Stlačením klávesu ESC zatvorte

Doomscrolling: čo znamená a prečo nedokážeme prestať čítať zlé správy?

Otvoríte správy, aby ste zistili, čo sa stalo. O dvadsať minút neskôr stále posúvate obrazovku a máte pocit, že svet je ešte horší, než pred chvíľou. Znie to paradoxne: obsah nás rozrušuje, no namiesto zatvorenia aplikácie hľadáme ďalší. Pre tento návyk sa zaužívalo anglické slovo doomscrolling. Nie je to diagnóza a neznamená, že sledovanie správ je samo osebe zlé.

Doomscrolling je opakované, často ťažko prerušiteľné prezeranie znepokojivých správ a príspevkov. Človek môže mať pocit, že potrebuje ďalšiu aktualizáciu, aby získal kontrolu nad neistou situáciou, hoci mu obsah zhoršuje náladu. Pomáha uvedomiť si vlastný návyk, určiť si čas na správy a vyberať dôveryhodné zdroje namiesto nekonečného feedu.

Čo presne znamená slovo doomscrolling


Anglické doom naznačuje skazu alebo pochmúrnu budúcnosť a scrolling posúvanie obsahu na obrazovke. Nejde o každé čítanie nepríjemnej správy. Rozhodujúci je vzorec: opakovane prechádzate od jednej negatívnej informácie k druhej, strácate pojem o čase a napriek rastúcej nepohode pokračujete.

Môže ísť o vojnové správy, katastrofy, ekonomické obavy, konflikty na sociálnych sieťach či komentáre plné hnevu. Podstatná je forma správania, nie jedna konkrétna téma. Niekto doomscrolluje ráno po prebudení, iný počas prestávky v práci alebo v posteli pred spánkom. Niekedy z toho vznikne zvyk automaticky otvárať aplikáciu pri každej chvíli ticha.

Výraz sa výrazne rozšíril počas rokov, keď ľudia intenzívne sledovali pandemické a ďalšie krízové správy. Dnes sa používa aj pri politických udalostiach či pri bežnom prezeraní komentárov. Je však dôležité neoznačovať každého človeka, ktorý sleduje vážne udalosti, za závislého.

Prečo nás negatívne správy priťahujú

Keď sa deje niečo neisté alebo potenciálne nebezpečné, informácie môžu pomáhať orientovať sa v situácii. Problém nastane, keď ďalšie a ďalšie aktualizácie neprinášajú nové užitočné poznatky, ale len opakujú tú istú hrozbu v iných slovách. Človek si môže povedať: ešte jeden článok a konečne budem vedieť, čo sa stane. Ten istý pocit sa po ďalšom článku často vráti.

Sociálne siete pridávajú nekonečné posúvanie, upozornenia a osobne radený obsah. Nemusíte vedome vyhľadať každú správu: ďalšia sa objaví sama. Ak sa zastavíte pri znepokojivej téme, platforma môže zachytiť signál záujmu, no presné fungovanie odporúčania sa líši podľa služby a nedá sa automaticky pripísať jednému univerzálnemu algoritmu.

Rolu hrá aj obava, že prehliadnete dôležitý vývoj. Pocit „mal by som byť informovaný“ môže byť rozumný, kým sledujete podstatné a overené informácie. Nekonečné osviežovanie aplikácie však nie je to isté ako pripravenosť na konkrétnu udalosť.

Aký je rozdiel medzi informovanosťou a návykom, ktorý škodí

Informované sledovanie správ má účel. Prečítate si aktuálny prehľad, overíte fakty a viete, či máte niečo urobiť. Doomscrolling sa skôr pozná podľa automatického pokračovania bez jasnej odpovede na otázku, čo sa vlastne chcete dozvedieť. Môžete cítiť napätie, únavu či nutkanie kontrolovať obrazovku znova.

Cleveland Clinic upozorňuje na stres, úzkosť, mentálnu únavu a narušenie spánku ako možné následky tohto návyku. Nemožno však z jedného večera pri telefóne diagnostikovať psychickú poruchu. Súvislosti sú zložité a človek, ktorý už prežíva úzkosť, môže negatívne správy vyhľadávať častejšie, nie iba naopak.

Výskum doomscrollingu zahŕňa štúdie založené na dotazníkoch aj časovo sledované pozorovania. Jedna štúdia na vzorke používateľov sociálnych sietí zistila súvislosti s psychickou nepohodou, no výsledky z konkrétnej vzorky sa nedajú bez ďalšieho preniesť na každého používateľa a samotná súvislosť nedokazuje jednoduchú príčinu.

Prečo je obzvlášť nepríjemné scrollovanie pred spaním

Večer často chceme už iba krátku aktualizáciu. Ak však jedna alarmujúca informácia vedie k ďalšej, odďaľujeme čas odloženia telefónu a zostávame emocionálne aktivovaní. Namiesto oddychu premýšľame nad tým, čo sme čítali, alebo sa vraciame k ďalším diskusiám. Problém sa tak môže týkať času, obsahu aj opakovaného prebúdzania kvôli notifikáciám.

Nejde iba o samotné svetlo obrazovky. Aj vypnuté modré svetlo nevyrieši problém, ak práve sledujete živý konflikt alebo čítate desiatky rozrušujúcich komentárov. Užitočnejšie býva zaviesť koniec sledovania správ a na spánok si nechať priestor bez ďalších aktualizácií.

Ak potrebujete mať pre výnimočnú situáciu zapnuté bezpečnostné upozornenia, nemusíte vypínať všetky oznámenia. Rozlišujte dôležité varovania od nekonečného prúdu komentárov a špekulácií. To isté platí pri práci, kde je sledovanie správ súčasťou povinností.

Ako doomscrolling prerušiť bez úplného odstrihnutia od sveta


Najprv skúste pomenovať dôvod, prečo práve teraz otvárate aplikáciu. Chcete overiť jednu správu? Potrebujete informáciu, ktorá ovplyvní dnešné rozhodnutie? Ak odpoveď nemáte, môžete si vybrať inú činnosť skôr, než začnete automaticky posúvať obrazovku.

Pomáha obmedziť kontrolu správ na vopred zvolené časy. Namiesto neustáleho feedu otvorte niekoľko dôveryhodných zdrojov a po prečítaní ich zatvorte. Odstráňte upozornenia, ktoré nemajú skutočnú časovú hodnotu, a presuňte aplikáciu mimo najľahšie dostupnej časti obrazovky. Na mobile sa dajú využiť aj systémové limity používania.

Ak sa pristihnete pri ďalšom kole, nesnažte sa spätne hodnotiť každú minútu ako zlyhanie. Praktickejšia otázka znie, či ste získali užitočnú informáciu, alebo len ďalšie napätie. Krátka prechádzka, rozhovor alebo konkrétny plán, čo môžete ovplyvniť, býva zmysluplnejší než ďalšia séria príspevkov.

Kedy vyhľadať pomoc

Ak prezeranie negatívneho obsahu dlhodobo narúša spánok, prácu, vzťahy alebo sa spája s výraznou úzkosťou, môže byť užitočné porozprávať sa s psychológom či iným kvalifikovaným odborníkom. Nemusíte čakať, kým bude problém „dosť vážny“. Odborník pomôže rozlíšiť návyk od širších ťažkostí a navrhnúť individuálny postup.

Sledovať dianie vo svete je dôležité. Rozdiel je v tom, či vám informácie pomáhajú rozumieť udalostiam a konať, alebo vás držia v slučke ďalšieho a ďalšieho rozrušenia bez výsledku.

Zdroje

  1. Cleveland Clinic – Caught in a Doomscrolling Loop? Here’s How To Break Free – https://health.clevelandclinic.org/everything-you-need-to-know-about-doomscrolling-and-how-to-avoid-it
  2. PubMed – Doomscrolling Scale: its Association with Personality Traits, Psychological Distress, Social Media Use, and Wellbeing – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/36275044/
  3. PubMed – Doomscrolling and mental well-being in social media users: A serial mediation through mindfulness and secondary traumatic stress – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/38429976/

Gabriel Čatár

Zaujímajú ma veci, s ktorými sa stretávame každý deň, no často nevieme, ako vlastne fungujú. Od technológií a financií cez praktické návody až po zaujímavosti zo sveta. Na Pitchovinách sa venujem témam, pri ktorých sa oplatí ísť trochu viac do hĺbky, overiť si fakty a vysvetliť ich jednoduchým spôsobom. Mojím cieľom je, aby si čitateľ z každého článku odniesol niečo užitočné.