Anakonda patrí k zvieratám, ktorých skutočné rozmery sa často miešajú s legendami a filmovými predstavami. Hoci neexistujú spoľahlivé dôkazy o desiatkach metrov dlhých anakondách, aj reálne jedince dokážu dorásť do úctyhodných rozmerov. Najväčšia z nich, anakonda veľká, je považovaná za najťažšieho žijúceho hada na svete.
Najväčšie anakondy môžu vážiť približne 227 až 250 kilogramov. Spoľahlivo zaznamenaný mimoriadne veľký jedinec vážil 227 kilogramov, meral 8,43 metra a v najhrubšom mieste mal obvod 1,11 metra. Väčšina anakond je však podstatne menšia a rekordné rozmery dosahujú predovšetkým dospelé samice anakondy veľkej.
Koľko váži anakonda?
Hmotnosť anakondy závisí od druhu, pohlavia, veku, dostupnosti potravy a prostredia, v ktorom žije. Keď sa hovorí o anakonde bez bližšieho určenia, väčšinou sa myslí anakonda veľká, známa aj ako zelená anakonda. Práve tento druh dosahuje najväčšiu hmotnosť.
Odborné zoologické zdroje uvádzajú pri najväčších jedincoch hmotnosť približne 227 až 250 kilogramov. Rozdiel medzi údajmi vzniká najmä preto, že niektoré hodnoty predstavujú zaznamenané merania, zatiaľ čo iné sú uvádzané ako maximálna možná veľkosť druhu. Mimoriadne veľké anakondy sú navyše zriedkavé a ich presné odváženie vo voľnej prírode je náročné.
Najťažší jedinec spomínaný londýnskym Natural History Museum vážil 227 kilogramov. Meral 8,43 metra a jeho obvod dosahoval 1,11 metra. Smithsonian’s National Zoo uvádza, že najväčšie zelené anakondy môžu dosiahnuť približne deväť metrov a hmotnosť okolo 250 kilogramov.
Samice sú výrazne väčšie ako samce
Anakondy vykazujú jeden z najvýraznejších rozdielov vo veľkosti medzi pohlaviami spomedzi hadov. Dospelý samec anakondy veľkej má často dĺžku približne tri metre, zatiaľ čo veľká samica môže dosiahnuť päť až šesť metrov. Najväčšie samice môžu byť niekoľkonásobne ťažšie než dospelé samce.
Veľké telo poskytuje samiciam výhodu pri rozmnožovaní. Väčšia samica môže vytvoriť viac mláďat a má väčšie zásoby energie počas približne sedemmesačnej gravidity, keď môže prijímať iba veľmi málo potravy alebo nejesť vôbec.
Prečo sa hmotnosť anakondy nedá určiť iba podľa dĺžky?
Dve rovnako dlhé anakondy nemusia vážiť rovnako. Hmotnosť výrazne ovplyvňuje hrúbka tela, množstvo svalov, pohlavie, vek a to, či had nedávno prijal veľkú korisť. Anakonda po prehltnutí kapybary alebo iného väčšieho zvieraťa môže byť dočasne podstatne ťažšia.
Veľké samice majú mohutné, široké a svalnaté telo. Práve preto môže byť anakonda výrazne ťažšia než dlhší pytón. Pri porovnávaní rekordov preto treba rozlišovať medzi najdlhším a najťažším hadom.
Je anakonda najväčší had na svete?
Anakonda veľká je považovaná za najťažšieho žijúceho hada na svete. Rekord v dĺžke však spravidla patrí pytónovi mriežkovanému, ktorý môže byť dlhší, ale má štíhlejšie telo. Anakonda je oproti nemu podstatne mohutnejšia.
Odhaduje sa, že anakonda dlhá približne 5,2 metra môže vážiť podobne ako pytón mriežkovaný s dĺžkou okolo 7,3 metra. Rozdiel spôsobuje najmä výrazne širší trup anakondy, prispôsobený pohybu vo vode a lovu robustnej koristi.
Označenie „najväčší had“ preto závisí od toho, čo sa porovnáva:
- najťažším žijúcim hadom je anakonda veľká,
- najdlhším žijúcim hadom je spravidla pytón mriežkovaný,
- najväčšie potvrdené anakondy môžu vážiť viac než dvoch dospelých ľudí,
- neoverené príbehy o 15- až 30-metrových anakondách nemajú spoľahlivý vedecký základ.
Ako dlho môže anakonda dorásť?
Najväčšie dôveryhodne opísané anakondy dosahujú dĺžku približne osem až deväť metrov. Údaje o dlhších jedincoch sa objavujú v historických správach, príbehoch miestnych obyvateľov aj médiách, ale často chýba telo hada, presné meranie alebo iný overiteľný dôkaz.
Meranie veľkých hadov nie je jednoduché ani po ich odchytení. Živý had sa krúti, sťahuje svaly a môže meniť polohu tela. Staršie kože sa zase po stiahnutí a spracovaní môžu natiahnuť, takže neposkytujú spoľahlivý údaj o pôvodnej dĺžke zvieraťa.
Bežný dospelý jedinec preto nemá deväť metrov. Samce bývajú výrazne kratšie a ľahšie, zatiaľ čo samice sa najčastejšie pohybujú približne v rozmedzí štyroch až šiestich metrov. Jedince približujúce sa k ôsmim metrom predstavujú výnimočné prípady.
Čo je anakonda?
Anakondy sú polovodné hady rodu Eunectes patriace do čeľade veľhadovitých. Žijú v Južnej Amerike a sú blízkymi príbuznými veľhadov. Nie sú jedovaté a korisť usmrcujú pomocou svojho silného svalnatého tela.
Názov Eunectes možno preložiť približne ako „dobrý plavec“. Toto pomenovanie vystihuje spôsob života anakondy oveľa lepšie než jej filmový obraz nemotorného monštra pohybujúceho sa po súši.
Medzi najznámejšie anakondy patria:
- anakonda veľká alebo zelená anakonda – Eunectes murinus,
- anakonda žltá – Eunectes notaeus,
- anakonda bolívijská – Eunectes beniensis,
- anakonda tmavoškvrnná – Eunectes deschauenseei.
V roku 2024 vedci navrhli oddeliť severné populácie zelenej anakondy ako samostatný druh Eunectes akayima. Toto taxonomické rozdelenie však zostáva predmetom odbornej diskusie. Reptile Database zatiaľ považuje tento názov predbežne za synonymum druhu Eunectes murinus, preto sa počet uznávaných druhov môže medzi zdrojmi líšiť.
Kde anakondy žijú?
Anakondy sa prirodzene vyskytujú v tropických a subtropických oblastiach Južnej Ameriky. Anakonda veľká obýva najmä povodie Amazonky a Orinoka, zaplavené oblasti Llanos, močiare, pomaly tečúce rieky, jazerá a zatopené trávnaté plochy.
Vyskytuje sa napríklad v Brazílii, Venezuele, Kolumbii, Peru, Ekvádore, Bolívii, Guyane, Paraguaji, Francúzskej Guyane a na ostrove Trinidad. Jednotlivé druhy majú rozdielne oblasti rozšírenia, pričom niektoré sú viazané na podstatne menšie územie.
Hoci anakonda dokáže liezť po brehoch a menšie jedince sa môžu objaviť aj vo vegetácii, veľká časť jej života je spojená s vodou. Mohutné telo je vo vode nadnášané, vďaka čomu sa anakonda pohybuje plynulejšie a nenápadnejšie než na pevnej zemi.
Oči a nozdry má umiestnené na vrchu hlavy
Oči a nozdry anakondy sa nachádzajú vysoko na hlave. Had tak môže zostať takmer celý ponorený a nad hladinou ponechať iba malú časť tváre. Podobné prispôsobenie poznáme aj pri krokodíloch a ďalších živočíchoch, ktoré lovia vo vode.
Olivovozelené sfarbenie s tmavými škvrnami poskytuje anakonde účinné maskovanie medzi vodnými rastlinami, bahnom a tieňmi pobrežnej vegetácie. Korisť si preto môže prítomnosť obrovského hada všimnúť až vo chvíli útoku.
Čím sa anakonda živí?
Anakonda je mäsožravec a príležitostný predátor. Nešpecializuje sa iba na jeden druh koristi, ale loví zvieratá, ktoré dokáže premôcť a prehltnúť. Menšie anakondy sa živia najmä rybami, obojživelníkmi, vtákmi, korytnačkami a drobnými cicavcami.
Veľké dospelé samice môžu uloviť podstatne väčšiu korisť. Do ich jedálneho lístka patria napríklad:
- kapybary,
- kajmany,
- jelene a ďalšie kopytníky,
- väčšie vodné vtáky,
- korytnačky,
- ryby,
- menšie hady,
- domáce zvieratá pohybujúce sa pri vode.
Anakonda neloví každý deň. Má pomalý metabolizmus a po skonzumovaní veľkej koristi môže tráviť niekoľko týždňov. Veľké jedlo jej poskytne dostatok energie na dlhé obdobie, počas ktorého nemusí riskovať ďalší lov.
Ako anakonda zabíja korisť?
Anakonda korisť najskôr uchopí tlamou a následne okolo nej ovinie jednu alebo viac slučiek tela. Svaly postupne vytvoria silný tlak, ktorý naruší krvný obeh koristi. Tradične sa tvrdilo, že škrtiče zabíjajú udusením, výskum veľhadov však ukázal, že rozhodujúcim mechanizmom môže byť rýchle obmedzenie prietoku krvi do srdca a mozgu.
Had môže zároveň reagovať na tlkot srdca koristi a upravovať silu zovretia. Po znehybnení zvieraťa ho prehltne celé, zvyčajne hlavou napred.
Anakonda si nevykĺbi čeľusť
Rozšírený mýtus tvrdí, že si had pri prehĺtaní veľkej koristi vykĺbi alebo odpojí čeľusť. V skutočnosti sa čeľuste nevykĺbia. Lebka hada sa skladá z viacerých pohyblivo spojených kostí a dve polovice spodnej čeľuste sú spojené pružným väzivom.
Vďaka tejto stavbe dokáže had roztiahnuť tlamu a postupne posúvať jej jednotlivé strany po povrchu koristi. Dozadu zahnuté zuby pomáhajú udržať potravu a zabraňujú tomu, aby sa pri prehĺtaní vysunula von.
Je anakonda nebezpečná pre človeka?
Anakonda je mimoriadne silný divoký had, preto by sa k nej človek nemal približovať ani sa ju pokúšať chytať. Napriek desivej povesti však útoky na ľudí nie sú bežnou súčasťou jej správania. Anakondy sa spravidla snažia konfliktu vyhnúť a pri ohrození unikajú do vody alebo bahna.
Veľká samica by teoreticky mohla dospelému človeku spôsobiť vážne až smrteľné zranenia. Spoľahlivo zdokumentované prípady, pri ktorých by anakonda veľká človeka usmrtila a následne prehltla, však odborné zoologické zdroje neuvádzajú.
To neznamená, že je anakonda neškodná. Má dozadu zahnuté zuby, silný stisk a veľmi svalnaté telo. Nebezpečenstvo vzniká najmä pri manipulácii s hadom, pri ochrane hospodárskych zvierat alebo v situácii, keď sa anakonda cíti zahnaná do kúta.
Ako sa anakondy rozmnožujú?
Anakondy nekladú vajcia do hniezda ako mnohé iné hady. Mláďatá sa vyvíjajú vo vajíčkach v tele samice a na svet prichádzajú živé. Gravidačná fáza trvá približne sedem mesiacov.
Počas obdobia párenia môže jednu samicu obkolesiť viacero samcov. Vznikne takzvaná párovacia guľa, v ktorej môže byť podľa pozorovaní až 13 samcov. Párenie a súperenie o prístup k samici môže pokračovať niekoľko týždňov.
Samica zvyčajne porodí približne 20 až 40 mláďat, pričom zaznamenané boli aj podstatne početnejšie vrhy. Najväčší uvádzaný vrh mal 82 mláďat. Počet potomkov súvisí s veľkosťou a fyzickou kondíciou samice.
Mláďatá môžu mať pri narodení približne 60 až 90 centimetrov a okamžite sú samostatné. Matka ich po narodení nekŕmi ani nechráni. Napriek pomerne veľkým rozmerom sa mladé anakondy môžu stať korisťou kajmanov, väčších vtákov, mačkovitých šeliem a ďalších predátorov.
Samica môže zožrať samca
Pri anakondách bolo pozorované aj sexuálne kanibalistické správanie. Veľká samica môže po párení skonzumovať jedného z menších samcov. Takéto správanie nie je pravidlom pri každom párení, ale môže samici poskytnúť energiu potrebnú počas náročnej gravidity.
Výrazný rozdiel vo veľkosti medzi pohlaviami spôsobuje, že dospelý samec môže byť pre veľkú samicu zvládnuteľnou korisťou. Po rozmnožovaní potrebuje samica dlhý čas na zotavenie, preto sa anakondy často rozmnožujú iba každý druhý rok.
Ako dlho žije anakonda?
Priemerná dĺžka života anakondy veľkej vo voľnej prírode sa odhaduje približne na desať rokov. Mnohé mladé jedince sa dospelosti nedožijú, pretože sa stanú korisťou alebo zahynú v dôsledku zmeny prostredia.
V ľudskej starostlivosti môžu anakondy žiť podstatne dlhšie. Zaznamenané boli jedince, ktoré sa dožili viac než 20 až 30 rokov. V zajatí ich neohrozujú prirodzení predátori, obdobia sucha ani nedostatok koristi, musia však mať dostatočne veľký priestor, vhodnú teplotu a vodnú plochu.
Anakonda nie je vhodným domácim zvieraťom. Rýchlo rastie, vyžaduje špecializovanú starostlivosť a dospelý jedinec môže byť nebezpečný aj pre skúseného chovateľa. Obchod s anakondami a výrobkami z ich kože je navyše medzinárodne regulovaný.
Ako anakonda vyhľadáva korisť?
Anakonda sa nespolieha iba na zrak. Pomocou rozoklaného jazyka zachytáva chemické častice z okolia a prenáša ich k Jacobsonovmu orgánu v hornej časti ústnej dutiny. Takto dokáže zistiť prítomnosť koristi alebo inej anakondy.
Citlivo vníma aj vibrácie pôdy a vody. Na hornej pere má tepelne citlivé jamky, ktoré jej pomáhajú zaznamenať teplo produkované telom cicavcov a vtákov. Tieto schopnosti sú mimoriadne užitočné v kalnej vode a za šera, keď je viditeľnosť obmedzená.
Najaktívnejšia býva v podvečerných a večerných hodinách. Často vyčkáva ukrytá vo vode a zaútočí až vtedy, keď sa korisť priblíži na krátku vzdialenosť.
Prežije anakonda aj obdobie sucha?
Anakondy žijúce pri veľkých riekach môžu zostať aktívne počas celého roka. Jedince v sezónne zaplavovaných oblastiach však musia počas obdobia sucha vyhľadať zostávajúce vodné plochy.
Ak vhodnú vodu nenájdu, môžu sa zahrabať do mokrého bahna a výrazne obmedziť svoju aktivitu. Takýmto spôsobom šetria energiu a chránia telo pred vyschnutím a vysokými teplotami. Po návrate dažďov a zaplavení krajiny sa opäť začnú aktívnejšie pohybovať a loviť.
Najčastejšie mýty o anakondách
Anakondy dorastajú do dĺžky 20 alebo 30 metrov
Neexistuje spoľahlivo zdokumentovaná anakonda s takouto dĺžkou. Príbehy o gigantických hadoch môžu vznikať nesprávnym odhadom vzdialenosti, natiahnutím stiahnutej kože alebo postupným zveličovaním pôvodného pozorovania.
Anakonda dokáže prehltnúť čokoľvek
Aj pružná tlama a pohyblivá lebka majú svoje limity. Had musí posúdiť, či dokáže korisť bezpečne usmrtiť a prehltnúť. Príliš veľké alebo nebezpečné zviera môže anakondu zraniť, preto sa aj veľké jedince často živia podstatne menšou korisťou.
Anakonda loví ľudí
Človek nie je bežnou korisťou anakondy. Konflikty sú možné, no filmy výrazne zveličujú ochotu hada človeka prenasledovať. Anakonda je predátor zo zálohy, ktorý uprednostňuje korisť prirodzene sa vyskytujúcu v jeho prostredí.
Anakonda rozdrví koristi všetky kosti
Úlohou zovretia nie je rozdrviť kostru. Tlak predovšetkým obmedzuje krvný obeh a pohyb koristi. Zlomeniny môžu vzniknúť, nie sú však hlavnou príčinou rýchleho znehybnenia zvieraťa.
Video: Anakonda ako hadia ťažká váha
Zábery od National Geographic ukazujú mohutnosť anakondy veľkej aj jej spôsob pohybu vo vodnom prostredí.
Zaujímavosti o anakonde
- Anakonda veľká je najťažším žijúcim hadom, ale nie vždy najdlhším.
- Samice môžu byť niekoľkonásobne ťažšie než samce.
- Oči a nozdry má na vrchnej strane hlavy, aby mohla zostať ponorená.
- Nepoužíva jed, ale korisť zovrie svalnatým telom.
- Korisť prehĺta celú a nedokáže ju žuť.
- Po veľkom jedle nemusí loviť niekoľko týždňov.
- Rodí živé mláďatá, ktoré sú od narodenia samostatné.
- Jeden vrh môže mať niekoľko desiatok mláďat.
- Dokáže zachytiť chemické stopy jazykom, vibrácie aj telesné teplo koristi.
- Vo voľnej prírode žije približne desať rokov, v ľudskej starostlivosti aj viac než 30 rokov.
- Vo vode je podstatne pohyblivejšia a obratnejšia než na súši.
- V období sucha sa môže ukryť v bahne a obmedziť aktivitu.
- Správy o anakondách dlhých desiatky metrov neboli vedecky potvrdené.
Zhrnutie
Najväčšie anakondy môžu vážiť približne 227 až 250 kilogramov a merať viac než osem metrov. Rekordné rozmery dosahujú najmä samice anakondy veľkej, ktoré sú výrazne mohutnejšie než samce. Anakonda tak síce nemusí byť najdlhším hadom sveta, no vďaka širokému a svalnatému telu je jeho nespornou hmotnostnou rekordérkou.
Napriek filmovej povesti nejde o tvora, ktorý by cielene lovil ľudí. Anakonda je dokonale prispôsobený vodný predátor, ktorého sila, maskovanie, zmysly a spôsob rozmnožovania z nej robia jedného z najpozoruhodnejších hadov na Zemi.
Zdroje
- Smithsonian’s National Zoo – Green anaconda
https://nationalzoo.si.edu/animals/green-anaconda citeturn737646view0turn737646view1turn737646view2 - Natural History Museum – What is the biggest snake in the world?
https://www.nhm.ac.uk/discover/what-is-the-biggest-snake-in-the-world.html citeturn401123view3 - Animal Diversity Web, University of Michigan – Eunectes murinus
https://animaldiversity.org/accounts/Eunectes_murinus/ citeturn737646view3turn737646view4turn737646view5 - San Diego Zoo Wildlife Alliance – Anaconda
https://animals.sandiegozoo.org/animals/anaconda citeturn401123view2 - The Journal of Experimental Biology – Snake constriction rapidly induces circulatory arrest in rats
https://journals.biologists.com/jeb/article/218/14/2279/14389/Snake-constriction-rapidly-induces-circulatory citeturn271789search0 - Natural History Museum – Snakes: Super senses, stretchy jaws and deadly venom
https://www.nhm.ac.uk/discover/snakes-senses-stretchy-jaws-deadly-venom.html citeturn660523search0 - Diversity – Description of the Northern Green Anaconda: What Is in a Name?
https://www.mdpi.com/1424-2818/16/7/418 citeturn401123view4 - The Reptile Database – Eunectes murinus
https://reptile-database.reptarium.cz/Eunectes/murinus citeturn356452search0
