Národný bezpečnostný úrad pred nákupnou sezónou upozornil na falošné internetové obchody, podvodné reklamy na sociálnych sieťach a SMS vydávajúce sa za kuriérske spoločnosti. Varovanie 10. novembra 2026 potvrdila pre TASR hovorkyňa NBÚ Kristína Petro Garaiová. Podvodníci sa snažia získať platbu, údaje z karty, heslá alebo osobné údaje.
Pred zaplatením skontrolujte presnú adresu stránky, obchodné meno, sídlo, IČO, telefón a podmienky reklamácie. Slovenského predajcu porovnajte s údajmi v obchodnom alebo živnostenskom registri. Ak obchod skrýva prevádzkovateľa, požaduje iba platbu vopred alebo ponúka podozrivo nízku cenu, objednávku radšej nedokončite. Zámok a HTTPS pravosť obchodu nepotvrdzujú.
Pred platbou treba zistiť, komu posielate peniaze
Dôveryhodnosť neznámeho e-shopu sa nedá posúdiť iba podľa jeho vzhľadu. Podvodná stránka môže mať profesionálne fotografie, slovenské texty, odpočítavanie konca akcie aj logá známych platobných služieb. Rozhodujúce sú údaje, podľa ktorých možno identifikovať skutočného predajcu.
Mohlo by vás zaujímať
- Prečo môže byť 13. dôchodok v roku 2026 iba 66,80 eura
- Streľba v Krakove: Šesť ľudí zomrelo, podozrivého polícia zadržala
- Streľba na Tomášikovej v Bratislave: polícia zadržala dve osoby, okolie uzavrela pre zásah
- 17-ročný syn Maroša Kramára šoféroval bez vodičáku, dychová skúška ukázala 1,27 promile
Na stránke preto vyhľadajte obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, IČO, telefónny kontakt, obchodné podmienky a pravidlá reklamácie. Pri slovenskej firme sa majú tieto informácie zhodovať s obchodným alebo živnostenským registrom. Samotné uvedenie IČO nestačí, pretože podvodník môže skopírovať údaje cudzej spoločnosti. Porovnajte názov firmy, adresu aj predmet jej činnosti.
Varovná je kombinácia viacerých problémov: chýba názov firmy, stránka neuvádza adresu ani telefón, kontakt ponúka iba cez formulár a objednávku možno uhradiť výhradne vopred. Podozrivá je aj cena výrazne nižšia než v ostatných obchodoch, najmä ak ju sprevádza nátlak na okamžité zaplatenie.
Skontrolujte tiež presnú adresu webu. Falošná stránka môže napodobniť názov známej značky a zmeniť v ňom jedno písmeno, pridať pomlčku alebo použiť podobne vyzerajúci znak. Na malej obrazovke telefónu sa takýto rozdiel ľahšie prehliadne. Odkaz z reklamy nemusí smerovať na oficiálny obchod, aj keď reklama používa jeho názov a fotografie.
Doména s koncovkou .sk ani slovenčina nepotvrdzujú, že obchod prevádzkuje slovenská firma. Ak sa predajcu nepodarí identifikovať alebo sídli v zahraničí, vymáhanie peňazí a uplatnenie spotrebiteľských práv môže byť podstatne komplikovanejšie.
Pomôcť môžu aj skúsenosti zákazníkov, ale recenzie priamo na stránke obchodu nemožno považovať za nezávislé. Pri vyhľadávaní názvu e-shopu sa oplatí sústrediť aj na sťažnosti a negatívne hodnotenia. Samostatne sme vysvetlili, podľa čoho možno odhaliť falošné recenzie e-shopu.
Zámok pri adrese neznamená, že je obchod poctivý
Symbol zámku a adresa začínajúca na HTTPS znamenajú, že spojenie medzi prehliadačom a stránkou je šifrované. Nepotvrdzujú totožnosť ani poctivosť človeka, ktorý stránku prevádzkuje. Certifikát pre HTTPS môže používať aj podvodný web.
Zámok teda chráni prenášané údaje pred jednoduchým odpočúvaním počas cesty, ale nezaručuje, že ich neposielate priamo podvodníkovi. Pred zadaním údajov karty stále treba skontrolovať doménu a predajcu.
NBÚ odporúča používať na internetové nákupy samostatnú kartu s nízkym limitom alebo jednorazovú virtuálnu kartu. Obmedzený limit môže znížiť škodu, ak údaje uniknú. Jednorazová virtuálna karta po použití spravidla prestane platiť podľa pravidiel konkrétnej banky.
E-shop by pri bežnej objednávke nemal potrebovať rodné číslo ani číslo občianskeho preukazu. Ak formulár žiada údaje, ktoré nesúvisia s nákupom a doručením, neposkytujte ich.
Platba kartou alebo cez PayPal môže v niektorých prípadoch umožniť žiadať vrátenie peňazí. Výsledok však nie je automatický a závisí od okolností a pravidiel poskytovateľa platby. Konkrétny prípad treba bezodkladne riešiť s bankou alebo platobnou službou. Slovenská obchodná inšpekcia sama nevymáha za spotrebiteľa peniaze za nedodaný tovar.
Podvodná SMS vytvára problém s údajnou zásielkou
Druhou cestou sú správy, ktoré sa vydávajú za kuriéra. Typická SMS tvrdí, že balík nemožno doručiť bez doplnenia adresy, zaplatenia malého poplatku alebo potvrdenia údajov. Odkaz vedie na napodobeninu kuriérskeho webu, kde formulár zbiera osobné a kartové údaje. Stránka môže ponúknuť aj inštaláciu škodlivej aplikácie.
Na odkaz v takejto správe neklikajte. Ak skutočne čakáte zásielku, stav doručenia otvorte v oficiálnej aplikácii kuriéra alebo jeho adresu napíšte ručne do prehliadača. Číslo zásielky možno zadať priamo tam. Aplikáciu ponúknutú prostredníctvom SMS neinštalujte a cez otvorený odkaz neposielajte údaje karty ani autorizačný kód.
Aktuálne čakanie na balík nie je dôkazom, že správa pochádza od kuriéra. Podvodníci posielajú podobné SMS hromadne a časť príjemcov práve v tom období zásielku očakáva. Viac príkladov a znakov takýchto správ nájdete v článku o tom, ako vyzerá podvodná SMS od banky alebo kuriéra.
Čo urobiť po zadaní údajov alebo odoslaní platby
Ak ste už zadali údaje karty, prihlasovacie údaje do bankovníctva alebo autorizačný kód, nečakajte na prvú neznámu transakciu. Okamžite zavolajte banke cez jej oficiálne číslo, napríklad z webu banky alebo zo zadnej strany karty. Požiadajte o zablokovanie karty, zabezpečenie prístupu k účtu a preverenie transakcií.
Prezradené heslá zmeňte. Na zmenu sa neprihlasujte cez pôvodný odkaz zo SMS alebo reklamy, ale cez oficiálnu aplikáciu či ručne otvorenú stránku služby. Banke povedzte, aké údaje ste odovzdali a či ste potvrdili platbu alebo prihlásenie.
Banku kontaktujte bezodkladne aj po už odoslanom prevode. Môže preveriť možnosti zastavenia alebo vrátenia platby, úspech však nemožno zaručiť. Čím skôr sa o podvode dozvie, tým skôr môže začať konať.
Podvodnú správu ani komunikáciu s obchodom nemažte. Uchovajte najmä:
- pôvodnú SMS a e-maily,
- presnú adresu podvodného webu,
- snímky obrazovky stránky a objednávky,
- potvrdenie o platbe,
- číslo účtu príjemcu,
- názov, ktorý sa zobrazil pri transakcii,
- ďalšiu komunikáciu s predajcom.
Tieto podklady môžu potrebovať banka aj polícia. Ak odišli peniaze, objavili sa cudzie transakcie alebo boli zneužité osobné či prihlasovacie údaje, prípad oznámte polícii. Podozrivú stránku alebo kybernetický incident možno nahlásiť aj cez oficiálny kontaktný rozcestník SK-CERT.
Zdroje
- Noviny.sk/TASR – Pred Black Friday pribúdajú internetové podvody. NBÚ upozorňuje na falošné e-shopy: https://www.noviny.sk/krimi/1284850-pred-black-friday-pribudaju-internetove-podvody-nbu-upozornuje-na-falosne-e-shopy
- Slovenská obchodná inšpekcia – Internetové obchody – Bezpečné nakupovanie v internetových obchodoch: https://www.soi.sk/informacie-pre-verejnost/internetove-obchody?nocss=1
- Národná banka Slovenska – Pozor na podvody!: https://nbs.sk/pozor-na-podvody/
- SK-CERT – Nová vlna podvodných kampaní: https://www.sk-cert.sk/sk/nova-vlna-podvodnych-kampani/index.html
- Ministerstvo vnútra SR – Podvod a niektoré nové spôsoby podvodného konania: https://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_nitra/organizacne/prevencia_krimi/letaky/PK_Podvod_a_podvodne_konania.pdf
Marcel Macko
Najviac ma bavia technológie, internet, bizarné správy a udalosti, pri ktorých si človek povie, že toto snáď ani nemôže byť pravda. Sledujem dianie doma aj vo svete a vyberám témy, ktoré podľa mňa stoja za pozornosť. Na Pitchovinách sa ich snažím podať jednoducho, vecne a bez zbytočne nafúknutých titulkov.
