za neho zdravotné poistenie platí štát, aj keď už reálne nechodí do školy a má za sebou maturitu alebo záverečnú skúšku.
Ak absolvent po prázdninách pokračuje v dennom štúdiu na vysokej škole, v praxi sa pre neho veľa nemení. Naďalej ostáva poistencom štátu. Ak však na vysokú školu nejde, nebol prijatý, nechce pokračovať v štúdiu alebo si dáva rok pauzu, musí riešiť, kto za neho bude platiť zdravotné poistenie od septembra.
Ak sa nezamestná a nezačne podnikať, môže sa zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Vtedy za neho zdravotné poistenie platí štát. Ak sa nezaeviduje, musí sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ a poistné si platiť sám.
Lehota na úrad práce po strednej škole
Stredoškolák, ktorý nepokračuje v štúdiu, si môže podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie najneskôr do 10. septembra. Ak to stihne, úrad ho zaradí do evidencie od 1. septembra. To je dôležité najmä preto, aby nevznikla medzera v zdravotnom poistení.
Žiadosť sa dá podať aj skôr, napríklad hneď po maturite, ak absolvent vie, že nechce ďalej študovať a chce si hľadať prácu cez úrad práce. Ak si však podal prihlášku na vysokú školu a čaká na výsledok, zvyčajne dáva zmysel sledovať termíny a riešiť evidenciu až vtedy, keď je jasné, že v štúdiu nebude pokračovať.
Ak absolvent termín nestihne, neznamená to, že sa už nikdy nemôže zaevidovať. Úrad ho však zaradí až odo dňa podania žiadosti. Obdobie medzi skončením krytia štátom a zaradením do evidencie si potom môže musieť doplatiť ako samoplatiteľ.
Absolvent vysokej školy: pozor na deň štátnej skúšky
Status študenta nekončí promóciou
Pri vysokej škole je najdôležitejšie vedieť, že rozhodujúci nie je deň promócie, ale deň vykonania štátnej záverečnej skúšky. Absolvent vysokej školy stráca charakter nezaopatreného dieťaťa nasledujúcim dňom po ukončení štúdia záverečnou skúškou. Zdravotné poistenie za neho štát hradí iba do dňa, v ktorom bola vykonaná záverečná skúška.
To znamená, že ak má niekto štátnice napríklad v júni a promóciu až v júli, nemôže čakať do promócie. Z pohľadu zdravotného poistenia už musí riešiť, či bude zamestnanec, uchádzač o zamestnanie, samoplatiteľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo poistenec štátu z iného dôvodu.
Lehota na úrad práce po vysokej škole
Absolvent vysokej školy sa môže zaevidovať na úrade práce do 10 kalendárnych dní od vykonania štátnej skúšky. Ak to stihne, úrad ho zaradí do evidencie odo dňa nasledujúceho po vykonaní štátnej skúšky. Vďaka tomu nevznikne medzera v zdravotnom poistení.
Ak túto lehotu nestihne, stále sa môže zaevidovať neskôr, ale úrad ho zaradí až odo dňa osobného podania žiadosti alebo odo dňa doručenia žiadosti podľa aktuálneho spôsobu podania. Dni medzi štátnicou a zaradením do evidencie potom treba riešiť so zdravotnou poisťovňou, pretože môže ísť o obdobie, za ktoré si poistenie platí sám.
Je úrad práce povinný?
Evidencia na úrade práce nie je povinná. Absolventovi nevzniká zákonná povinnosť byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Je to možnosť, nie príkaz. Napriek tomu je pre mnohých absolventov praktická, najmä ak ešte nemajú prácu a nechcú si zdravotné poistenie platiť z vlastného vrecka.
Zaradenie do evidencie znamená, že štát za uchádzača platí zdravotné poistenie. Úrad zároveň môže sprostredkovať pracovné ponuky, informačno-poradenské služby alebo niektoré formy podpory pri hľadaní práce. Na druhej strane, evidovaný uchádzač má aj povinnosti. Musí s úradom spolupracovať, chodiť na dohodnuté termíny a oznámiť zmeny, ktoré majú vplyv na evidenciu.
Samotné podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nie je spoplatnené. Absolvent teda neplatí poplatok za to, že sa prihlási na úrad práce. Potrebuje však predložiť potrebné doklady, najmä občiansky preukaz, doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a potvrdenie o dobe štúdia, ak ho úrad vyžaduje.
Čo ak absolvent nechce ísť na úrad práce
Ak absolvent nechce ísť na úrad práce, môže. Nie je to povinné. Musí však vyriešiť zdravotné poistenie inak. Ak sa nezamestnal, nezačal podnikať a nie je poistencom štátu z iného dôvodu, stáva sa dobrovoľne nezamestnanou osobou, teda samoplatiteľom.
Samoplatiteľ sa musí prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni a mesačne platiť preddavky na zdravotné poistenie. V roku 2026 je minimálny mesačný preddavok pre osobu bez zdravotného postihnutia 121,92 eura. Pre osobu so zdravotným postihnutím je minimálny preddavok 60,96 eura.
Pri samoplatiteľovi je dôležitý aj termín platenia. Preddavok sa platí mesačne, spravidla do 8. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak teda niekto platí poistné za september, úhrada má byť odoslaná najneskôr do 8. októbra. Pri omeškaní môžu vzniknúť nedoplatky, ktoré zdravotná poisťovňa neskôr vymáha alebo zúčtuje v ročnom zúčtovaní.
Koľko stojí zdravotné poistenie po škole
Najčastejší poplatok, ktorý po škole prekvapí, je práve zdravotné poistenie. Ak za absolventa platí štát, zamestnávateľ alebo si odvody rieši ako podnikateľ, samostatnú platbu ako dobrovoľne nezamestnaná osoba nerieši. Ak však ostane mimo úradu práce, mimo zamestnania a mimo podnikania, platí ako samoplatiteľ.
V roku 2026 je minimálny preddavok samoplatiteľa 121,92 eura mesačne. To znamená, že aj niekoľkomesačná pauza po škole môže stáť stovky eur, ak absolvent neurobí nič a nechá si vzniknúť povinnosť platiť poistné sám. Pri krátkom období sa poistné môže počítať len za príslušný počet dní, no aj to treba riešiť so zdravotnou poisťovňou.
Dobrá správa je, že samotná evidencia na úrade práce poplatok nemá. Neplatí sa ani za to, že úrad práce za absolventa začne odvádzať zdravotné poistenie. Cena teda často nestojí na administratívnom poplatku, ale na rozhodnutí, či absolvent bude evidovaný, zamestnaný, podnikateľ alebo samoplatiteľ.
Čo ak sa absolvent zamestná
Ak absolvent nastúpi do práce na pracovnú zmluvu, väčšinu odvodových povinností za neho rieši zamestnávateľ. Zamestnávateľ ho prihlasuje do zdravotnej poisťovne aj do Sociálnej poisťovne a odvádza poistné zo mzdy. Absolvent si v takom prípade nemusí sám zakladať registráciu v Sociálnej poisťovni len preto, že skončil školu.
Podobné pravidlo platí aj pri práci na dohodu. Ak ide o dohodu, z ktorej vzniká povinné poistenie, prihlasovanie a odvody rieši zamestnávateľ podľa konkrétneho typu dohody a príjmu. Absolvent by si však mal skontrolovať, či má zamestnávateľ správne údaje o jeho zdravotnej poisťovni a či nevznikla medzera medzi školou a nástupom do práce.
Ak nastupuje do práce až o mesiac alebo dva po škole, treba riešiť aj medziobdobie. Pri stredoškolákovi môže byť kryté štátom do 31. augusta. Pri vysokoškolákovi môže vzniknúť povinnosť zaevidovať sa na úrade práce alebo platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ už krátko po štátniciach.
Čo ak si absolvent založí živnosť
Ak si absolvent po škole založí živnosť, situácia sa mení. Pri ohlásení živnosti funguje okresný úrad, odbor živnostenského podnikania, ako jednotné kontaktné miesto. To znamená, že pri ohlásení živnosti sa fyzická osoba zároveň prihlasuje do zdravotnej poisťovne a registruje na daňový úrad.
Pri zdravotnom poistení živnostník platí preddavky. V roku 2026 je minimálny preddavok pre samostatne zárobkovo činnú osobu bez zdravotného postihnutia rovnako 121,92 eura mesačne. Ak je však živnostník zároveň zamestnancom alebo poistencom štátu, pravidlá môžu byť iné a minimálny preddavok nemusí byť určený rovnakým spôsobom.
Pri Sociálnej poisťovni je dôležité, že absolvent nemá povinnosť platiť sociálne odvody hneď len preto, že skončil školu. Ak začne podnikať, povinné sociálne poistenie mu vzniká až po splnení zákonných podmienok, najmä podľa príjmov z podnikania a po uplynutí takzvaných odvodových prázdnin. Sociálna poisťovňa vznik povinného poistenia oznamuje.
Má absolvent nárok na podporu v nezamestnanosti?
Častý omyl je predstava, že každý absolvent má po škole automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti. Samotné skončenie školy však nárok na podporu nevytvára. Počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a štát za neho neplatí poistenie v nezamestnanosti.
Nárok na dávku v nezamestnanosti závisí od predchádzajúceho poistenia v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa uvádza, že absolvent strednej alebo vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti ani na iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim platením poistného.
Výnimkou môže byť situácia, keď absolvent počas štúdia pracoval alebo bol dobrovoľne poistený dostatočne dlho. Pri bežnom absolventovi, ktorý počas školy nemal takéto poistenie, však evidencia na úrade práce neznamená, že začne dostávať podporu. Hlavný praktický význam evidencie býva najmä zdravotné poistenie a pomoc pri hľadaní práce.
Čo sa deje s prídavkom na dieťa
Pri absolventovi strednej školy má rodič spravidla nárok na prídavok na dieťa do konca školských prázdnin, teda do 31. augusta daného roka. Súvisí to s tým, že absolvent strednej školy je do tohto dátumu považovaný za nezaopatrené dieťa.
Pri absolventovi vysokej školy je situácia prísnejšia. Ak ukončí štúdium štátnou záverečnou skúškou, status nezaopatreného dieťaťa sa končí nasledujúcim dňom po ukončení štúdia. Tým sa môže skončiť aj nárok rodiča na prídavok na dieťa, ak absolvent nepokračuje v ďalšom štúdiu tak, aby spĺňal podmienky nezaopatreného dieťaťa.
Ak absolvent strednej školy pokračuje v dennom vysokoškolskom štúdiu, rodič môže mať nárok na prídavok ďalej, najdlhšie podľa zákonných podmienok. Ak však absolvent už ďalej neštuduje, treba rátať s tým, že prídavok sa po skončení statusu nezaopatreného dieťaťa zastaví.
Čo ak absolvent odchádza do zahraničia
Ak absolvent odchádza do zahraničia pracovať, zdravotné poistenie si spravidla rieši v krajine, v ktorej bude ekonomicky aktívny. Zároveň sa musí odhlásiť zo slovenského verejného zdravotného poistenia a doložiť vznik zdravotného poistenia v zahraničí. Pri krajinách Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska platí princíp, že človek má byť zdravotne poistený v jednom štáte.
Ak ide absolvent do zahraničia študovať, závisí od krajiny, typu školy a ekvivalencie štúdia. Pri štúdiu v krajinách Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vo Švajčiarsku môže v určitých prípadoch zostať poistený na Slovensku ako študent, ak sú splnené podmienky. Zdravotnej poisťovni však treba predložiť potvrdenie o návšteve školy a podľa situácie aj doklad o ekvivalencii štúdia.
Pri práci v zahraničí je dôležité neriešiť veci spätne až po niekoľkých mesiacoch. Ak slovenská zdravotná poisťovňa nevie, že poistenie vzniklo v inom štáte, môže absolventa viesť ako osobu, ktorá má povinnosť platiť poistné na Slovensku. Následné dokazovanie a opravy bývajú zbytočne nepríjemné.
Daňové povinnosti po škole
Skončením školy automaticky nevzniká povinnosť podať daňové priznanie. Daňové povinnosti závisia od toho, či mal absolvent v danom roku zdaniteľné príjmy a v akej výške. Finančná správa pri študentoch uvádza, že daňové priznanie za rok 2025 bolo povinné pri celkových zdaniteľných príjmoch presahujúcich 2 876,90 eura. Pre ďalšie roky sa suma môže meniť, preto je dobré overiť si aktuálnu hranicu za konkrétne zdaňovacie obdobie.
Ak absolvent pracuje iba ako zamestnanec, často môže požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane. Ak však mal aj iné príjmy, napríklad zo živnosti, prenájmu, predaja majetku alebo zo zahraničia, môže mu vzniknúť povinnosť podať daňové priznanie samostatne.
Pri podnikaní treba rátať aj s tým, že daňové priznanie sa rieši inak ako pri klasickom zamestnaní. Živnostník si sleduje príjmy, výdavky, preddavky, odvody a po skončení roka podáva daňové priznanie podľa svojich príjmov. Ak absolvent začne fakturovať hneď po škole, mal by si od začiatku odkladať doklady a nastaviť si poriadok v účtovníctve alebo daňovej evidencii.
Praktický postup pre absolventa, ktorý nejde ďalej študovať
Najskôr si treba určiť, kedy sa skončil status študenta. Pri strednej škole je dôležitý 31. august, pri vysokej škole deň štátnej záverečnej skúšky. Od tohto dátumu sa odvíja, dokedy za absolventa platí zdravotné poistenie štát a odkedy treba riešiť ďalší status.
Potom si treba vybrať jednu z možností. Ak má absolvent prácu, rieši ho zamestnávateľ. Ak prácu nemá, najčastejšie je praktické zaevidovať sa na úrade práce. Ak sa evidovať nechce, musí sa prihlásiť v zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ. Ak začína podnikať, treba riešiť živnosť, zdravotné odvody a základné daňové povinnosti.
Dôležité je nečakať, kým príde výzva alebo nedoplatok. Zdravotné poistenie je povinné a obdobie bez jasného platiteľa sa môže neskôr ukázať ako dlh. Najmä vysokoškoláci by mali konať rýchlo, pretože pri nich môže povinnosť riešiť zdravotné poistenie vzniknúť už deň po štátniciach.
Najčastejšie chyby absolventov
Najčastejšou chybou je zamieňanie promócie so skončením vysokej školy. Promócia je slávnostný akt, ale pre zdravotné poistenie je rozhodujúca štátna skúška. Ak absolvent čaká až na promóciu, môže mu vzniknúť obdobie, za ktoré si musí poistenie doplatiť.
Druhou častou chybou je predstava, že úrad práce je povinný. Nie je. Absolvent sa môže rozhodnúť, že sa nezaeviduje, ale potom si musí postrážiť zdravotnú poisťovňu a prípadné platby ako samoplatiteľ. Sloboda neísť na úrad práce teda neznamená, že nevznikajú žiadne povinnosti.
Treťou chybou je ignorovanie krátkeho medziobdobia. Niekto má po škole prisľúbenú prácu od ďalšieho mesiaca, a preto nerieši pár týždňov medzi štátnicou a nástupom. Práve takéto krátke úseky však môžu vytvoriť nedoplatok na zdravotnom poistení, ak absolvent nebol poistencom štátu, zamestnancom, podnikateľom ani evidovaným uchádzačom o zamestnanie.
Stručné zhrnutie
Absolvent, ktorý po škole nepokračuje v štúdiu, by si mal ako prvé vyriešiť zdravotné poistenie. Stredoškolák má zvyčajne čas do konca prázdnin, vysokoškolák musí sledovať deň štátnej skúšky. Úrad práce nie je povinný, ale často je najjednoduchším riešením, ak absolvent ešte nemá prácu.
Ak sa absolvent nezaeviduje, nezamestná a nezačne podnikať, stáva sa samoplatiteľom zdravotného poistenia. V roku 2026 to znamená minimálne 121,92 eura mesačne, prípadne 60,96 eura pri osobe so zdravotným postihnutím. Sociálne odvody absolvent po škole automaticky neplatí a nárok na podporu v nezamestnanosti nemá len preto, že skončil školu.
Zdroje
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Som absolvent školy, čo ďalej?
https://www.upsvr.gov.sk/obcan/som-absolvent-skoly-co-dalej.html?page_id=13136 - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – Informácia pre absolventov o zaevidovaní sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/aktuality/informacia-pre-absolventov-o-zaevidovani-sa-na-urade-prace-socialnych-veci-a-rodiny.html?page_id=92514 - Všeobecná zdravotná poisťovňa – Poradňa pre študenta o zdravotnom poistení
https://www.vszp.sk/poistenci/pre-studentov/poradna-studenta-zdravotnom-poisteni.html - Všeobecná zdravotná poisťovňa – Dobrovoľne nezamestnaná osoba (samoplatiteľ)
https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/dobrovolne-nezamestnana-osoba-samoplatitel/ - Sociálna poisťovňa – Užitočné rady po ukončení štúdia: Absolventom škôl vzniknú povinnosti voči Sociálnej poisťovni až po tom, ako začnú pracovať
https://www.socpoist.sk/news/uzitocne-rady-po-ukonceni-studia-absolventom-skol-vzniknu-povinnosti-voci-socialnej-poistovni - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/formulare-ziadosti/praca/ziadost-zaradenie-do-evidencie-uchadzacov-zamestnanie.html - Slovensko.sk – Oznamovacie povinnosti po registrácii podnikania
https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_oznamovacie-povinnosti-po-registracii - Finančná správa SR – Študenti: daň z príjmov
https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/dan-z-prijmov/studenti
Jana
Rada pretavujem zvedavosť do slov a písanie článkov je pre mňa spôsob, ako zachytiť nápady skôr, než vyfučia z hlavy, a chcem sa o ne podeliť s každým, kto má chuť čítať.
