Stačí zachytiť vôňu čerstvo upečeného koláča, starého dreva alebo parfumu a zrazu si spomeniete na konkrétnu kuchyňu, človeka či dovolenku. Spomienka môže prísť bez premýšľania, akoby vás niekto na chvíľu preniesol späť. Tento jav má dokonca vlastné pomenovanie, no nie je to žiadna mágia ani dôkaz, že čuch funguje mimo bežných pravidiel pamäti.
Vône dokážu rýchlo vyvolať osobné spomienky, pretože čuchové informácie sú úzko prepojené s mozgovými oblasťami zapojenými do emócií a pamäti. Ak sa určitá vôňa kedysi spojila s výrazným zážitkom, môže neskôr pôsobiť ako silný spúšťač jeho vybavenia. Neplatí však, že každý pach automaticky odomkne presnú alebo pravdivú spomienku.
Čo je Proustov fenomén
Spojenie vône alebo chuti s prudkou autobiografickou spomienkou býva označované ako Proustov fenomén. Názov odkazuje na literárne spracovanie zážitku, pri ktorom chuť koláčika vyvolá spomienky na minulosť. Psychológia tým označuje širšiu skúsenosť: zmyslový podnet pripomenie konkrétny úsek vlastného života a spolu s ním sa vráti aj pocit, ktorý sa s daným obdobím spája.
Autobiografická pamäť nie je obyčajný zoznam faktov. Obsahuje miesta, ľudí, nálady a niekedy aj telesné pocity. Keď vôňa vyvolá spomienku, človek si nemusí vybaviť len „starú školu“, ale napríklad chodbu, jesenné ráno a napätie pred písomkou. Inému tá istá vôňa nepripomenie vôbec nič, pretože nemá rovnakú osobnú skúsenosť.
Prehľad výskumu publikovaný v Chemical Senses už v roku 2000 upozorňoval, že pri prirodzene vytvorených osobných spomienkach existujú dôkazy o výraznej úlohe čuchových podnetov. Neskoršie prehľady sa snažia vysvetliť, v čom sa tieto spomienky líšia od spomienok vyvolaných slovami, obrázkami či zvukom. Fenomén teda nie je iba poetický opis, hoci konkrétne mechanizmy stále skúmajú vedci.
Ako putuje informácia z nosa do mozgu
Keď vdýchnete látky nesúce vôňu, ich molekuly sa zachytávajú na receptoroch čuchového systému. Nervová informácia postupuje cez čuchovú dráhu do mozgu, kde sa spracúva a prepája s ďalšími informáciami. Čuch má v porovnaní s viacerými inými zmyslovými cestami osobitnú organizáciu a úzke väzby na oblasti súvisiace s emóciami a pamäťou.
Pri vôňach sa spomínajú najmä amygdala a hipokampus. Amygdala sa podieľa na spracovaní emocionálneho významu, hipokampus je dôležitý pri tvorbe a vybavovaní epizodických spomienok. Tvrdenie, že „vôňa ide priamo do pamäte a obíde celý mozog“, by však bolo zavádzajúce. Čuchový systém je zložitá sieť a na vedomom rozpoznaní vône sa podieľa viacero oblastí.
Štúdia o úlohe amygdaly pri čuchovej pamäti skúmala aj pacientov s poškodením príslušných oblastí a našla rozdiely v určitých úlohách pamäti vôní. Takéto zistenia podporujú význam uvedených okruhov, no neznamenajú, že jedna oblasť mozgu sama uchováva celé spomienky na detstvo. Osobná spomienka vzniká a vybavuje sa ako súhra viacerých procesov.
Prečo bývajú spomienky vyvolané vôňou také emotívne
Vôňa často patrí k celému zážitku bez toho, aby sme si to uvedomovali. Pri návšteve starej mamy vnímame teplo miestnosti, hlas, koláč aj jeho arómu. Neskôr stačí podobná vôňa a mozog môže aktivovať viac súvisiacich prvkov naraz. Človek tak niekedy pocíti náladu ešte predtým, než si presne uvedomí, na koho alebo na čo si spomenul.
Výskumné prehľady opisujú, že čuchom vyvolané autobiografické spomienky bývajú v niektorých porovnaniach emocionálnejšie a spojené so silnejším pocitom návratu v čase. Neznamená to, že sú vždy príjemné. Vôňa dezinfekcie môže niekomu pripomenúť bezpečie nemocničnej starostlivosti a inému veľmi nepríjemné obdobie. Význam je osobný a závisí od skúsenosti.
Rovnako nie je nutné, aby išlo o silnú či drahú vôňu. Slabý pach starého papiera, dažďom navlhnutej pôdy alebo určitý druh čistiaceho prostriedku môže byť pre konkrétneho človeka mimoriadne významný. Rozhoduje skôr predchádzajúce spojenie s udalosťou než intenzita alebo všeobecná popularita arómy.
Prečo sa nám často vybaví práve detstvo
Niektoré výskumy ukazujú, že vôňami vyvolané spomienky sa v porovnaní so slovnými alebo obrazovými podnetmi častejšie viažu na skoršie obdobia života. Ide o pozorovaný trend v určitých štúdiách, nie pravidlo, podľa ktorého si dospelý cez čuch nedokáže pripomenúť včerajší deň. Detstvo je zároveň čas, keď sa s množstvom vôní stretávame prvýkrát a spájame ich s opakovanými situáciami.
Vôňa vianočného pečiva sa môže opakovať každý december, ale jej osobný význam môže zostať naviazaný na prvé silné zážitky. Neskôr už vôňu len znovu stretávame a prehlbujeme jej význam. Preto môže dospelý človek pri jednej aróme vybaviť starý byt, hoci dané pečivo jedol aj minulý týždeň.
Výskum je v tejto oblasti metodicky náročný. Ak sa účastníkov pýtate na zážitok z vône priamo v laboratóriu, nemusí to fungovať rovnako ako náhodné stretnutie s pachom na ulici. Aj preto vedci rozlišujú medzi experimentálnym rozpoznávaním vôní, naučenými asociáciami a spontánnymi osobnými spomienkami.
Prečo vám tá istá vôňa inokedy nič nepripomenie
Pamäť závisí aj od pozornosti, nálady a kontextu. V rušnom obchode prejdete okolo známeho parfumu bez povšimnutia, ale na tichej ulici sa pri ňom môžete pristaviť. Niekedy rozpoznáte samotnú vôňu, no nepodarí sa vám zaradiť, odkiaľ ju poznáte. Pocit známosti a vedomé vybavenie konkrétnej udalosti sú príbuzné, ale nie totožné procesy.
Náš čuch sa tiež prispôsobuje opakovanému podnetu. Ak v určitej vôni sedíte dlho, prestanete si ju tak výrazne všímať. Keď ju znovu zachytíte po prestávke, môže pôsobiť nápadnejšie. Ani vtedy však nie je zaručené, že sa spomienka objaví: asociácia môže byť slabá, prekrytá novšími skúsenosťami alebo jednoducho neaktuálna.
Sú spomienky z vôní presnejšie než ostatné?
Živá spomienka a presná spomienka nie sú to isté. Človek môže mať mimoriadne silný pocit, že sa vrátil do minulosti, ale pomýliť sa v detailoch, dátume alebo v tom, kto bol na danom mieste prítomný. Vône môžu byť účinnými podnetmi na vybavenie, nie neomylnými nosičmi historického záznamu.
Ak vám parfém pripomenie konkrétnu osobu, môže ísť o autentické spojenie. Zároveň sa však časom môžu meniť interpretácie a jednotlivé fragmenty zážitku. Pri dôležitých udalostiach preto samotnú istotu vyvolanú vôňou nemožno používať ako jediný dôkaz presného priebehu.
Čuch môže byť aj súčasťou bežnej práce s príjemnými spomienkami: známa vôňa jedla či rastliny nám pripomenie miesto, na ktorom sme sa cítili dobre. Nie je to však liečebná metóda s garantovaným výsledkom. Pri nepríjemných alebo traumatických spomienkach môže mať rovnaký mechanizmus opačný účinok a je dôležité rešpektovať individuálnu reakciu.
Vône teda „odomykajú minulosť“ preto, že mozog si zmyslové informácie spája so skúsenosťami a emóciami. Najzaujímavejšie na tom nie je žiadna tajná komora pamäti, ale to, ako dokáže drobný podnet spojiť množstvo kúskov osobného života do jediného silného momentu.
Zdroje
- Chu a Downes, Chemical Senses – Odour-evoked autobiographical memories: psychological investigations of proustian phenomena – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10668001/
- Hackländer a kol., Psychonomic Bulletin & Review – An in-depth review of the methods, findings, and theories associated with odor-evoked autobiographical memory – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/30406397/
- Buchanan a kol., Learning & Memory – A specific role for the human amygdala in olfactory memory – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14557604/
Gabriel Čatár
Zaujímajú ma veci, s ktorými sa stretávame každý deň, no často nevieme, ako vlastne fungujú. Od technológií a financií cez praktické návody až po zaujímavosti zo sveta. Na Pitchovinách sa venujem témam, pri ktorých sa oplatí ísť trochu viac do hĺbky, overiť si fakty a vysvetliť ich jednoduchým spôsobom. Mojím cieľom je, aby si čitateľ z každého článku odniesol niečo užitočné.
