Slovenský hydrometeorologický ústav zaznamenal začiatkom októbra rozsiahle pôdne sucho. Podľa údajov SHMÚ, ktoré sprostredkovala STVR, dosahovalo extrémny stupeň približne na dvoch tretinách Slovenska. Najhoršia situácia bola v južnej polovici krajiny, na krajnom západe a v Prešovskom kraji. Nejde pritom iba o následok jedného suchého týždňa. Na veľkej časti územia sa zrážkový deficit hromadil celé mesiace.
Najviac sú ohrozené južné Slovensko, krajný západ a Prešovský kraj. V povrchovej vrstve pôdy vynikajú Nitriansky, Košický a Prešovský kraj, juh Banskobystrického kraja a najzápadnejšie oblasti. Mapa upozorňuje na nedostatok vody pre rastliny, sama však nevyhlasuje zákaz polievania ani obmedzenie spotreby vody v domácnostiach.
Kde je pôdne sucho najhoršie
Monitoring zverejnený 5. októbra opisuje stav k 4. októbru 2026. Väčšina Slovenska bola počas predchádzajúceho týždňa bez zrážok. Tam, kde pršalo, spadol miestami najviac jeden milimeter, čo nestačilo na výraznejšie doplnenie vody v pôde.
Extrémne pôdne sucho sa v povrchovej vrstve sústreďovalo najmä do Nitrianskeho, Košického a Prešovského kraja. Výrazne zasiahnutý bol aj juh Banskobystrického kraja a krajný západ Slovenska. V hlbšej vrstve pôdy sa výrazné až extrémne sucho rozprestieralo na veľkej časti krajiny.
Rozdiel medzi vrchnou a hlbšou vrstvou je dôležitý najmä pre vegetáciu. Plytko zakorenené rastliny využívajú predovšetkým vodu bližšie k povrchu. Stromy a ďalšie hlbšie zakorenené rastliny dokážu čerpať vlahu z väčšej hĺbky, no ani tá na mnohých miestach nebola dostatočná.
Najväčší deficit pôdnej vlahy SHMÚ evidoval na Orave, Zamagurí, v Levočských a Slanských vrchoch a na krajnom východe. Tento údaj sa môže na prvý pohľad zdať v rozpore s mapou extrémneho pôdneho sucha, ktorá zvýrazňuje aj juh a západ. Mapy však neukazujú tú istú veličinu. Jedna porovnáva aktuálnu vlhkosť pôdy s obvyklým stavom v rovnakom období, druhá vyjadruje množstvo vody, ktoré v pôde chýba. Nadbytok pôdnej vlahy SHMÚ nezaznamenal nikde.
Zrážkový deficit sa hromadil celé mesiace
Za 90 dní chýbalo viac než 150 milimetrov zrážok vo viacerých pohoriach stredného a severného Slovenska. Rovnaký alebo podobne výrazný nedostatok sa objavil aj na Spiši, Šariši, v Above, pri Vihorlate a na severovýchode krajiny. Deficit vyšší než 100 milimetrov pokrýval väčšinu Slovenska.
Suché obdobie bolo na niektorých miestach podstatne dlhšie než tri mesiace. Najmenej 180 dní trvalo na Podunajskej nížine a Zemplíne. Lokálne takúto dĺžku dosiahlo aj na Záhorí, Považí, Honte, Gemeri, Šariši a v Above.
Dlhodobý nedostatok dažďa vysvetľuje, prečo krátke alebo slabé zrážky nemusia stav pôdy zásadne zmeniť. Voda najskôr zvlhčí povrchovú vrstvu. Na doplnenie hlbšej pôdy a podzemných vôd je potrebné, aby sa jej dostalo do zeme viac a mohla postupovať nadol. Stav podzemnej vody sa preto nemení rovnako rýchlo ako počasie počas jedného dňa či týždňa.
Augustové údaje SHMÚ ukazovali mierne sucho až sucho v takmer 79 percentách sledovaných objektov podzemných vôd. Približne 14 percent objektov kleslo pod dlhodobé minimum. Tieto čísla nehovoria, že rovnaký stav platil v októbri na každom mieste. Potvrdzujú však, že nedostatok vody sa už počas leta prejavil aj pod povrchom a jeho následky môžu pretrvávať niekoľko mesiacov.
Prečo jednotlivé mapy sucha ukazujú odlišný obraz
Označenie „extrémne sucho“ sa v tomto prípade vzťahuje na pôdne sucho. SHMÚ ním označuje mimoriadne nízku vlhkosť pôdy v porovnaní s rovnakým obdobím referenčných rokov. Neznamená to automaticky, že každý ukazovateľ sucha musí zaradiť rovnaké územie do najvyššieho stupňa.
Meteorologické indexy preto začiatkom októbra nevykresľovali Slovensko úplne rovnako ako mapa pôdnej vlhkosti. Index SPEI ukazoval na väčšine územia normálne až mierne suché podmienky. Extrémne sucho zachytil iba lokálne v Above a v okolí Trebišova. Index SPI hodnotil nepriaznivejšie najmä východ krajiny.
Tieto výsledky sa navzájom nerušia. Mapa pôdneho sucha sleduje stav vody dostupnej v pôde a porovnáva ho s obvyklými podmienkami. Zrážkový deficit vyjadruje, koľko dažďa za vybrané obdobie chýbalo. Meteorologické indexy spracúvajú údaje vlastným spôsobom, a preto sa hranice suchých oblastí nemusia prekrývať.
Pri čítaní mapy je užitočný aj údaj o relatívnom nasýtení pôdy. Hodnota pod 50 percent znamená zníženú dostupnosť vody pre korene a stres vegetácie. Nejde teda iba o porovnanie aktuálneho počasia s dlhodobým priemerom. Nízka vlhkosť môže priamo obmedziť množstvo vody, ku ktorému sa rastlina dokáže dostať.
Čo údaje znamenajú pre záhrady a poľnohospodárstvo
V záhradách a na poliach sa pôdne sucho prejavuje najmä tým, že korene získavajú vodu ťažšie. Rastliny sú vo väčšom strese a rastie potreba cielenej zálievky. Rozhoduje aj hĺbka suchej vrstvy: navlhčený povrch ešte nemusí znamenať, že sa voda dostala ku koreňom hlbšie zakorenených plodín alebo stromov.
SHMÚ už počas leta 2026 pozoroval zaostávajúci a nerovnomerný rast plodín. Pri viacerých plodinách odhadoval výnosy nižšie o 10 až 40 percent. Toto hodnotenie opisuje letnú sezónu a nemožno ho považovať za samostatný odhad škôd spôsobených októbrovým stavom. Ukazuje však, že poľnohospodárstvo pociťovalo následky nedostatku vlahy ešte pred zverejnením najnovších máp.
Dopad sa môže líšiť podľa druhu rastliny, fázy rastu, hĺbky koreňov aj miestnych pôdnych podmienok. Mapa s celoštátnym prehľadom preto neurčuje stav konkrétnej záhrady na úroveň jednotlivého pozemku. Spoľahlivo však upozorňuje na regióny, v ktorých je pôdna vlhkosť v porovnaní s bežným stavom mimoriadne nízka.
Sucho môže ovplyvňovať aj miestne vodné zdroje, ale mapa pôdnej vlhkosti sama nehovorí, koľko vody je v konkrétnej studni alebo vodárenskej nádrži. Podzemné vody reagujú na zrážky oneskorene a jednotlivé lokality sa môžu výrazne líšiť. Augustové merania potvrdili zhoršený stav v mnohých sledovaných objektoch, nie plošný nedostatok pitnej vody v každej domácnosti.
Mapa sucha nie je zákaz polievania
Monitoring SHMÚ je odborné hodnotenie stavu pôdy, zrážok a vodných zdrojov. Zverejnenie extrémneho stupňa pôdneho sucha samo osebe nezavádza zákaz polievania, nenariaďuje obmedziť spotrebu pitnej vody a nemení pravidlá jej dodávky domácnostiam.
Z aktuálnej mapy preto nemožno odvodiť, že na celom území označenom červenou alebo inou najvyššou kategóriou platí rovnaké opatrenie. Prípadné miestne obmedzenie musí byť oznámené osobitne príslušnou obcou alebo dodávateľom vody. Citované podklady SHMÚ opisujú stav sucha a vodných zdrojov, nie celoštátne rozhodnutie o spotrebe vody.
Rovnaké rozlíšenie platí aj pri ďalších prejavoch počasia. Horúce obdobie môže vysušovanie pôdy zrýchliť, no odporúčania pre ochranu zdravia riešia inú časť problému. Viac o nej prináša článok ako sa chrániť pred horúčavami a kedy hrozí úpal.
Zdroje
- Slovenský hydrometeorologický ústav – Monitoring sucha na Slovensku k 4. októbru 2026: https://www.shmu.sk/sk/?page=2902
- STVR – Extrémne sucho je na približne dvoch tretinách územia Slovenska: https://spravy.stvr.sk/spravy-po-minute/extremne-sucho-je-na-priblizne-dvoch-tretinach-uzemia-slovenska/
- Slovenský hydrometeorologický ústav – Klimatologické a hydrologické zhodnotenie leta 2026: https://www.shmu.sk/sk/?id=1781&page=2049
- Slovenský hydrometeorologický ústav – Meteorologický časopis: Pôdne sucho, intenzita sucha a relatívne nasýtenie pôdy: https://www.shmu.sk/File/ExtraFiles/MET_CASOPIS/1628855854_MC_2021-1.pdf
Marcel Macko
Najviac ma bavia technológie, internet, bizarné správy a udalosti, pri ktorých si človek povie, že toto snáď ani nemôže byť pravda. Sledujem dianie doma aj vo svete a vyberám témy, ktoré podľa mňa stoja za pozornosť. Na Pitchovinách sa ich snažím podať jednoducho, vecne a bez zbytočne nafúknutých titulkov.
