Oficiálny register uvádza Istrochem Reality ako vlastníka všetkých 158 parciel zasahujúcich do jednej z evidovaných lokalít bývalého chemického areálu. Ani taký rozsah vlastníctva však automaticky neznamená povinnosť zaplatiť odstránenie starého priemyselného znečistenia. Práve rozdiel medzi vlastníkom pozemkov a právne určeným platcom je dôležitý pre rozhodnutie, či účet zostane súkromnej firme, alebo sa dotkne štátneho rozpočtu.
Zatiaľ nie je rozhodnuté, kto sanáciu zaplatí. Zamietnutie odvolania Istrochem Reality iba ponechalo v platnosti zrušenie rozhodnutí, ktorými úrad tri konania zastavil. Okresný úrad ich musí znovu viesť a určiť zodpovednú osobu. Ak ju nemožno určiť, zákon umožňuje zapojiť štát, takže účet môže napokon zasiahnuť aj verejné financie.
Čo sa zamietnutím odvolania zmenilo
Krajská prokuratúra v Bratislave 2. apríla 2026 oznámila, že podala tri protesty proti rozhodnutiam Okresného úradu Bratislava. Úrad pôvodne zastavil tri konania, v ktorých sa malo určiť, kto je povinnou osobou pri environmentálnych záťažiach v areáli Istrochemu. Environmentálna záťaž je v tomto prípade staré priemyselné znečistenie, ktoré treba preskúmať a podľa výsledkov odborne odstrániť alebo obmedziť jeho riziká.
Prokuratúra považovala zastavenie konaní za predčasné. Podľa jej stanoviska nebolo dostatočne preukázané, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby zodpovednosť prešla na štát. Okresný úrad protestom vyhovel, svoje rozhodnutia o zastavení zrušil a Istrochem Reality sa proti tomu odvolal.
Podľa informácie zverejnenej 28. septembra 2026 ministerstvo životného prostredia odvolanie zamietlo. Výsledkom teda nie je príkaz firme okamžite začať čistiť celý areál, ale návrat troch prípadov do konania. Verejne dostupné zdroje neobsahujú plné znenie rozhodnutia ministerstva, jeho podrobné odôvodnenie ani presný dátum právoplatnosti.
Kto má podľa zákona platiť sanáciu
Zákon určuje poradie, podľa ktorého úrady hľadajú zodpovedný subjekt. V prvom rade má plán prác zabezpečiť a súvisiace náklady uhradiť pôvodca znečistenia. Ak už pôvodca neexistuje, úrad skúma jeho právneho nástupcu.
Ak pôvodca nie je známy a nemožno určiť ani právneho nástupcu, povinnou osobou môže byť vlastník nehnuteľnosti. Ani vlastníctvo však nie je automatickým rozsudkom. Zákon pozná výnimky, napríklad ak vlastník preukáže splnenie privatizačných environmentálnych záväzkov alebo existenciu záväzku štátu vykonať sanáciu.
Obnovené konania preto musia preskúmať históriu znečistenia, právne nástupníctvo, vlastnícke vzťahy aj dokumenty súvisiace s privatizáciou. Až následné rozhodnutia ukážu, či bude pri jednotlivých záťažiach určená Istrochem Reality, iný subjekt alebo nikto.
Prečo môže účet skončiť pri štáte
Ak sa pôvodcu ani inú povinnú osobu nepodarí určiť, zákon umožňuje, aby vláda poverila odstránením záťaže príslušné ministerstvo. Náklady by sa v takom prípade hradili z verejných zdrojov. Práve preto nejde len o právny spor medzi firmou a úradmi, ale aj o rozhodovanie s možným dosahom na daňovníkov.
Verejné peniaze môžu vstúpiť do prípadu aj skôr. Pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo životného prostredia môže ministerstvo financovať nevyhnutný zásah a následne sa pokúsiť náklady vymôcť od zodpovedného subjektu. Pre štát by to znamenalo minimálne dočasné predfinancovanie; ak by vymáhanie nebolo úspešné, časť výdavkov by mohla zostať na verejných rozpočtoch.
Zamietnutie odvolania teda znižuje riziko, že sa tri konania skončia bez dôkladného preverenia súkromnej zodpovednosti. Nezaručuje však, že štát nebude platiť nič.
Vlastník 158 parciel ešte nemusí byť povinnou osobou
Oficiálny register environmentálnych záťaží označuje Istrochem Reality za vlastníka všetkých 158 parciel zasahujúcich do lokality spojenej s výrobou gumárenských chemikálií. Samotný register zároveň upozorňuje, že údaj o vlastníkovi alebo držiteľovi nepredstavuje právne určenie povinnej osoby.
Toto rozlíšenie je podstatné. Kataster a environmentálny register hovoria, komu pozemky patria dnes. Konanie o povinnej osobe má odpovedať na inú otázku: kto podľa zákonných pravidiel zodpovedá za historické znečistenie a náklady na jeho odstránenie.
Areál bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova navyše nie je vedený ako jediná jednoduchá záťaž. Štátne dokumenty ho rozdeľujú na šesť environmentálnych záťaží, pričom viaceré majú vysokú prioritu. Evidované znečistenie súvisí s niekdajšou výrobou hnojív, výbušnín, pesticídov a gumárenských chemikálií. Zodpovednosť sa preto môže posudzovať odlišne pri jednotlivých častiach areálu.
Nejde iba o desiatky miliónov eur
Schválený Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2022 až 2027 uvádza pre celý areál Istrochemu orientačný odhad 350 až 500 miliónov eur. Dokument zároveň upozorňuje, že údaje nie sú úplné. Nejde teda o vysúťaženú cenu, schválený rozpočet konkrétneho projektu ani konečný účet vystavený jednej firme.
Tento odhad nemožno automaticky priradiť trom obnoveným konaniam. Tie sa týkajú určenia povinnej osoby pri konkrétnych záťažiach, zatiaľ čo suma 350 až 500 miliónov eur sa vzťahuje na celý rozsiahly areál. Skutočné náklady bude možné presnejšie stanoviť až podľa prieskumov, plánov sanácie a zvolených technických riešení.
Čo je rozhodnutie úradu a čo politická interpretácia
Potvrdeným výsledkom je, že pôvodné zastavenie troch konaní nezostalo v platnosti a úrady majú ďalej zisťovať zodpovednú osobu. Potvrdené nie je, že Istrochem Reality už musí bezodkladne sanovať celý areál alebo zaplatiť stovky miliónov eur.
Rovnako predčasné je tvrdiť, že štát už definitívne ochránil verejné financie. Pokračovanie konaní môže viesť k určeniu súkromného platcu, no zákonná cesta k financovaniu zo štátneho rozpočtu zostáva otvorená, ak zodpovednú osobu nebude možné určiť alebo ak bude potrebný neodkladný zásah.
Pre obyvateľov Bratislavy rozhodnutie neznamená okamžitý začiatok čistenia areálu. Mení sa najmä procesná situácia: úrady už nemôžu tri prípady považovať za uzavreté a musia podrobnejšie preveriť, komu zákon pripisuje zodpovednosť. Až ich nové rozhodnutia ukážu, či náklady zostanú súkromnému subjektu, alebo sa aspoň sčasti prenesú na verejnosť.
Zdroje
- Krajská prokuratúra v Bratislave – Prokurátor podal tri protesty proti rozhodnutiam o zastavení konania vo veci environmentálnej záťaže v areáli Istrochem: https://www.genpro.gov.sk/informacie/spravy/detail/krajska-prokuratura-v-bratislave-prokurator-podal-tri-protesty-proti-rozhodnutiam-o-zastaveni-konania-vo-veci-environmentalnej-zataze-v-areali-istrochem
- Slov-Lex – Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže: https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/409/
- Ministerstvo životného prostredia SR – Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2022 až 2027: https://www.minzp.sk/files/sekcia-geologie-prirodnych-zdrojov/statny-program-sanacii-sps-ez-2022-2027.pdf
- Enviroportál – Bratislava – Nové Mesto – CHZJD – výroba gumárenských chemikálií, všeobecné údaje lokality: https://envirozataze.enviroportal.sk/Lokalita-zataze/B3-(2061)-Bratislava-Nove-Mesto-CHZJD-vyroba-gumarenskych-chemikalii-register-B
- Aktuality.sk – Maroš Žilinka škrtá plány Babišovcov vyhnúť sa miliónovej záťaži v Bratislave: https://www.aktuality.sk/clanok/twS5Kbn/babisovci-vs-slovensko-cesky-premier-sa-milionovej-zataze-v-bratislave-tak-lahko-nezbavi/
Marcel Macko
Najviac ma bavia technológie, internet, bizarné správy a udalosti, pri ktorých si človek povie, že toto snáď ani nemôže byť pravda. Sledujem dianie doma aj vo svete a vyberám témy, ktoré podľa mňa stoja za pozornosť. Na Pitchovinách sa ich snažím podať jednoducho, vecne a bez zbytočne nafúknutých titulkov.
