Stlačením klávesu ESC zatvorte

Aká je temná strana Dubaja?

Dubai je pre väčšinu ľudí synonymom luxusu – mrakodrapy v púšti, umelé ostrovy v tvare palmy, nákupné centrá, v ktorých sa dá lyžovať uprostred leta, a instagramové fotky pri bazéne s výhľadom na Burj Khalifa. Málokto však vidí, čo stojí za týmto obrazom „perfektnej destinácie“. Popri rekordoch a lesku existuje aj druhá tvár mesta – realita ľudí, ktorí ho stavajú, čistia a udržujú v chode, ale sami sa z tohto bohatstva takmer netešia.

Temná strana Dubaja nie je jeden konkrétny škandál, ale spleť problémov – od pracovného vykorisťovania migrantov cez prísnu kontrolu slobody slova až po extrémnu ekologickú záťaž. Tento článok sa pozrie na to, čo bežný turista často nevidí, hoci práve on je jedným z dôvodov, prečo systém funguje tak, ako funguje.

Mesto migrantov: keď domáci tvoria menšinu


Spojené arabské emiráty, vrátane Dubaja, patria medzi krajiny, kde domáci obyvatelia tvoria len malú časť populácie. Odhady ľudskoprávnych organizácií hovoria, že migranti predstavujú približne 88 % obyvateľov krajiny, pričom väčšina pracuje v stavebníctve, službách, bezpečnostných zložkách či ako domáci pracovníci.

Do Dubaja prichádzajú ľudia z Indie, Bangladéša, Pakistanu, Filipín, Nepálu, ale čoraz viac aj z Afriky. Často predávajú rodinný majetok alebo si berú pôžičky, aby zaplatili náborovým agentúram poplatky za „lístok do lepšieho života“. Po príchode ich však čaká realita, ktorá má k instagramovým fotkám ďaleko – nízke platy, dlhé smeny a život v ubytovniach či prepchatých bytoch na okraji mesta.

Zatiaľ čo turisti trávia čas v klimatizovaných rezortoch, tisíce pracovníkov pracujú v horúčavách, ktoré v lete bežne presahujú 40 stupňov Celzia. Z mnohých reportov vyplýva, že zdravotné následky – od úpalov po chronické problémy s obličkami – sú v tejto skupine výrazne častejšie, no len málokedy sa dostanú na titulky novín.

Koľko zarábajú ľudia, ktorí stavajú Dubaj

Keď sa človek pozrie na štatistiky platov, kontrast medzi luxusom a realitou je ešte viditeľnejší. Podľa pracovných portálov a analýz platov sa bežný stavebný robotník v Dubaji často zmestí do rozmedzia približne 190 až 350 € mesačne, v závislosti od skúseností a firmy. Pomocní pracovníci, upratovači a nižšie pozície v službách sa často pohybujú okolo 250 až 400 € mesačne, pričom dlhé smeny a nadčasy sú skôr normou než výnimkou.

Mnohým ľuďom z Európy sa môže zdať, že keď majú pracovníci ubytovanie a niekedy aj stravu, je takýto príjem prijateľný. Treba si však uvedomiť, že značnú časť peňazí posielajú rodinám domov, niečo minú na cestovné, telefón či základné potreby a mnohí splácajú dlhy z náborových poplatkov. Reálne im teda zostáva len veľmi malá rezerva.

Navyše, v Spojených arabských emirátoch neexistuje plošná zákonná minimálna mzda, ktorá by všetkých chránila pred extrémne nízkymi platmi. Štát síce hovorí, že mzda musí „pokryť základné životné potreby“, ale tento pojem nie je exaktne definovaný, čo dáva zamestnávateľom veľký priestor pre tlak na čo najnižšie náklady práce.

Sponzorský systém a pas v trezore zamestnávateľa

Dlhé roky fungoval v krajinách Perzského zálivu systém sponzorstva pracovných povolení, známy ako „kafala“. Aj keď boli pravidlá v posledných rokoch formálne zreformované, mnohé prvky systému prežívajú v praxi. Zamestnávateľ má často stále obrovskú moc nad tým, či pracovník môže zmeniť prácu alebo odísť z krajiny, čo vytvára priestor pre zneužívanie.

Správy ľudskoprávnych organizácií opakovane popisujú prípady, keď pracovníkom zadržiavali pasy, nevyplácali im mzdu načas alebo vôbec, či ich držali v dlhovom otroctve kvôli náborovým poplatkom. Objavujú sa aj prípady, keď zamestnávateľ nahlási pracovníka za „útek“, ak sa pokúsi odísť od zlých podmienok, a tým mu hrozí deportácia alebo väzenie.

Pre človeka, ktorý odletí do Dubaja s predstavu rýchleho zárobku, je veľmi ťažké brániť sa v systéme, kde nemá odbory, slabý prístup k právnej pomoci a často ani plnohodnotné informácie v jazyku, ktorému rozumie. Aj preto sa tieto problémy držia v úzadí – sú skryté za kulisami projektov, ktoré majú svetu ukazovať úspech a bohatstvo.

Domáce pracovníčky a realita „za zatvorenými dverami“

Osobitne zraniteľnou skupinou sú domáce pracovníčky – ženy, ktoré žijú priamo v domácnostiach zamestnávateľov ako opatrovateľky, upratovačky či pestúnky. Viaceré správy opisujú prípady fyzického a psychického násilia, sexuálneho obťažovania, extrémne dlhých pracovných dní bez voľna či zadržiavania pasov a osobných vecí. Niektoré ženy pracujú mesiace bez vyplatenej mzdy alebo sú prakticky uväznené v dome, kde majú zakázané odchádzať samé von.

Aj oficiálne štatistiky naznačujú, že problém nie je len „pár zlých príbehov“. V roku 2025 úrady napríklad oznámili zásahy proti desiatkam agentúr sprostredkujúcich domáce pracovníčky, ktoré porušovali pracovnoprávne predpisy – od podvodného náboru až po ďalšie formy zneužívania. Samotný fakt, že úrady museli zatvoriť viacero agentúr za relatívne krátke obdobie, ukazuje, aký rozšírený vie byť problém, keď chýba kontrola.

Pre turistu, ktorý príde do hotela, kde ho obsluhujú usmiate chyžné a čašníčky, je táto realita prakticky neviditeľná. Tie isté ženy však môžu žiť v režime, v ktorom majú minimálnu kontrolu nad vlastným časom, financiami a bezpečím.

Bývanie: prepchaté izby a ilegálne priečky


Nie všetci pracovníci žijú v ubytovniach platených firmou. Mnohí si musia nájsť bývanie sami, čo je v meste s rýchlo rastúcimi cenami nehnuteľností obrovská výzva. Investigatívne reportáže z posledných rokov opisujú, ako nízkopríjmoví pracovníci často končia v prepchatých bytoch, kde sú izby rozdelené improvizovanými priečkami, aby sa do nich zmestilo čo najviac ľudí. Pri mesačnom príjme niekde medzi približne 280 až 500 € za prácu sa inak ceny nájmov – ktoré v priemere môžu pri bežnom jednoizbovom byte vystúpiť k približne 1 300 € mesačne – jednoducho nedajú utiahnuť.

Úrady síce tvrdia, že firmy majú povinnosť zabezpečiť ubytovanie pracovníkom s nízkym príjmom a od určitej veľkosti počtu zamestnancov, no realita je oveľa zložitejšia. Časť pracovníkov je zamestnaná neformálne alebo cez subdodávateľov, takže na nich tieto povinnosti nedopadajú, a kontrola je náročná. Keď mesto začne rozbíjať ilegálne upravené byty pod zámienkou bezpečnosti, ľudia majú častokrát len dve možnosti – odísť niekam ešte lacnejšie a horšie, alebo riskovať bezdomovectvo.

Sloboda slova, internet a pocit neustáleho dohľadu

Dubaj pôsobí navonok ako moderné a otvorené mesto – nákupy, nočný život, medzinárodné konferencie, svetové výstavy. V oblasti slobody slova a digitálnych práv je však realita oveľa prísnejšia. V Spojených arabských emirátoch platí moderný zákon o kyberkriminalite, ktorý umožňuje postihovať ľudí za „šírenie fám“, kritiku štátnych inštitúcií či obsah považovaný za urážlivý, a to aj na sociálnych sieťach. Tresty siahajú od vysokých pokút (v prepočte rádovo desaťtisíce eur) až po dlhoročné väzenie.

Medzinárodné organizácie upozorňujú aj na rozsiahle sledovanie – od využívania technológií rozpoznávania tváre vo verejnom priestore až po monitorovanie online komunikácie. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa aj obyčajní ľudia radšej autocenzurujú a citlivé témy – napríklad pracovné podmienky, politika či ľudské práva – sa radšej nepreberajú verejne. Z pohľadu návštevníka to znamená, že to, čo vidí na ulici a počuje v rozhovoroch, je často len veľmi opatrná verzia reality.

Ekologická stopa: umelé ostrovy a klimatizovaný sen

Dubaj je tiež ukážkou toho, ako môže rýchly rozvoj preťažiť životné prostredie. Umelé ostrovy, ktoré turisti tak radi fotia, mali výrazný dopad na morský ekosystém. Štúdie o výstavbe ostrova Palm Jumeirah poukazujú na to, že obrovské presuny piesku a kameňa zmenili prúdenie vody, zvýšili zakalenie mora a narušili biotopy rýb či koralov. V niektorých oblastiach došlo k zhoršeniu kvality vody a k zahynutiu morských organizmov v dôsledku zasypania ich prirodzeného prostredia.

K tomu treba pripočítať aj extrémne energetické nároky – klimatizované vežiaky, umelé lyžiarske svahy, osvetlené nákupné centrá a masová automobilová doprava v meste, kde sa v lete často nedá chodiť pešo. Nie je náhoda, že medzinárodné analýzy ekologickej stopy v minulosti zaraďovali Spojené arabské emiráty medzi krajiny s najvyššou spotrebou zdrojov na obyvateľa na svete. Aj keď štát investuje do obnoviteľných zdrojov a modernej infraštruktúry, kritici upozorňujú, že celkový model extrémneho konzumu je dlhodobo ťažko udržateľný.

Reforms sa dejú, ale realita je stále nerovná

Aby bol obraz férový, treba povedať, že SAE a Dubaj za posledné roky prijali viacero reforiem. Zlepšili sa niektoré pravidlá pre zmenu zamestnávateľa, formálne sa zakázali náborové poplatky, posilnili sa mechanizmy na riešenie pracovných sporov a štát zdôrazňuje povinnosť zamestnávateľov poskytovať ubytovanie pracovníkom s nízkymi príjmami. Rovnako sa objavujú veľké razie voči agentúram, ktoré porušujú zákon, najmä pri domácom personáli.

Problém je však v tom, že medzi textom zákona a každodennou praxou je stále veľká medzera. Medzinárodné monitorovacie správy aj najnovšie hodnotenia stavu ľudských práv v krajine poukazujú na to, že zneužívanie pracovnej sily, obmedzovanie slobody slova aj rozsiahla kontrola verejného priestoru pokračujú. Kým hlavné mesto luxusu naďalej láka turistov a investície, pracovné podmienky ľudí, ktorí toto všetko umožňujú, sa menia len pomaly.


Ako môže reagovať turista: zodpovednejšie cestovanie

To, že Dubaj má svoju temnú stránku, neznamená, že každý, kto tam cestuje, automaticky podporuje nespravodlivosť. Rozdiel však môže urobiť spôsob, akým sa človek správa – koho podporí peniazmi a čomu venuje pozornosť. Pri výbere hotela či cestovnej kancelárie sa dá hľadať informácie o tom, ako pristupujú k zamestnancom, či majú certifikáty udržateľnosti alebo aspoň transparentne komunikujú svoje zásady.

Pomôcť môže aj úplne jednoduché správanie – slušné zaobchádzanie s personálom, vnímanie, že pre nich je práca v rezorte často ďaleko od domova a ich deň nekončí, keď odídeme z bazéna. Niekedy stačí už len to, že si uvedomíme, že za každým „dokonalým zážitkom“ stojí konkrétny človek, pre ktorého je Dubaj skôr miestom tvrdej práce než dovolenky. A hoci turista nemôže vyriešiť systémové problémy, môže sa aspoň rozhodnúť, že nebude zatvárať oči a bude sa zaujímať o širší príbeh miesta, ktoré navštívi.

Dokumenty a videá o temnej strane Dubaja

Ak chce človek vidieť viac než len čísla a štatistiky, pomôžu dokumentárne filmy a reportáže, ktoré prinášajú výpovede samotných pracovníkov. Často ide o silné osobné príbehy, ktoré dopĺňajú to, čo sa nedá úplne pochopiť len z textu.

Jeden z dokumentov sa podrobne venuje životu pracovníkov v tieňoch mrakodrapov a ukazuje každodennosť v ubytovniach aj na stavbách:

Ďalší dokument približuje kontrast medzi turistickým „rajom“ a časťami mesta, kam sa návštevníci zvyčajne nedostanú. Zameriava sa na pracovné podmienky, bývanie a skúsenosti ľudí, ktorí do Dubaja prišli s nádejou na nový začiatok:

Zdroje

  1. World Report 2025: United Arab Emirates – Human Rights Watch
    https://www.hrw.org/world-report/2025/country-chapters/united-arab-emirates
  2. United Arab Emirates 2024 – Amnesty International – Country Report
    https://www.amnesty.org/en/location/middle-east-and-north-africa/middle-east/united-arab-emirates/report-united-arab-emirates/
  3. Questions and Answers: Migrant Worker Abuses in the UAE and COP28 – Human Rights Watch
    https://www.hrw.org/news/2023/12/03/questions-and-answers-migrant-worker-abuses-uae-and-cop28
  4. The Hidden Cost of Progress: Human Rights Violations of Migrant Workers in the UAE – European Centre for Democracy and Human Rights
    https://www.ecdhr.org/the-hidden-cost-of-progress-human-rights-violations-of-migrant-workers-in-the-uae/
  5. Human Rights and Health Disparities for Migrant Workers in the UAE – Health and Human Rights Journal
    https://www.hhrjournal.org/2013/08/20/human-rights-and-health-disparities-for-migrant-workers-in-the-uae/
  6. Labour Accommodation – Official Portal of the UAE Government
    https://u.ae/en/information-and-services/jobs/employment-in-the-private-sector/labour-accommodation
  7. Cyber Safety and Digital Security; Federal Decree Law No. 34 of 2021 on Combatting Rumours and Cybercrimes – Official Portal of the UAE Government
    https://u.ae/en/information-and-services/justice-safety-and-the-law/cyber-safety-and-digital-security
  8. UAE: Mass Surveillance Threatens Rights, COP28 Outcome – Human Rights Watch
    https://www.hrw.org/news/2023/11/30/uae-mass-surveillance-threatens-rights-cop28-outcome
  9. Building Towers, Cheating Workers / Exploitation of Migrant Construction Workers in the United Arab Emirates – Human Rights Watch
    https://www.hrw.org/report/2006/11/11/building-towers-cheating-workers/exploitation-migrant-construction-workers-united
  10. United Arab Emirates: Trapped, Exploited, Abused – Migrant Domestic Workers in the UAE – Human Rights Watch
    https://www.hrw.org/news/2014/10/22/united-arab-emirates-trapped-exploited-abused
  11. The Marine Environmental Impacts of Artificial Island Construction Dubai, UAE – Duke University
    https://dukespace.lib.duke.edu/items/7547a60d-a78d-42fe-a389-f90601f297ee
  12. Dubai’s Artificial Islands: Cutting Edge Innovation or Ecological Disaster? – Catalyst, McGill
    https://catalystmcgill.com/dubais-artificial-islands-cutting-edge-innovation-or-ecological-disaster/
  13. Minimum wage and average salary in the UAE – Expatica
    https://www.expatica.com/ae/working/employment-law/average-wages-and-salaries-in-the-united-arab-emirates-71497/
  14. Construction Workers’ Salaries in Dubai – Two Continents
    https://twocontinents.com/blog/construction-workers-salaries-in-dubai
  15. Minimum Salary in Dubai 2025 Guide – Flying Colour
    https://www.flyingcolour.net/in/blog/minimum-salary-in-dubai/
  16. Average Salary in UAE (2025 Update) – Huduri
    https://huduri.com/average-salary-in-uae/
  17. As Dubai Cracks Down on Crowded, Illegal Apartments, Migrant Workers Have Nowhere Else to Go – Associated Press
    https://apnews.com/article/097f7ce61c851a040e77da3817620473
  18. 40 UAE Domestic Worker Agencies Busted for 140+ Violations – Times of India (World / Middle East)
    https://timesofindia.indiatimes.com/world/middle-east/40-uae-domestic-worker-agencies-busted-for-140-violations-why-using-the-wrong-agency-could-cost-you/articleshow/122950666.cms
  19. Responsible Tourism in the United Arab Emirates – Responsible Travel
    https://www.responsibletravel.com/holidays/united-arab-emirates/travel-guide/responsible-tourism

Jana

Rada pretavujem zvedavosť do slov a písanie článkov je pre mňa spôsob, ako zachytiť nápady skôr, než vyfučia z hlavy, a chcem sa o ne podeliť s každým, kto má chuť čítať.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *