Stačí sa natiahnuť po dlhom sedení, urobiť drep alebo si popraskať prstami a ozve sa zvuk, ktorý pripomína zlomenú vetvičku. Niektorých ľudí upokojí, iných vyľaká. Rovnaký zvuk však nemusí mať vždy rovnakú príčinu: prsty, kolená a ramená môžu vydávať zvuky odlišnými mechanizmami. Dôležité je sledovať aj to, čo pri puknutí cítime.
Samotné bezbolestné puknutie kĺbu spravidla nie je dôvod na obavy. Pri prstoch môže súvisieť s náhlym vznikom dutinky v kĺbovej tekutine, pri kolene či ramene aj s pohybom šliach a väzov cez okolité štruktúry. Pozornosť si zaslúži najmä praskanie spojené s bolesťou, opuchom, blokovaním pohybu, nestabilitou alebo úrazom. Vtedy nie je rozumné vysvetľovať všetko len „vzduchom v kĺbe“.
Čo vlastne v kĺbe puká?
Mnohé kĺby obklopuje puzdro a ich plochy sa pohybujú v prostredí synoviálnej tekutiny. Tá pomáha znižovať trenie a umožňuje plynulý pohyb. Keď človek potiahne za prst, kĺbové plochy sa môžu náhle oddialiť. Zmení sa tlak v tekutine a vznikne dutinka obsahujúca plyn. Práve tento okamih je spojený s charakteristickým zvukom.
Priame zábery magnetickou rezonanciou publikované v roku 2015 ukázali, že pri puknutí prstového kĺbu vzniká dutinka, ktorá po zvuku ešte chvíľu zostáva viditeľná. Výsledok je zaujímavý aj preto, že staršie vysvetlenia často pripisovali zvuk výlučne prasknutiu už existujúcej bubliny. Presnejšie je hovoriť o rýchlej zmene pomerov v kĺbovej tekutine, nie o lámaní kostí.
Autori skúmali desať kĺbov prstov jedného dobrovoľníka. Ich snímky teda dobre ilustrujú mechanizmus pri tomto type pohybu, ale nedokazujú, že každý zvuk zo všetkých kĺbov tela vzniká rovnako. Z puknutia v bedrovom kĺbe či kolene nemožno automaticky vyvodiť identickú príčinu.
Prečo pukajú kolená pri drepe a ramená pri krúžení?
Kĺb nie je iba dvojica kostí. Pohyb zabezpečujú svaly a šľachy, stabilitu podporujú väzy a podľa miesta aj chrupavkové štruktúry. Pri zmene polohy môže šľacha prekĺznuť cez kostný výbežok alebo inú štruktúru a vytvoriť preskočenie. Jemné škrípanie či chrumkanie sa tiež nemusí dať pripísať jednej univerzálnej príčine.
Ak koleno pri každom vstávaní jemne zapraská, ale nebolí, neopúcha a normálne unesie záťaž, samotný zvuk ešte neurčuje diagnózu. Iná situácia nastáva, keď sa zvuk objaví po páde a pridá sa bolesť, obmedzený rozsah pohybu alebo pocit, že koleno podklesáva. Vtedy treba posúdiť aj možné poškodenie tkanív.
Dôležitý je rozdiel medzi jednorazovým „puk“ pri zmene polohy a trvalým bolestivým drhnutím. Ani jeden zvuk sám osebe nestačí na určenie artrózy, poranenia menisku alebo zápalu. Odborník sa pýta na okolnosti, vyšetrí pohyb a podľa potreby rozhodne o ďalších testoch.
Spôsobuje pukanie prstov artritídu?
Tvrdenie, že pravidelné pukanie prstov automaticky vedie k artritíde, dostupný výskum nepodporuje. Harvard Health sumarizuje štúdie, ktoré nenašli presvedčivú súvislosť medzi týmto zvykom a vyšším výskytom artritídy rúk. Nejde však o povolenie používať na prsty akúkoľvek silu.
Správy o poraneniach pri príliš prudkom manipulovaní s kĺbmi existujú, hoci ide o nezvyčajné situácie. Ak na dosiahnutie zvuku potrebujete prst násilne ohýbať alebo pritom cítite bolesť, prestaňte. Pocit krátkodobého uvoľnenia nie je dôkazom, že si kĺb takýmto spôsobom „naprávate“ alebo liečite.
Staršie malé štúdie naznačili možné rozdiely v opuchoch či sile úchopu u ľudí, ktorí si pukajú prstami, výsledky však nie sú dostatočne jednotné na jednoduchý záver, že bežný zvyk ničí ruky. Oveľa dôležitejšie než počítať každé puknutie je sledovať funkciu a príznaky.
Kedy je potrebné vyšetrenie?
Na konzultáciu s lekárom je dôvod, ak sa k zvukom pridá opakovaná bolesť, viditeľný opuch, teplo alebo začervenanie, ranná stuhnutosť, strata pohyblivosti či pocit, že kĺb nedrží. Podobne treba riešiť situáciu, keď sa koleno zasekáva, pri chôdzi podklesáva alebo rameno po úraze nemožno normálne zdvihnúť.
Pri výraznej bolesti po úraze, deformite, neschopnosti zaťažiť končatinu alebo horúčke s horúcim opuchnutým kĺbom vyhľadajte pomoc bez odkladu. Takýto súbor príznakov nemožno bezpečne posúdiť podľa zvuku ani podľa internetového videa. Lekárovi pomôže, keď viete povedať, kedy sa problém začal, pri akom pohybe nastáva a či mu predchádzal úraz.
Nie každé bolestivé puknutie znamená vážne ochorenie, rovnako však nie je správne ignorovať ho len preto, že v minulosti kĺb pukal bez problémov. Zmena v zaužívanom správaní kĺbu je užitočná informácia pri vyšetrení.
Má zmysel pokúšať sa pukanie zastaviť?
Ak je zvuk bezbolestný a pohyb je normálny, nemusíte ho za každú cenu „vyliečiť“. Pri dlhom sedení môže prospieť pravidelné rozhýbanie a primeraná svalová aktivita, nie agresívne vykrúcanie kĺbov. Ak sa nepríjemný pocit stále vracia, skúste si všimnúť, či súvisí s konkrétnym pracovným návykom, športom alebo polohou.
Zámerné prudké manipulácie s krkom sú osobitná téma. Nie je vhodné skúšať násilné pohyby len kvôli zvuku, najmä ak pri nich vzniká bolesť, závrat alebo iný neobvyklý príznak. Pri opakovanom pocite, že „potrebujete“ krkom puknúť, je vhodnejšie riešiť príčinu napätia a spôsob pohybu než zvyšovať silu.
Čo si z toho zapamätať
Pukajúci kĺb nie je automaticky poškodený kĺb. V prstoch môže zvuk sprevádzať vznik dutinky v tekutine, inde pohyb šliach či ďalšie mechanické deje. Samotné bezbolestné zvuky nemusia vyžadovať liečbu. Ak sa však objaví bolesť, opuch, blokovanie, nestabilita alebo úraz, rozhodujú práve tieto sprievodné príznaky a nie zábavná teória o „praskaní kostí“.
Zdroje
- PLOS ONE – Real-Time Visualization of Joint Cavitation (MRI výskum mechanizmu pukania prstov) – https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371%2Fjournal.pone.0119470
- Harvard Health Publishing – Is it normal for my joints to click? (bezbolestné zvuky a varovné príznaky) – https://www.health.harvard.edu/healthy-aging-and-longevity/is-it-normal-for-my-joints-to-click
- Harvard Health Publishing – Knuckle cracking: Annoying and harmful, or just annoying? (výskum artritídy a poranení) – https://www.health.harvard.edu/blog/knuckle-cracking-annoying-and-harmful-or-just-annoying-2018051413797
Gabriel Čatár
Zaujímajú ma veci, s ktorými sa stretávame každý deň, no často nevieme, ako vlastne fungujú. Od technológií a financií cez praktické návody až po zaujímavosti zo sveta. Na Pitchovinách sa venujem témam, pri ktorých sa oplatí ísť trochu viac do hĺbky, overiť si fakty a vysvetliť ich jednoduchým spôsobom. Mojím cieľom je, aby si čitateľ z každého článku odniesol niečo užitočné.
