Po dlhšom kúpaní alebo umývaní riadu vyzerajú brušká prstov ako drobné vrásčité mapy. Väčšina ľudí má jednoduché vysvetlenie: pokožka nasaje vodu a zväčší svoj objem. Moderné experimenty však ukazujú, že pri typickom vráskavení po ponorení má podstatnú úlohu autonómny nervový systém a zmena objemu tkaniva pod kožou. O možnej evolučnej funkcii sa pritom stále diskutuje.
Prsty sa po dlhšom pobyte vo vode zvráskavejú najmä v dôsledku nervovo sprostredkovaného zúženia drobných ciev, ktoré mení objem tkaniva pod kožou brušiek prstov. Samotné nasiaknutie povrchovej vrstvy nevysvetľuje celý jav. Niektoré štúdie ukazujú lepšie uchopenie mokrých predmetov, iné výsledok nepotvrdili, preto presný účel vrások nie je definitívne vyriešený.
Čo sa deje pod kožou po ponorení ruky?
Koža na bruškách prstov nemá rovnakú štruktúru ako pokožka na predlaktí. Keď sú prsty dlhšie vo vode, vytvoria sa na nich charakteristické ryhy a vyvýšeniny. Kľúčová časť mechanizmu súvisí s autonómnym, teda vôľou priamo neriadeným nervovým systémom.
Výskumné práce spájajú tento proces so zúžením drobných krvných ciev a následným zmenšením objemu mäkkého tkaniva v brušku prsta. Vrchná koža sa potom vzhľadom na podklad usporiada do záhybov. Ide o inú situáciu než obyčajné zväčšenie materiálu po nasiaknutí tekutinou.
Staršie neurologické práce ukázali, že typické vráskavenie môže byť narušené pri poškodení nervového zásobenia. To je dôležitý argument, prečo sa jav nedá vysvetliť iba pasívnou fyzikou vonkajšej vrstvy kože. Neznamená to však, že si má človek doma kúpeľom prstov testovať nervy alebo stanovovať diagnózu.
Prečo sa vrásky robia predovšetkým na prstoch a chodidlách?
Najvýraznejšie sa mení pokožka bez chĺpkov na prstoch a na chodidlách. Je prispôsobená dotyku, treniu a opakovanému kontaktu s predmetmi či podložkou. Výskumníci preto skúmajú, či zvlnenie po ponorení súvisí aj s tým, ako sa prsty správajú vo vlhkom prostredí.
Čas vzniku vrások sa môže meniť podľa teploty vody a ďalších podmienok. Vrásky teda nie sú presný časovač, podľa ktorého by sa dalo odhadnúť, koľko minút človek strávil v bazéne. Na obrázkoch z rôznych kúpeľov môžu vyzerať odlišne, aj keď je človek úplne zdravý.
Pri krátkom umytí rúk sa typicky nevyvinie rovnaký efekt ako po dlhšom kúpaní. Po osušení sa vzhľad prstov bežne postupne vracia k pôvodnému stavu. Ak sa objavujú neobvyklé alebo pretrvávajúce zmeny kože mimo pobytu vo vode, nejde automaticky o ten istý mechanizmus.
Sú vrásky podobné dezénu pneumatiky?
Jedna hypotéza hovorí, že ryhy môžu pomáhať pri manipulácii s mokrými predmetmi, napríklad tým, že menia kontakt medzi pokožkou, vodou a povrchom. Názorné prirovnanie k dezénu pneumatiky však treba brať ako predstavu o možnom mechanizme, nie ako dokázanú identitu oboch systémov.
Štúdia publikovaná v časopise Biology Letters v roku 2013 zistila, že účastníci s vráskavými prstami premiestňovali mokré predmety rýchlejšie než s hladkými. Pri suchých predmetoch vedci rovnakú výhodu nezistili. Išlo o experiment s konkrétnou úlohou, nie dôkaz, že každému človeku sa vo vode zlepší každý typ úchopu.
Následná štúdia z roku 2014 pri svojej skúške ručnej zručnosti výhodu nepotvrdila. Autori merali tiež hmatové schopnosti a nezistili relevantný rozdiel. Odborné poznanie preto neumožňuje napísať jednoducho: „Vedci dokázali, že vrásky vznikli na lepšie plávanie.“ Taký záver by bol silnejší než dostupné výsledky.
Čo ukázali ďalšie merania úchopu?
V roku 2021 vyšla štúdia skúmajúca nielen rýchlosť manipulácie, ale aj silu potrebnú na držanie mokrého predmetu. Výsledky naznačili, že s vráskavými prstami mohol byť úchop účinnejší: potrebná sila sa priblížila sile pri držaní suchého predmetu.
Takéto výsledky podporujú možnosť funkčnej výhody, no neurčujú definitívne evolučnú príčinu. Ak niekto nájde výhodu v laboratórnom experimente, ešte to nedokazuje, že práve táto výhoda bola jediným dôvodom, prečo sa mechanizmus vyvinul. Výskum skúma funkciu a príčinu z rôznych strán.
Aj preto je užitočné rozlišovať otázky „ako vrásky vzniknú“ a „načo môžu slúžiť“. Odpoveď na prvú je pomerne dobre podložená nervovou reguláciou a cievami. Odpoveď na druhú si vyžaduje opatrnejší jazyk.
Znamená chýbajúce vráskavenie zdravotný problém?
Nie nevyhnutne. Rýchlosť reakcie sa medzi ľuďmi aj podmienkami líši a krátke namočenie nemusí spôsobiť výrazné ryhy. Vedecké skúmanie autonómneho nervového systému využíva kontrolované podmienky, ktoré domáci kúpeľ nenahrádza.
Ak sa však náhle pridá strata citlivosti, slabosť, bolesť alebo výrazná jednostranná zmena, je rozumné poradiť sa so zdravotníkom. Samotný vzhľad pokožky vo vode nie je dostatočným základom na neurologickú diagnózu. Nepokúšajte sa reakciu vyvolávať extrémne horúcou či chemicky upravenou vodou.
Po bežnom kúpaní prsty osušte a pri suchosti použite primeranú starostlivosť o kožu. Vrásky po vode sú zaujímavou ukážkou spojenia nervov, ciev a mechaniky pokožky, nie dôvodom na paniku.
Ďalšou častou nepresnosťou je predstava, že ruka sa musí vždy zvráskavieť rovnako v sladkej a slanej vode alebo že čím vyššia teplota, tým lepšie sa dá tento jav skúmať. Výskumníci považujú teplotu a vlastnosti roztoku za dôležité experimentálne podmienky. Z bežného kúpeľa preto nerobte porovnávací test zdravia ani domáci fyziologický experiment. Ak ide len o obvyklé dočasné vrásky bez ďalších príznakov, ich výskyt sám o sebe nehovorí nič o kvalite vody alebo hydratácii celého tela.
Zdroje
- Royal Society Biology Letters / PubMed Central – Water-induced finger wrinkles improve handling of wet objects (experiment s manipuláciou mokrých predmetov) – https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3639753/
- PLOS ONE – Water-Induced Finger Wrinkles Do Not Affect Touch Acuity or Dexterity in Handling Wet Objects (nepotvrdenie časti hypotézy) – https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371%2Fjournal.pone.0084949
- PLOS ONE – Water-immersion finger-wrinkling improves grip efficiency in handling wet objects (meranie sily úchopu) – https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371%2Fjournal.pone.0253185
Fotografia k článku: Brenderous, licencia CC BY 2.0. Pri použití fotografie ju WordPress môže automaticky zmenšiť alebo orezať.
Gabriel Čatár
Zaujímajú ma veci, s ktorými sa stretávame každý deň, no často nevieme, ako vlastne fungujú. Od technológií a financií cez praktické návody až po zaujímavosti zo sveta. Na Pitchovinách sa venujem témam, pri ktorých sa oplatí ísť trochu viac do hĺbky, overiť si fakty a vysvetliť ich jednoduchým spôsobom. Mojím cieľom je, aby si čitateľ z každého článku odniesol niečo užitočné.
